Nerobte z Dušičiek sviatok odpadu. Ten z cintorínov je ťažko separovateľný

Koniec októbra a začiatkom novembra sa každoročne spájajú s návštevou cintorínov a výzdobou hrobov. V tomto období sa však vzniká aj množstvo opadu. Ako čo najmenej zaťažiť prírodu aj skládky počas Dušičiek?

Vence, umelé kvety, plastové kahance, svietniky… Takáto výzdoba síce na hroboch vydrží dlhšie, ale pretože nie je z materiálov, ktoré sa dajú recyklovať, je už vopred odsúdená na vyhodenie na skládku. Navyše, triedený zber odpadov na cintorínoch nie je zavedený vo všetkých obciach a mestách. Vo veľkokapacitných kontajneroch tak končí všetko od skla, plastov až po bioodpad a vosk.

„Počas tohto obdobia sa tvorí zhruba viac ako polovica celoročného množstva odpadu slovenských cintorínov. Cintorínsky odpad je veľmi zložitý a ťažko separovateľný,“ informovala Monika Suchánska z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Umelé kvetinové väzby sú podľa nej z rôznych druhov plastu, často s lepidlami a drôtmi, a teda nie sú ďalej recyklovateľné. Skončia tak v spaľovni alebo na skládke. Rovnako nerecyklovateľné sú plastové alebo sklenené kahance so zvyškami vosku. Skončia v zmesovom odpade.

Menej odpadu na cintorínoch

Ako teda vyzdobiť hrob bez toho, aby ste zbytočne vytvárali odpad? Namiesto gýčovej plastovej výzdobe môžete počas Dušičiek priniesť na hrob živé rezané kvety alebo tie v kvetináčoch. Ako symbol spomienky postačí sviečka v sklenenom kahanci, ktorý po vyhorení nevyhodíte, ale opakovane použijete s vymenenou náplňou. Ideálne v podobe sviečky zo sójového alebo včelieho vosku.

Monika Suchánska vôbec neodporúča LED sviečky, ktoré majú veľmi krátku životnosť, potrebujú batérie a nie je možné ich zrecyklovať. Zabudnite tiež na vázy, črepníky a ozdoby z keramiky a porcelánu, ktoré sa po rozbití nedajú recyklovať.

Výhodou výzdoby zo živých alebo sušených kvetov, šišiek či ihličia je, že ju potom možno skompostovať. Ak nie je na cintoríne nádoba na takýto odpad, mali by ste ho zobrať domov do kompostéra či iného vhodného kontajnera.

„Radíme vnímať kvetinový dar skôr v symbolickej rovine. Množstvo výzdoby hrobu nezrkadlí našu lásku k zosnulým. Ak je pre nás návšteva cintorína dôležitá, môžeme si položiť otázku, či potrebujeme na hrob niečo priniesť. Možno nám stačí prísť a pobudnúť pri hrobe v spomienkach,“ poznamenala.

Základom je prístup mesta či obce

Analýza odpadu na jednom z bratislavských cintorínov ukázala, že viac ako polovicu odpadu tvorí zelený bioodpad, ktorý by sa dal ďalej skompostovať. Ľudia často nevedia správne rozlíšiť materiál a zvoliť tak správny kontajner, prípadne si vyberú ten najmenej naplnený.

„Preto považujeme za dôležitý prístup mesta či obce, ktorá môže napríklad urobiť vlastnú analýzu odpadu a podľa toho správne zvoliť kontajnery. Rovnako dôležitá je informovanosť obyvateľov o správnosti triedenia,“ skonštatovala Monika Suchánska, ktorá patrí k propagátorom prírodných ekologických cintorínov.

Prvým takýmto bola na Slovensku Záhrada spomienok vo Zvolene, následne vznikol Les spomienok v Košiciach. O jednom unikátnom lesnom cintoríne sme písali aj na našich stránkach. Nachádza sa v Španielsku a nájdete na ňom aj motýliu záhradu či chodník s nulovou uhlíkovou stopou.