Kvalifikovaný zamestnanec je úzky profil
Súčasnému slovenskému stavebníctvu sa darí. Dávno zabudnuté sú už roky deväťdesiate, keď prechádzalo mohutnou recesiou. Mnohé podniky vtedy hospodárili so stratami a finančne lukratívne zákazky získavali len veľmi ťažko. Konkurenčný boj bol nekompromisný, nejedna firma musela prepúšťať zamestnancov z dôvodu nadbytočnosti. Následkom toho verejnosť začala vnímať slovenské stavebníctvo ako neperspektívne odvetvie. Trh práce ovládla apatia. Záujem mladých ľudí o štúdium na stavebných školách, najmä na učilištiach, poklesol. Niekde sa to prejaviť muselo. V súčasnosti sa stávame svedkami toho, že stavebníctvo začína pre zmenu zápasiť s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl.
Nízka mzda
Zvykli sme si už na to, že za každým nezáujmom o konkrétnu profesiu na slovenskom trhu práce všeobecne hľadáme príliš nízku mzdu. V stavebníctve o nej môžeme hovoriť celkom opodstatnene. Jej priemer dosahuje výšku len niečo vyše 15 500 korún a patrí v našej krajine k najnižším. Priemerná mzda v celom hospodárstve je približne o 4-tisíc korún vyššia. Produktivita v sektore rastie zatiaľ stále rýchlejšie než platy. Uhol, ktorý zvierajú roztvorené nožnice týchto dvoch ukazovateľov, sa však v ostatných rokoch predsa len postupne zmenšuje.
Zmierniť aktuálny trend odchodu kvalitných remeselníkov za prácou do zahraničia sa nám isto len tak ľahko nepodarí. Slovenské mzdy môžu – samozrejme, nielen v stavebníctve – len ťažko konkurovať mzdám vo vyspelých európskych ekonomikách. Prácu stavebným profesiám aktívne ponúka aj systém Eures, ktorý je projektom na podporu mobility pracovných síl na trhoch Európskej únie. Nájdeme v ňom napr. nemecké firmy ochotné platiť našim murárom až 13,76 eur na hodinu brutto, čiže vyše 450 korún. Murár v Holandsku môže zarobiť pekných 1 317 eur (vyše 43-tisíc korún) brutto mesačne. Súčasťou týchto ponúk sú často aj rôzne benefity v podobe ubytovania a stravovania zdarma. Portál pre prieskum úrovne slovenských platov Merces, prevádzkovaný spoločnosťou Profesia, udáva mzdové rozpätie kvalifikovaného murára na slovenskom trhu práce približne od
14- do 35-tisíc korún.
Vývoj produktivity práce na zamestnanca a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
Zdroj: Štatistický úrad SR
„Fušky“ večne živé
Napriek tomu, že prieskumy informujú o nízkych mzdách, stavebné profesie u nás pravdepodobne nepatria k tým, ktoré nemajú vôbec žiadnu možnosť zarobiť si. Štatistický úrad Slovenskej republiky sleduje aj komponenty skrytej ekonomiky v neformálnom sektore. Jeho monitoring prináša prekvapujúce výsledky. Podľa nich tvoria celkové ročné odhady výdavkov domácností bez prijatia potvrdenky na služby stavebných remeselníkov až 10,67 miliardy korún. Ešte pred desiatimi rokmi bolo toto číslo zhruba o polovicu nižšie. Ide teda naozaj o veľmi markantný rast. Remeselníci ostatných profesií si takto všetci spolu zarobia len necelých 7 miliárd korún za rok. V porovnaní s inými „čiernymi“ výdavkami domácností zaráža aj to, že na rôzne úplatky poskytnuté v zdravotníctve, školstve, na polícii, prokuratúre, súdoch, pri zháňaní zamestnania, zákazky, úveru, na živnostenskom, colnom, daňovom či obecnom úrade minú údajne „len“ o niečo viac ako 4 miliardy korún. Dokonca aj na tovar bez potvrdenky, nakúpený na burzách a trhoch, vynaložia v súčasnosti iba 3,28 miliardy korún. O čosi viac než miliarda skončí ako prepitné v peňaženkách kaderníkov a čašníkov. Chtiac-nechtiac musíme na základe týchto faktov konštatovať, že stavební remeselníci majú na skrytej ekonomike štátu naozaj výrazný podiel.
Nezáujem o štúdium
Správa Ministerstva školstva SR o stave stredných odborných učilíšť stavebných upozorňuje na to, že problém nedostatku pracovníkov sa začína už vo fáze ich výučby a odbornej prípravy. Z dôvodu nenaplnenia požadovaných stavov žiakov v prvých ročníkoch sa niektoré učilištia museli zlúčiť s inými strednými školami. Zo stavebných učilíšť sa zrazu stali tzv. združené stredné školy. Súčasný systém financovania núti ich riaditeľov získavať nových učňov aj za cenu vytvárania odborov nestavebného charakteru.
Vážnym problémom škôl je dochádzka a udržanie neklesajúceho záujmu žiakov o štúdium počas celej výučby. Vychádzajú im v ústrety zavádzaním dvojročných učebných odborov s jednodňovou dochádzkou do školy a zvyškom povinného pracovného vyučovania na stavbe počas jedného týždňa. Skúsenosti však hovoria, že aj tak sa 40 percent žiakov snaží tomuto, hoci len jedinému dňu teoretickej výučby vyhnúť. Poskytovanie úhrady cestovného, stravy zdarma, ubytovania, pracovného odevu a iných výhod, ktoré kedysi učňovské školstvo zatraktívňovali, v ňom dnes absentuje. Na ôsmich žiakov pripadne len jeden majster, čo je veľmi málo. Plat majstra takisto nie je príliš motivačný.
Situáciu komplikuje rad ďalších objektívnych faktorov. Patrí k nim napr. nízky počet hodín telesnej výchovy a s ním súvisiaca nedostatočná fyzická zdatnosť na prácu v stavebníctve. Prašnosť prostredia znamená pri dnešných problémoch s alergiami pre mnoho ľudí nevyhovujúce pracovné podmienky.
Aktívny Bramac
Platný Zákon o službách zamestnanosti umožňuje podnikom aktívnu účasť na odbornej príprave svojich potenciálnych budúcich pracovníkov. Keďže k nedostatkovým profesiám na slovenskom pracovnom trhu patria aj pokrývači a strechári, chopila sa práve tejto príležitosti spoločnosť Bramac. Trh šikmých striech v ostatných piatich rokoch narástol o 25 percent. Počet odborníkov ale ostáva prakticky nemenný. Na Slovensku je ich približne 1 900, vzhľadom na vysoký dopyt by ich však malo byť 3-tisíc.
Bramac preto začal spolupracovať so Stredným odborným učilišťom stavebným v Košiciach. Približne 40 rokov sa učebný odbor strechár na tejto škole nevyučoval. Ako informovala riaditeľka školy Katarína Bílá, otvorený bol vlani a na budúci rok dodá pracovnému trhu prvých šesť absolventov. Bramac pomáha škole pri vyučovaní stavebným materiálom, pracovnými a ochrannými pomôckami. Začal aj informačnú kampaň nízkorozpočtového pilotného projektu, ktorý, ak sa osvedčí, uplatnia medzi žiakmi základných škôl a rodičmi aj v ďalších regiónoch Slovenska. Pre budúci školský rok chce získať pre SOU plný počet – 36 žiakov pre učebný odbor strechár, pri ktorom nie je problém uplatniť sa na trhu práce.
Zo zamestnancov akcionári
Inú taktiku na udržanie kvalifikovanej pracovnej sily použilo predstavenstvo švédskej spoločnosti Skanska. Predložilo návrh na vznik dlhodobého akciového programu pre všetkých stálych zamestnancov skupiny Skanska. Cieľom programu, ktorý osloví vyše 50-tisíc ľudí vo viac ako 60 krajinách sveta, je posilniť stabilizáciu a získavanie kvalifikovaných pracovných síl, ako aj upevniť väzby medzi zamestnancami a akcionármi. V nadchádzajúcom období Skanska na celom svete očakáva zvýšenie dopytu po nových kvalifikovaných zamestnancoch. Ponuka zamestnaneckých akcií je teda veľmi dôležitá pre zvýšenie atraktivity spoločnosti.
Program sa týka aj spoločnosti Skanska CZ, ktorá pôsobí najmä v Českej republike a na Slovensku. „O akcie prejavili naši zamestnanci už konkrétny záujem,“ informoval Zdeněk Burda, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti.
Program dáva zamestnancom možnosť priamej investície do verejne obchodovateľných akcií firmy a zároveň možnosť využiť motiváciu vo forme podobnej systému opcií. Výška opcie závisí najmä od výkonu firmy. „Očakávame, že program bude prínosný pre spoločnosť i pre jej akcionárov,“ povedal Sverker Martin-Löf, predseda predstavenstva spoločnosti Skanska AB.
Import ľudských zdrojov
Uvedené príklady svedčia o tom, že stavebné firmy si nedostatok kvalifikovaných pracovníkov na slovenskom trhu práce plne uvedomujú a vyvíjajú aktivity na zmiernenie jeho negatívnych vplyvov.
Napriek tomu je reálny predpoklad, že to stačiť nebude. Skôr či neskôr budú musieť mnohí zamestnávatelia obsadzovať pracovné miesta pracovnou silou z dovozu.
V súvislosti so stavebníctvom sa často spomína najmä Ukrajina, Bulharsko a Rumunsko. Ani to však nemusí byť jednoduché. Dovoz pracovníkov z týchto krajín môže naraziť na problémy aj vďaka tomu, že pre jazykovú bariéru Ukrajinci uprednostňujú najmä Rusko a mladé Bulharsko a Rumunsko tiež zrejme ešte čaká stavebný boom, ktorý bude mať za následok dostatok domácich pracovných ponúk a následne opäť nedostatok kvalifikovaných zamestnancov.
Peter Zeman
Foto: Dano Veselský
