tunely

Dvojrúrový úpätný tunel Gotthard vo Švajčiarsku s dĺžkou 57 km je nielen najdlhším železničným tunelom na svete, ale vzhľadom na zložité geologické podmienky aj priekopníckym dielom v oblasti baníctva.

Gotthardský úpätný tunel je železničný tunel, ktorý prechádza alpským Gotthardským masívom a po dokončení sa so svojimi 57 kilometrami stane najdlhším železničným tunelom sveta a najrýchlejším prepojením cez Alpy. Práce na veľkolepom projekte sa začali v 90. rokoch 20. storočia, a to súčasným budovaním z oboch smerov. Od roku 2017 by sa tunelom mali preháňať vlaky rýchlosťou až 250 km/h.

Dvojkoľajný železničný tunel Turecký vrch sa nachádza na železničnom koridore č. V Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou. Stavba tunela je súčasťou modernizácie železničnej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v dĺžke 17,5 kilometra. Modernizácia spomínaného úseku začala v septembri 2009. Práce budú ukončené do konca mája 2013. Stavba je financovaná z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Doprava.

Hoci sa úvahy o použití metódy Naprojektuj a postav (Design – Build) podľa zmluvných podmienok Žltej knihy FIDIC na výstavbu cestnej infraštruktúry sporadicky objavovali aj v predchádzajúcich obdobiach, až rok 2011 priniesol rozhodnutie Národnej diaľničnej spoločnosti o jej použití pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov. Hlavným impulzom pre toto rozhodnutie bola neaktuálnosť projektových dokumentácií úsekov, ktoré mali byť pôvodne vybudované prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP).

V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rozhovor s predsedom Slovenskej tunelárskej asociácie a riaditeľom úseku zahraničného podnikania spoločnosti Doprastav, a. s., Ing. Róbertom Turanským.

Slovinská diaľnica A1 Šentilj – Srmin je pre milovníkov severného Jadranu, cestujúcich do Chorvátska cez Slovinsko, určite známy úsek diaľnice. Tí, ktorí ju využívajú, vedia, že pohodlne pocestujú od rakúsko-slovinskej hranice cez Ljubljanu až do prístavného mesta Koper. Tu sa však ich pohodlná jazda končí a v letných mesiacoch narazia na niekoľko kilometrové zápchy vedúce až po chorvátsku hranicu.

Pražský okruh je svojim významom najväčšou a najdôležitejšou dopravnou stavbou v Českej republike. Po jeho dokončení budú prepojené všetky cestné a diaľničné ťahy smerujúce radiálne do hlavného mesta Prahy. Pražský okruh je rozdelený na 11 úsekov, označených SOKP 510 – 520. Z toho sedem úsekov je už v prevádzke a štyri sú v štádiu prípravy.

V záverečnej časti príspevku prinášame informácie o troch železničných tuneloch, na ktoré je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie a je spracovávaný stupeň dokumentácie na stavebné povolenie. Tunely Zámčisko, Červený Kút a Palúdza tak doplnia sieť nových projektov v oblasti tunelovej výstavby na Slovensku.

V predchádzajúcom čísle časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby sme vás informovali o nových projektoch v oblasti tunelovej výstavby. Nasledujúci príspevok opisuje navrhnuté riešenia troch z piatich tunelov v projektových stupňoch, v akých sa v súčasnosti nachádzajú. Všetky tri sú razené pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM).

Najmodernejšie trendy v oblasti technologického vybavenia a riadiacich systémov sa odzrkadľujú aj pri budovaní cestných stavieb. Najviditeľnejší progres v technologickom zabezpečení cestných stavieb je zrejmý v cestných tuneloch, ktoré si vyžadujú použitie vyspelého technologického vybavenia na zaistenie maximálnej spoľahlivosti a bezpečnosti. Prostredie v tuneloch je špecifické aj zvýšenou korozivitou, znečistením a vlhkosťou, čomu sa musia prispôsobiť použité materiály a zariadenia.

Výstavba podzemných mestských rýchlodráh začala v Londýne v poslednej tretine 19. storočia. Od konca 60. rokov 20. storočia zvažovala bulharská vláda v Sofii výstavbu metra. Projekt počítal s tromi pretínajúcimi sa trasami podobne ako v Prahe, so 47 stanicami a dĺžkou 52 km. Stavebné práce sa začali v roku 1978, no výstavba metra sa predĺžila o viac ako 20 rokov.

Výstavba diaľnic v členitom horskom teréne sa len ťažko zaobíde bez nevyhnutnosti budovania tunelov. O platnosti tejto vety sa môžeme presvedčiť nielen v blízkych európskych krajinách (napríklad Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku), ale od polovice 90. rokov 20. storočia už aj na Slovensku. Vo všeobecnosti platí, že náklady na výstavbu tunelov prepočítané na jednotku dĺžky výrazne presahujú náklady na výstavbu diaľnice vo voľnej trase alebo na moste.

Islandská vláda v roku 2005 rozhodla o výstavbe tunela Óshlið, ktorý mal nahradiť nebezpečný úsek cesty vinúci sa v dĺžke 10 km po pobreží medzi obcami Bolungarvík a Hnífsdalur. Tunel Óshlið je súčasťou cesty č. 61 (obr. 1) v regióne Westfjarðar. Ide o riedko obývanú oblasť na severozápade Islandu, charakterizovanú strmými horami oddelenými množstvom hlbokých fjordov. Práve tento úsek cesty je označovaný ako najnebezpečnejšia cesta na Islande. Dôvodom sú časté snehové lavíny a pády kameňov na vozovku.

Švajčiarsku sa v Európe hovorí tunelárska veľmoc alebo sa táto krajina prirovnáva k ementálskemu syru, ktorý má v sebe plno dier ako tunely popod švajčiarsky povrch. Slovensku sa vraví malé Švajčiarsko, no tunelov tu máme pomenej. Slovenskí projektanti však vedia, že v blízkej budúcnosti sa v tomto segmente Švajčiarsku priblížime. Tento príspevok hovorí o nových projektoch v oblasti tunelovej výstavby.

Po tom, čo sa Slovenská republika 1. mája 2004 stala súčasťou Európskej únie, rastie perspektíva rozvoja spolupráce v rámci stredoeurópského euroregiónu, kde kooperujú oblasti Viedne a Dolného Rakúska, Rábsko-mošonsko-šopronská župa v Maďarsku, Juhomoravský kraj a zo slovenskej strany predovšetkým kraje Bratislavský a Trnavský.