Podľa Christiana Estrosiho, starostu mesta Nice, sú cigaretové ohorky hlavným zdrojom znečistenia v meste a predstavujú nebezpečenstvo pre Azúrové pobrežie.
Planéta sa doslova topí v plastovom odpade. Vedecké tímy z celého sveta hľadajú nové a inovatívne spôsoby, ako eliminovať jeho množstvo. A to od aktívneho zberu plastov v oceánoch cez nahradzovanie plastov za iné materiály až po recykláciu a inovatívne metódy rozkladania plastov.
Nerecyklovateľný odpad je jeden z najlacnejších a zároveň najdostupnejších zdrojov energie. Teplom z odpadu je možné u nás zásobovať desiatky tisíc bytov. Prečo ho teda nevyužívame?
Koniec októbra a začiatkom novembra sa každoročne spájajú s návštevou cintorínov a výzdobou hrobov. V tomto období sa však vzniká aj množstvo opadu. Ako čo najmenej zaťažiť prírodu aj skládky počas Dušičiek?
Plastové mikročastice patria k najväčším environmentálnym problémom súčasného sveta. Aj preto sa Európska únia rozhodla obmedziť predaj trblietok a výrobcom prikázala hľadať ich ekologické náhrady. Ktoré produkty si už viac nekúpite?
Už dnes je zrejmé, že ochrana ovzdušia sama nedokáže eliminovať negatívne dopady politík a rozhodnutí iných rezortov, ktoré prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. Riešenie tak komplexnej otázky si vyžaduje prijatie opatrení naprieč rôznymi sektormi. Aj preto má vzniknúť komplexná Stratégia ochrany ovzdušia Slovenskej republiky.
S rastúcimi teplotami a extrémnym suchom sa zvyšuje aj množstvo lesných požiarov, ktoré sužujú celú planétu. Podľa výročnej správy Európskej komisie bol rok 2022 druhou najhoršou sezónou lesných požiarov v Európe. Do konca tohto storočia má vzrásť intenzita lesných globálnych požiarov až o 50 percent.
Na Zelenú linku ministerstva životného prostredia adresovali ľudia za tri roky jej existencie takmer 6 300 podaní. Z toho bolo 3 029 podnetov a 3 088 žiadostí o informácie. Ukončených bolo približne 70 percent z nich. Čoho sa najčastejšie týkali?
Výskumný ústav vodného hospodárstva v spolupráci s deviatimi partnerskými organizáciami zo Slovenska a Českej republiky spúšťa projekt Living Rivers – Živé rieky, ktorý sa zameriava na ochranu a obnovu riek. Projekt má za 10 rokov zlepšiť ekologický stav riek Dunaj, Hron, Ipeľ a Belá.
Zodpovednosť za časť sanácie gudrónových jám v areáli bývalej rafinérie Petrochema Dubová v obci Nemecká prevezme Ministerstvo životného prostredia SR. Výška nákladov bude závisieť od rozsahu znečistenia.
Nový národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, bude naším prvým nížinným parkom a desiatym slovenským národným parkom v poradí.
Majestátny Dračí dub z Lozorna, ktorý reprezentoval Slovensko v súťaži Európsky strom roka, získal viac ako 18-tisíc hlasov, vďaka ktorým sa ocitol na stupienku víťazov a pýši sa striebornou medailou.
Na obnovu vodných tokov je z Plánu obnovy vyčlenených 62,4 milióna eur. Revitalizáciou má prejsť celkovo 97 kilometrov vodných tokov v čiastkových povodiach riek Bodrog, Dunaj, Hron, Morava a Váh. Ukončené majú byť do roku 2026.
Poslanci parlamentu schválili prelomovú zmenu prístupu k fungovaniu riek na Slovensku. Odobrili novelu zákona o vodách, ktorá podporuje prinavracanie prirodzenej podoby riek na svojom území.
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba obnovuje mokrade v ľavostrannej ramennej sústave rieky Dunaj v okrese Dunajská Streda. Projekt na zlepšenie ich stavu je realizovaný v programe Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy, ktorého správcom je Ministerstvo životného prostredia SR.
