Pavel Gregor: 21. storočie patrí architektom, ktorí sú schopní byť súčasťou väčšieho tímu

ASB GALA každoročne oceňuje osobnosti, ktoré sú prínosom pre slovenské stavebníctvo a architektúru. Oslovili sme nominantov tohtoročného ocenenia zo siedmimi otázkami, aby ste mali možnosť lepšie ich spoznať.

Pavel Gregor pôsobí vo funkcii vysokoškolského pedagóga na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave (FAD), od r. 2018 formuje koncepciu výučby z pozície dekana. V pedagogickom pôsobení vždy kládol dôraz na spojenie vzdelávacieho procesu s praxou, inovatívne metódy výučby a na vzdelávanie zamerané na študenta. Prednášal na viacerých zahraničných univerzitách, o. i. v USA, vo Veľkej Británii, v Prahe, Aténach a v Krakove. Jeho tvorivá činnosť je zameraná na obnovu architektonického dedičstva (kaštieľ Tomášov, Štúrovo nám. v Trenčíne a i.). Na FAD inicioval zavedenie Vertikálnych ateliérov, v ktorých pôsobia súčasne študenti viacerých ročníkov a založil Kreatívne centrum FAD – miesto na odbornú diskusiu v oblasti architektúry, stavebníctva a dizajnu a platformu na aktívnu tvorbu a prezentáciu študentov rôznych umeleckých odborov.

Kto je podľa vás najväčšou osobnosťou architektúry na Slovensku a prečo?

Architektonická scéna na Slovensku disponuje množstvom výrazných osobností. Popri dnes už historických menách, ako sú architekti Harminc, Jurkovič, či Belluš, si osobne vážim najmä pána prof. Piffla – hlavného autora obnovy bratislavského hradu a prvého dekana Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva, pre jeho poctivosť a vytrvalosť, ale aj výborný vzťah k svojim študentom. Zo súčasných architektonických osobností musím spomenúť dvojicu architektov Kusého a Paňáka, ktorých väčšina diel má nadčasovú hodnotu. A nesmierne si vážim, že svoje skúsenosti, podobne ako páni profesori Beluš a Piffl, odovzdávajú aj nastávajúcej generácii architektov práve na našej Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave.

Čo definuje dobrého architekta?

Poctivosť k svojej profesii, slušnosť a empatia k dielu svojich predchodcov, ale aj kultúrnemu prostrediu do ktorého vstupuje so svojou tvorbou.

Ktorá realizácia/projekt podľa vás najlepšie vystihuje vašu tvorbu?

Už počas štúdia som inklinoval najmä k obnove historických pamiatok a tvorbe v historickom prostredí. Takže to bude zrejme obnova a revitalizácia Štúrovho námestia v Trenčíne so striekajúcim vodníkom a obnova kaštieľa v Tomášove a jeho premena na Art hotel.

Ktorý bod svojej kariéry považujete za prelomový?

Keďže popri profesii tvorivého architekta už takmer 40 rokov pôsobím na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave, tým prelomovým bodom bolo určite moje zvolenie za jej dekana a rozhodnutie využiť svoje skúsenosti pri hľadaní jej novej perspektívy.

Čo bolo najväčšou chybou?

Každý z nás robí chyby, a nie málo a väčšinou si ich nechceme priznať, nieto sa nimi chváliť. Takže menovať ich nebudem, ale dnes som už za ne vďačný, lebo každého z nás posúvajú vpred (ak si ich dostatočne uvedomíme).

Aké máte plány v blízkej budúcnosti?

Tie plány nie sú skromné. Okrem ukončenia niektorých zásadných reforiem na našej škole v rámci posledného roka môjho funkčného obdobia, vytvoriť predpoklady aj pre nové študijné (umelecky zamerané) programy. K dôležitým plánom však patrí aj snaha nájsť si viac času pre blízku rodinu a priateľov, najmä však pre moje dve vnúčatá.

Čo by ste odkázali začínajúcim architektom?

Ako dekan Fakulty architektúry a dizajnu, vyprevádzam do praxe väčšinu začínajúcich architektov, ktorí študovali na Slovensku. A vždy im pripomínam, aby popri ďalšom prehlbovaní svojich odborných znalostí a zručností, nezabúdali byť predovšetkým slušnými a empatickými ľuďmi a nebáli sa byť tímovými hráčmi. Ak 20. storočie bolo storočím výrazných osobností, 21. storočie patri pracovitým a talentovaným architektom, ktorí sú schopní a ochotní byť súčasťou väčšieho tímu. Zložitosť a komplexnosť architektonickej tvorby si to vyžaduje.