Anketa: Suchá výstavba sa chystá do exteriéru
Predností suchej výstavby je niekoľko. Sadrokartón a iné doskové materiály sú ľahké, flexibilné a pracuje sa s nimi rýchlo. Napriek tomu nie sú vhodné kamkoľvek. Aj v tejto oblasti však vývoj progresívne napreduje a výrobcovia pripravujú nové a odolnejšie verzie osvedčených systémov. V súčasnosti sú materiály suchej výstavby čoraz používanejšie aj v architektúre najmä pre svoju flexibilnosť – s ich pomocou sa ľahko zmení tvár interiéru bez výrazných a „bolestných“ zásahov do tela stavby. Na suchú výstavbu sme sa opýtali odborníkov z tejto oblasti.
Ing. arch. Radoslav Regiec,
marketingový a technický manažér
spoločnosti EBM Co., s. r. o.
Vlastnosti týchto systémov evokuje už samotný názov – suchá výstavba. Prednosťami sú veľmi rýchla a presná montáž, rozmerová stálosť, suchá montáž výstavby, s eliminovaním procesu schnutia. Ďalšími výhodami spojenými s výstavbou z týchto materiálov je možnosť rozobratia takýchto systémov a ich prestaviteľnosť. Pokiaľ suchú výstavbu berieme ako celok, takýto systém je na vysokej kvalitatívnej úrovni, pretože spája vysoké hodnoty akustiky, požiarnej ochrany a vodoodolnosti pri veľmi malej hrúbke celého systému.
Ing. Alexander Kohári,
manažér obchodu spoločnosti
Smrečina Hofatex, a. s.
Prvoradou výhodou materiálov využívaných pri suchej výstavbe a aj celkovo samotnej výstavby je rýchlosť realizácie. Materiály a skladby sú po zabudovaní okamžite užívateľné. Naproti tomu pri mokrej výstavbe vznikajú technologické prestoje, napríklad pri tuhnutí betónu. Materiály pri suchej výstavbe sú ľahko opracovateľné a praktické z hľadiska manipulácie. Pri prípadnom porušení konštrukcií počas životnosti stavby je možná rýchla výmena porušených častí.
Ing. Miroslav Vacula,
vedúci vývoja CIDEM Hranice, a. s.,
divízia CETRIS
Štandardné a dobre známe prednosti sú rýchlosť, suchý proces a nízka hmotnosť. Nevýhodou je, že napríklad v prípade podlahových konštrukcií suchej výstavbe začínajú výrazne konkurovať anhydritové potery alebo pri niektorých produktoch tiež náročná povrchová úprava.
Ing. Juraj Slezák,
vedúci technického oddelenia spoločnosti
KNAUF Bratislava, s. r. o.
Systémy suchej výstavby majú určite viac predností ako záporov. Sú medzi ľuďmi veľmi obľúbené hlavne pre svoju jednoduchosť a vynikajúce vlastnosti, akými sú napríklad rýchlosť montáže a nízka hmotnosť, suchý proces montáže (voda sa používa len na zarobenie tmelu), ľahký transport materiálu, mnohostrannosť použitia (z jedného materiálu je možné vytvoriť množstvo konštrukcií), ľahké opracovanie a práca s materiálom, nehorľavosť a vysoká požiarna odolnosť systémov, porovnateľné, respektíve lepšie akustické parametre ako pri murovaných konštrukciách. Ďalej je to štyri- až päťkrát nižšia hmotnosť oproti tradičným konštrukciám, tvarová i rozmerová presnosť výroby, ľahké dodatočné úpravy, zdravotná neškodnosť (sadra a produkty z nej nepatria medzi zdravotne nebezpečné látky), skôr naopak – produkty zo sadry vytvárajú priaznivú mikroklímu v prostredí. Regulujú vlhkosť tak, že v čase jej prebytku ju absorbujú a pri nedostatku ju uvoľňujú späť do prostredia. Ak klient časom uprednostní iné riešenie, suchá výstavba má pomerne jednoduchú demontáž.
Suchá výstavba má však aj niekoľko nevýhod. Ani sadrokartónové impregnované dosky nie je možné použiť v prostredí, ktoré je trvalo zaťažené vysokou vzdušnou vlhkosťou ako napríklad bazény. Aj tu však v suchej výstavbe existuje riešenie – sú ním cementové dosky, ktoré má v ponuke naša spoločnosť. Dajú sa použiť aj v exteriéri, kedže sú odolné proti vlhkosti a mrazu. Ďalšou nevýhodou je, že sa dajú použiť len ako nenosné prvky. Pri brúsení tmelu tiež vzniká prach.
Ing. Marcel Šimko,
obchodný riaditeľ divízie Woodcote
Ide o moderný spôsob výstavby interiérov. Prednosťou je najmä suchý proces, pri ktorom sa do objektu nevťahuje žiadna vlhkosť a pri dodržaní niekoľkých podmienok sa steny môžu montovať v ktoromkoľvek ročnom období. Montáž sadrokartónu je oveľa rýchlejšia, a teda aj lacnejšia. Medzi nevýhody by sa dala zaradiť menšia nosnosť konštrukcií, čo sa týka vešania bremien, ale toto mínus sa dá ľahko eliminovať zabudovaním pomocnej nosnej konštrukcie. Ďalšou, skôr len pocitovou nevýhodou môže však pre niekoho byť dutý zvuku pri poklepe na konštrukciu. Ale koniec koncov – prečo by sme mali klopať na steny? Predností je oveľa viac – nízka hmotnosť, tvárnosť. Pomocou sadrokartónových konštrukcií sa dajú vytvárať veľmi kreatívne, zaujímavé, a pritom veľmi účelné a funkčné tvary interiéru pri dodržaní všetkých požiadaviek na požiarnu bezpečnosť a hygienu prostredia v zmysle ochrany proti hluku a absencie škodlivých látok v konštrukcii, keďže ide o prírodný materiál. Sadrokartón je flexibilný a s jeho pomocou je zmena dispozície interiéru jednoduchá. Spĺňa tiež všetky požiadavky na požiarnu bezpečnosť – a to pri neporovnateľne nižších nákladoch oproti klasickým materiálom. Suchá výstavba tiež vykazuje výrazne lepšiu ochranu proti hluku oproti klasickým materiálom, a to aj pri celkove menšej hrúbke konštrukcie.
Existujú v súčasnosti nejaké nové normy alebo požiadavky na materiály určené do prostredia so zvýšenou vlhkosťou? V čom spočíva prínos týchto noriem a požiadaviek, respektíve aké prinášajú obmedzenia?
R. Regiec: V súčasnosti na Slovensku platia normy STN ako aj harmonizované štandardy Európskej únie. Materiály suchej výstavby do vlhkého prostredia sa riadia Európskym štandardom EN 12467 – vláknocementové stavebné platne. V týchto normách sa jasne vymedzujú podmienky použitia, preto je nutné sa nimi riadiť pri ich použití v stavebníctve.
M. Vacula: V Škandinávii, konkrétne vo Švédsku, sme sa stretli so zvýšenými požiadavkami na doskové materiály do vlhkých priestorov, kúpeľní a podobne, riadili sa miestnymi predpismi. Začiatkom roku 2010 tiež vyšla v Nemecku revízia normy DIN 1052, ktorou sa upravuje, respektíve sprísňuje použitie niektorých doskových materiálov na báze dreva vo vlhkom alebo exteriérovom prostredí.
J. Slezák: Pri použití sadrokartónových dosiek vo vlhkom prostredí existujú isté obmedzenia, na ktoré sa v mnohých prípadoch na stavbe zabúda. Žiaľ, pre sadrokartónové systémy dosiaľ neexistuje žiadna európska norma, aj keď na budúci rok sa jej asi konečne dočkáme. Momentálne sa však dá čerpať z normy DIN 18181 Gipsplatten im Hochbau – Verarbeitung, na základe ktorej sa povoľuje použitie sadrokartónových dosiek v prostredí s vyššou vzdušnou vlhkosťou (napr. v kúpeľniach, hoteloch, školách, nemocniciach). Na použitie v prostredí z vyššou vzdušnou vlhkosťou sú určené sadrokartónové impregnované dosky, ktoré majú zníženú nasiakavosť vody. Podľa STN EN 520 sa označujú H2. Ak sa impregnovaná doska použije v priestoroch, kde bude konštrukcia priamo zaťažovaná striekajúcou vodou, napr. sprchy, okolie vane, doska by mala byť ošetrená špeciálnym hydroizolačným náterom. Touto normou sa však zakazuje použitie sadrokartónových impregnovaných dosiek v miestnostiach, ktoré sú zaťažené vysokou vzdušnou vlhkosťou, ako napríklad hromadné sprchy, kuchyne verejného stravovania, priestory s bazénmi, sauny. V tejto oblasti má suchá výstavba riešenie v podobe cementovej dosky. Tieto dosky sú zaradené do tried podľa normy STN EN 12467. Pre cementovú dosku na vnútorné použitie je to kategória C, pre cementovú dosku pre vonkajšie použitie je to kategória B.
M. Šimko: Naša spoločnosť už viac ako dva roky ponúka špeciálnu dosku na báze sadry. Napríklad v Škandinávii však k dispozícii sú a na ich základe nie je možné umiestniť sadrokartónovú dosku do priestorov so zvýšenou vlhkosťou, ako napríklad do kúpeľní. A to ani impregnované. Hlavným dôvodom bolo, že aj na týchto doskách sa po určitom čase tvoria plesne, z ktorých sa do ovzdušia uvoľňujú veľmi škodlivé látky.
Aké novinky chystá vaša spoločnosť v oblasti realizácie suchej výstavby?
R. Regiec: Suchá výstavba sa čoraz viac dostáva do exteriéru, a teda prestáva platiť, že je určená len do suchého prostredia. Nenazval by som to ani tak novinkou, ako skôr zlepšením vlastností materiálu vláknocementových platní, určených do vlhkého prostredia, ako aj do exteriéru. Tieto materiály sú tou správnou voľbou pre nízkoenergetickú výstavbu, ktorú v súčasnosti preferuje mnoho stavebníkov.
A. Kohári: V oblasti drevovláknitých dosiek sa z hľadiska suchej výstavby pripravujú novinky v súvislosti s podlahovým a stenovým vykurovaním, či už na teplovodnej alebo odporovej báze.
M. Vacula: Z dostupných informácií vieme, že sa chystajú novinky aj v typoch izolácií.
J. Slezák: Momentálne sa usilujeme uviesť na slovenský trh špeciálny druh sadrokartónovej dosky, ktorá sa podľa STN EN 520 označuje DFH2IR. Na nemeckom trhu sa táto doska úspešne predáva už niekoľko rokov. Je štandardne protipožiarna, impregnovaná a má zvýšenú pevnosť a zvýšenú tvrdosť povrchu. Je vhodná najmä pre akustické konštrukcie a tam, kde sa očakáva zvýšené mechanické zaťaženie – školy, nemocnice a podobne. Jej dobré pevnostné vlastnosti sa dajú využiť aj pri stužení konštrukcií stien drevostavieb a pri opláštení výťahových šácht.
Jej prednosťou však je, že vlastnosťami sa síce podobá sadrovláknitej doske, ale jej spracovanie je jednoduché, ako pri klasickej sadrokartónovej doske.
M. Šimko: Naša spoločnosť vyvinula špeciálnu dosku na báze sadry. Jej vývoj trval niekoľko rokov a predstavuje posun v materiáloch pre suchú výstavbu. Namiesto kartónu je na povrchu použitá špeciálna fólia, ktorá spolu s prísadami v sadrovom jadre dosky zaručuje nasiakavosť dosky menšiu ako 2 percentá (na porovnanie – impregnovaná doska má nasiakavosť do 10 percent). Zároveň poskytujeme garanciu, že na tejto doske sa netvoria plesne, a to aj pri stopercentnej vzdušnej vlhkosti. Je preto predurčená na konštrukcie bazénov, veľkokapacitných kuchýň, relaxačných centier a podobne. Za predpokladu, že nepríde do kontaktu s dažďom, je ako jediná doska na báze sadry dokonca použiteľná aj v exteriéri. Spracúva sa bežnou technológiou vrátane štandardných povrchových úprav, teda pri rovnakých nárokoch na montáž poskytuje vyššiu úžitkovú hodnotu a zaručuje kvalitu zdravého prostredia.
Ako sú na tom materiály využívané pri suchej výstavbe z hľadiska ekológie? Sú recyklovateľné? Nakoľko je ich výroba ekologická?
R. Regiec: Všetky materiály na báze vláknocementu sa vyrábajú v závodoch s certifikáciou ISO. Každý produkt získal značku CE, ktorá je výsledkom aplikácie nespočetných noriem a skúšok. V súčasnosti je výrobný proces na vysokej úrovni v súlade so štandardmi EU s maximálnym ohľadom na životné prostredie. Materiály na báze vláknocementu sú ekologické a recyklovateľné.
A. Kohári: Z hľadiska materiálov využívaných v suchej výstavbe je možné rozdeliť materiály na recyklovateľné a čiastočne recyklovateľné. Samotné drevovláknité dosky vyrábané mokrým spôsobom sú stopercentne recyklovateľné a ich výroba je ekologická. Výroba je úplným uzatvoreným procesom.
M. Vacula: To záleží na konkrétnom materiáli – pri niektorých produktoch je výrazne znížená energetická náročnosť pri výrobe a v podstate sú takmer stopercentne recyklovateľné.
J. Slezák: Sadrokartónové dosky sa vyrábajú výhradne z čerstvej sadry. Taktiež prísady určené do sadrokartónových dosiek nepochádzajú zo žiadnych recyklovaných materiálov. Vrstvy papiera, v ktorom je obalené sadrové jadro dosky, tvorí prevažne starý papier. Starý papier a kartón sa využívajú pri výrobe sadrovláknitých dosiek, určených na stenové i podlahové konštrukcie. Sadrovláknité dosky s vyššou objemovou hmotnosťou sa používajú aj pri dutinových podlahách.
(tl)
Foto: Knauf Bratislava
