Čo plánujú primátori: Vladimír Butko (Trnava)
Koncom novembra minulého roka malo Slovensko opäť príležitosť rozhodnúť o vedení samospráv. Volili sme poslancov, starostov a primátorov, ktorí budú najbližšie štyri roky bezprostredne ovplyvňovať naše životy. Rozhodli sme sa v našom dvojdielnom seriáli opýtať práve nových primátorov, aké majú vízie a ako ich chcú realizovať, ako vidia budúcnosť miest. Robíme tak s nádejou, že na konci volebného obdobia si budete môcť otvoriť náš časopis a bilancovať.
Hlavné problémy dopravy sú notoricky známe a určite nie sú špecifikom len Trnavy. Možno ich zhrnúť do štyroch ťažiskových okruhov. Predovšetkým je to dobudovanie obchvatov mesta. Severný obchvat bude ukončený v budúcom roku. Na jeho pretavenie z papiera územného plánu z r. 1974 do dnešnej reality mesto čakalo neuveriteľných 37 rokov. V súčasnosti sa koncentruje pozornosť na začatie výstavby južného obchvatu mesta, ktorý je v štádiu projektovej prípravy. Jeho dobudovaním bude k dispozícii ucelené prepojenie mimo mesta zo severu na juh, čo významne odbremení preťažené vnútromestské komunikácie.
Práve vysoké prekročenie dopravnej kapacity prieťahov štátnych ciest je tým druhým najpálčivejším dopravným problémom mesta. Čiastočným riešením sú aj okamžité opatrenia v organizácii dopravy, ku ktorým v súčasnosti pristupujeme – zjednosmernenie vybraných komunikácií, odstraňovanie kolíznych bodov v plynulosti dopravy, ako sú prestavby kľúčových križovatiek, a podobne. Na uspokojovanie potrieb mobility je dôležitá nielen kvalitne fungujúca infraštruktúra, ale v neposlednom rade aj verejná doprava. Tá predstavuje ďalší problém, presnejšie jej malé využívanie – len okolo 13 percent. To má, pochopiteľne, vplyv na zvýšenie využívania ostatných druhov dopráv, najmä individuálnej. Zlepšenie tohto stavu si sľubujeme od zavedenia celého súboru opatrení, ktoré vyplynuli z práve ukončených prác na optimalizáciu mestskej autobusovej dopravy. Veľmi ťaživým problémom, zrejme nielen nášho mesta, sú parkoviská a parkovacia politika vôbec. Je zrejmé, že musí nastať zmena orientácie prístupu k uspokojovaniu potrieb parkovania.
Bude potrebné vytvoriť ucelenú koncepciu systémového riešenia – od stanovenia zásad realizácie veľkokapacitných viacúrovňových parkovísk cez schválenie mechanizmov tvorby finančných zdrojov a finančnej stratégie vôbec až po formy a spôsoby zainteresovanosti občanov na riešení tohto problému. Ak majú samosprávy regulovať statickú dopravu, je z ich pohľadu dôležité, aby bol na to vytvorený legislatívny priestor, pretože súčasný je zlý.
Považujete súčasný územný plán mesta za vyhovujúci? Chystáte v tomto smere nejaké zmeny?
V tomto roku uplynie už 90 rokov od spracovania prvého regulačného plánu Trnavy. Ďalšie územné plány boli spracované v rokoch 1974 a 1993, pričom ten bol trikrát aktualizovaný, a to v rokoch 2000, 2004 a 2009. Posledná aktualizácia bola schválená v roku 2009, pričom návrh je do roku 2025 a prognóza do roku 2035. V rámci platného územného plánu má Trnava vyčlenené ďalšie plochy na rozvoj bývania, priemyslu a služieb, ako aj na šport a rekreáciu. Základným cieľom je zabezpečiť územnú rezervu na vytváranie podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj. Z tohto pohľadu má mesto schválený nástroj na svoj rozvoj v strednodobom horizonte. Samozrejme, čiastkové zmeny sa budú realizovať tak, ako to prináša život a nové požiadavky.
Ako plánujete zasahovať proti čiernym stavbám?
Viackrát sa zo strany samospráv dávali podnety na zriadenie stavebnej polície, do dnešného dňa však napriek pretrvávajúcemu zlému stavu v tejto oblasti nebol schválený zákon, ktorý by stavebnú políciu umožnil zriadiť. Myslím, že sa to týka všetkých miest a obcí bez rozdielu, a verím, že súčasné aktivity spojené s pripravovaným stavebným zákonom budú pamätať na tento inštitút, keďže iné legislatívne prostriedky na riešenie čiernych stavieb na svojom území samosprávy k dispozícii nemajú.
Aký bude rozvoj mesta v najbližšom volebnom období? Do čoho budete investovať?
Mesto Trnava vytváralo v minulom desaťročí maximálne podmienky na prílev investícií, predovšetkým do výrobných odvetví, čoho dokladom je nielen automobilka PSA Peugeot Citroën, ale aj viacero subdodávateľov v danej oblasti. To spôsobilo, že nezamestnanosť je jedna z najnižších na Slovensku, a z tohto pohľadu už v podstate nie je potrebné lákať nové investície, ale zastabilizovať už fungujúce. V súčasnom období treba sústrediť pozornosť na riešenie nadstavby, napríklad hľadať investorov na budovanie parkovacích domov v rámci riešenia dopravy. Okrem dopravy mesto plánuje investície do oblasti životného prostredia – či už revitalizácie mestských priestorov, alebo prímestských rekreačných zón, ako sú Kamenný Mlyn, Štrky. Samozrejme, budú vítaní všetci investori z oblasti relaxu a voľnočasových aktivít, ktorí by zatraktívnili život v meste.
Má mesto hlavného architekta?
Mesto Trnava, rovnako ako väčšina miest až na niekoľko výnimiek, nemá hlavného architekta. V Trnave činnosti spojené s urbanizmom a architektúrou zastrešuje odbor územného rozvoja a koncepcií na mestskom úrade, kde pracuje kolektív odborníkov z viacerých oblastí (urbanizmus, zeleň, doprava). Kompetencie tohto odboru sú definované jednak štátnou legislatívou, jednak mestskou, kde cez územný plán, prípadne ďalšie strategické dokumenty, ako sú generálny dopravný plán či územný systém ekologickej stability, mesto zabezpečuje svoj rozvoj.
(tl)
Foto: SITA
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
