Jakub Cigler: Nechcem byť zaslepený len pohľadom architekta
Architektonická kancelária Cigler Marani architekti patrí k veľmi uznávaným českým kanceláriám. Je to predovšetkým vďaka množstvu kvalitných realizácií. Stredom pozornosti aj mimo architektonickej obce sa stala vďaka svojmu angažovaniu v centre Prahy – či už pri revitalizácii Václavského námestia alebo Copa Centrom na Národní třídě, ktoré u Pražanov vzbudili veľké emócie. Médiá ich podporili aj v ďalších kauzách, napríklad v nedávno zverejnenej štúdii na prieluke v dolnej časti Václavského námestia, kde však veľa priestoru architektom nevenovali. Nás zaujímal názor architekta Jakuba Ciglera na tieto kauzy a na vývoj Prahy ako európskej metropoly.
Začnime napríklad poslednou kauzou – štúdiou k prieluke v dolnej časti Václavského námestia, proti ktorej mali výhrady pamiatkari a Klub Za starú Prahu a svoj protest verejne formulovali pri decembrovej návšteve komisie UNESCO v súvislosti s tunelom Blanka. Aký je váš pohľad na túto záležitosť?
Začnem trochu zoširoka. Neuralgický bod mnohých projektov je archeologický prieskum – investori sa mu v niektorých projektoch pokúšali vyhýbať, prípadne ho riešili až na začiatku výstavby. To je všeobecne známe. My sme sa takémuto riešeniu chceli vyhnúť, preto som projekt prezentoval pred viac než polrokom Národnému pamiatkovému ústavu (NPÚ). NPÚ chcel vidieť prvý zámer investora, pretože sme požiadali o povolenie na archeologický prieskum. V Klube Za starú Prahu som projekt predstavil z vlastnej iniciatívy, aby som predišiel pražskej šuškande, vďaka ktorej vznikajú o nových projektoch rozličné skreslené informácie a poloinformácie.
Lenže potom sa v decembri objavila komisia UNESCO a váš projekt bol v médiách prezentovaný vo veľmi negatívnom duchu.
Práve. Považujem za neférové gesto Klubu Za starú Prahu, že vtedy usporiadal tlačovú konferenciu a vytiahol to v mojej neprítomnosti. Zámer investora bol len ako príloha k vydaniu žiadosti o demolačný výmer. Je to veľmi citlivá úloha a ja sa ju usilujem aj citlivým spôsobom riešiť. Mrzí ma, že aj keď má človek snahu zabrániť takýmto šialenostiam, ako je napríklad Palladium, kde boli architekti pod tlakom investora, aj tak z toho vznikne kauza. Pritom ten proces prakticky nezačal – projekt nie je ani vo fáze žiadosti o územné rozhodnutie.
Ako má váš návrh v stručnosti vyzerať? Protesty zazneli – slovami odporcov – proti veľkému objemu hmoty a demoláciám historicky cenných stavieb.
Je tam súbor od mimoriadne cenných budov až po industriálne stavby v dezolátnom stave. Pri všetkých sa vykonal podrobný historický prieskum. Pamiatkovo chránené objekty budú, samozrejme, zachované. Šetrne sa zrekonštruuje Piccolominiovský palác (Savarin), čo je úžasná stavba od Kyliána Ignáca Dientzenhofera. Zostane aj jazdiareň. Strhnú sa len stavby v naozaj dezolátnom stave.
A čo sa týka ďalších zmien alebo nového výzoru?
Nemáme ambície blok akokoľvek meniť pri pohľade z ulice. Nielen fasády smerom k námestiu, ale aj objekty v celej hĺbke sú zachované, takže nejde o spôsob novostavby ako pri Darexe, kde zostalo len priečelie. Tiež tam vzniknú nové obchodné pasáže s reštauráciami, ktoré budú smerovať do štyroch strán. Cieľom je vniesť do tejto časti mesta život, ktorý dosiaľ prebieha len po obvode domových blokov. Vďaka tomu má návrh aj podporu komisie pre rozvoj v Prahe 1.
Nevôľa voči výrazným zmenám v centre a modernej architektúre sa objavuje takmer kedykoľvek, spomeňme napríklad Hotel Four Seasons, Tancujúci dom alebo Hypobank.
Je to tak. Keď sme pred rokmi od Klubu Za starú Prahu preberali cenu za citlivo riešený dom v historickej zástavbe mesta, v ktorom sídli aj naša kancelária, dostal som aj kópiu vestníka Klubu Za starú Prahu, ktorá sa týkala Gočárovho domu U Čiernej Matky Božej. Klub vtedy varoval, že demoláciou existujúcich barokových domov dôjde k nenahraditeľným škodám v centre Prahy. Dnes tento dom uznávajú všetci odborníci a pripravuje sa jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Klub tým chcel naznačiť, že mení svoje názory. Nechcem tvrdiť, že náš projekt bude niekedy takto ocenený, ale napriek tomu sa chceme pokúsiť, aby v prieluke na Václavskom námestí vznikla kvalitná architektúra.
Hľadanie konsenzu
Čo si v tejto súvislosti myslíte o úlohe UNESCO? Nie je to odvolávanie sa na nejakú vyššiu inštanciu? Samo osebe predsa nemôže akúkoľvek stavbu zakázať. Hrozí nám vyškrtnutie zo zoznamu?
Nemyslím si, že by v súvislosti s projektmi, o ktorých sa jeho zástupcovia prišli informovať, hrozilo vyškrtnutie Prahy zo zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Myslím, že azda okrem žižkovského televízneho vysielača nie je v Prahe stavba, ktorá by poškodzovala panorámu alebo historické jadro mesta.
Je skvelé, že Praha a jej pamiatková rezervácia je na zozname tejto organizácie. Ale návštevy zástupcov UNESCO sa často zneužívajú. Je to umelo vytvorená hrozba. UNESCO totiž deklaruje ochranu pamiatok vo svojich stanovách omnoho vágnejšie ako všetky tunajšie metodiky posudzovania pamiatok. Pražská pamiatková ochrana by sa mala zaoberať každým projektom rovnako starostlivo a prísne, ako to robila doposiaľ. Celý proces by mal prebiehať najmä na území Prahy.
Ako tieto protesty vnímate z ľudského hľadiska? Je toho v poslednom čase už predsa len viac, Copa Centrum tiež neprechádzalo hladko… Nepripravujú vám bezsenné noci?
To ste uhádli. Som vnútorne konsenzuálny človek, preto ma akékoľvek spory s odlišnými názormi veľmi ničia. Nechcem byť zaslepený len pohľadom architekta, snažím sa vidieť veci z oboch strán. Je to divoký vnútorný dialóg. Ťažko sa o tom hovorí.
Často ste v kontakte s nadnárodnými, veľmi sebavedomými investormi či developermi. Ako sa vám darí obhájiť svoju pozíciu, aby ste zároveň udržali rovnováhu medzi tým, čo vyžadujú investori a čo prípadne vyžaduje ochrana mestskej rezervácie?
Investor a pamiatková ochrana – to sú na začiatku celkom vzdialené svety, ktoré sa snažíte priblížiť so všetkými znalosťami metodiky pamiatkovej ochrany. Je to otázka kompromisov. Ustupovať musí aj investor. Pri Copa Centre mali pamiatkari aj investor veľmi odlišné predstavy o výsledku, takže náš projekt predstavuje konsenzus všetkých strán.
Pri Václavskom námestí by som ešte ostala. Vaša kancelária zvíťazila pred rokmi vo výberovom konaní na jeho revitalizáciu alebo zlepšenie. V akom štádiu je tento projekt?
Čo sa týka termínov, tie závisia od magistrátu, my ich nemôžeme ovplyvniť. Za najdôležitejšiu časť návrhu pokladám zavedenie električkovej trate z Vinohradskej ulice okolo Národného múzea až do dolnej časti Václavského námestia. Projekt teraz spracovávame tak, že trať nepovedie až do dolnej časti k ulici Na Příkopě, ako sme navrhovali, ale pripravujeme ho tak, aby sa prípadne v budúcnosti mohla zaviesť. Medzitým sa môžu v tomto priestore konať trhy alebo výstavy.
Ako by sa riešila dopravná situácia po prepojení električkovej trate s Vinohradskou ulicou?
Je to previazané so zámerom upokojiť dopravnú situáciu na magistrálach a zviesť ju do dvoch pruhov namiesto súčasných štyroch. Zámery už pred dvoma rokmi v memorande ohlásil primátor Bém s vtedajším premiérom Topolánkom – teraz je to len projekt Prahy 1. Principiálne sú teda schválené, ale ešte nemajú stavebné povolenie. Prípravy na električkovú trať sú zapracované aj do projektov rekonštrukcie Národného múzea, aby potom nedochádzalo k dodatočnému hĺbeniu tunelov alebo niečomu podobnému. Všetko je kvôli magistrále veľmi previazaný súbor zmien – začína niekde na Kačerove, pokračuje Holešovicami a končí až za Prahou.
Prahe chýba vízia
Ako je na tom projekt v Holešoviciach-Bubnoch, ktorý pripravoval Orco? Je úplne zastavený?
Vzhľadom na to, v akej situácii teraz Orco je – to asi netreba rozvádzať – sa celý proces spomalil. Než sa Orco dostalo do problémov, proces bežal na celkom slušné obrátky. Celé to však súvisí s prístupom mesta.
V akom zmysle?
Problémom Prahy je, že tieto úlohy principiálne nevie riešiť. A je jedno, či ide o Bubny, lokality okolo stanice na Smíchove alebo napríklad Masarykovo nádražie. Keď to porovnám napríklad s Hamburgom a jeho lokalitou Hafen City, bývalým prístavom, táto oblasť sa v posledných rokoch mení na akési rozšírené centrum. Mesto tam najskôr vytvorilo územný a zároveň regulačný plán. Zabezpečilo siete a potom rozdelilo parcelu na veľa menších celkov, pričom každému celku jasne určilo funkciu a pravidlá hry.
Podľa nich sa developeri môžu rozhodnúť, či sa prihlásia so svojím zámerom a svojimi architektmi. Naplánoval sa tam aj postup výstavby, čiže kde sa začína a kde končí. Povedal by som, že to je návod, ako by mala Praha postupovať pri predaji voľných pozemkov.
Existujú aj ďalšie príklady, ktoré vám pripadajú inšpiratívne?
Napríklad Paríž. Keď to poviem obrazne, prirovnal by som ho k Papinovmu hrncu, v ktorom je tlak developerov na zástavbu centra nesmierny. Preto si Paríž vytvoril akési ventily po svojom obvode, kde vznikli úplne nové celky. Známa štvrť La Défence je jedným z týchto ventilov. Tým zároveň dochádza k rozšíreniu mesta a jeho – povedzme – multipolarizácii. Určite by sa však našli príklady aj v mnohých holandských a švajčiarskych mestách, ale tie, ktoré uvádzam, som poznal osobne.
V čom by podľa vás mala Praha zmeniť svoj prístup?
Praha v tomto smere nemá nijakú víziu. Roky sa hovorí o tom, čo sa komu predá a za koľko. České dráhy nekoordinujú svoje plány a zámery s mestom, aj keď ide o výstavbu na jeho území a sú to v podstate štátne inštitúcie. Takže tu často nefunguje ani elementárna komunikácia. Nie je to len kritika primátorov, ale aj štátu, pretože Praha je hlavné mesto.
Už nejde o utópiu
Nedá mi, aby som sa nespýtala na českú Radu pre šetrné budovy, pretože na tejto platforme sa v súčasnosti diskutuje na tému zelených budov. Prečo ste sa stali členmi tejto rady? Chcete sa uberať smerom k ekologicky úspornej výstavbe alebo len tak sledovať vývoj?
Stále sa hovorí o udržateľnom rozvoji, ale nikto nevie, čo to vlastne je. My napriek tomu cítime, že to, čo dnes existuje, je rozvoj neudržateľný. Nemôžeme pozerať na to, či je niečo ekologické verzus ekonomické, ale musíme nájsť prienik týchto dvoch aspektov. Z dlhodobého hľadiska ekologické rovná sa ekonomické. Napríklad je tu obrovská diskusia o automobiloch, existujú hybridné pohony, elektromobily atď. Ale o budovách sa príliš nehovorí – a pritom celosvetovo plytvajú energiou viac než automobily.
Ako vidíte vývoj v tejto oblasti?
Zmeny už nastávajú. Pred niekoľkými rokmi sa o zelených budovách u nás hovorilo ako o utópii. Ešte nedávno sa téma zelené budovy vyťahovala skôr ako prvok na obveselenie, keď boli členovia rokovaní unavení a upadala ich pozornosť. Teraz už investori často požadujú zelenú budovu, ale keď zistia, čo všetko to obnáša z hľadiska investícií v dnešných ekonomických parametroch, stratia záujem. Pred rokom sa však začali meniť normy. Myslím, že je to otázka horizontu niekoľkých rokov, keď sa takéto budovy stanú samozrejmosťou. Len ešte bude musieť dôjsť k zmene niektorých noriem. Veľký problém budú tiež predstavovať rekonštrukcie starých budov, ktorých je tu nesčíselné množstvo. To sú úlohy, ktoré na architektov, projektantov a developerov čakajú.
A vaša kancelária sa už pripravuje na požiadavku certifikácie?
Áno, máme inžinierov, ktorí sa pripravujú na autorizáciu v súvislosti s certifikátom LEED. Tí budú môcť preveriť projekt už v začiatkoch príprav v kancelárii – vo vzťahu k podmienkam, ktoré certifikát vyžaduje. Pretože práve na začiatku je to najdôležitejšie. Jedna taká budova podľa nášho návrhu, sa už realizuje v Sofii.
Iva Nachtmannová
Foto: archív Cigler Marani architekti
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
