Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré súhlasí s výstavbou Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z dielne spoločnosti Slovnaft, je podľa hlavného mesta zlou správou pre Bratislavu. Pripomína negatívne stanoviská, ktoré v minulosti vyjadrilo nielen samotné mesto, ale aj mnohé mestské časti. Magistrát zároveň zvažuje podanie rozkladu voči rozhodnutiu ministerstva. Uviedol to hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Raz za čas sa na Slovensku objaví projekt, ktorý vyvolá tak silný odpor obyvateľov, že ich námietky vyústia až do zastavenia povoľovacieho procesu celého zámeru. Jedným z týchto projektov je aj výstavba Centra ekologického hospodárstva v meste Skalica.
Obyvatelia Skalice v referende odmietli plánovanú výstavbu zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu v katastrálnom území mesta. Na historicky prvom miestnom referende, ktorého výsledok je platný, sa zúčastnilo 55,96 percenta oprávnených voličov, informovala radnica.
Spoločnosť Slovnaft upravila parametre bratislavskej spaľovne, ktorú chce postaviť. Pôvodne plánovanú kapacitu energetického zhodnotenia odpadov znížila z takmer 317-tisíc ton na 220-tisíc ton. Projekt aktuálne prechádza posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA).
Skalica stojí pred rozhodnutím, ktoré môže zásadne ovplyvniť rozvoj mesta. Obyvatelia a susedné české Sudoměřice sa obávajú dopadu plánovaného Centra ekologického hospodárstva na životné prostredie, dopravu a okolitú krajinu. Investor tvrdí, že projekt prináša moderné technologické riešenia a energetické využitie odpadu. Súčasťou areálu má byť aj komunitné centrum a vzdelávacie priestory.
Budovať ďalšiu veľkú spaľovňu na území Bratislavy, pár kilometrov od tej existujúcej, môže predstavovať enormnú záťaž na životné prostredie v hlavnom meste. Na sociálnej sieti to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Spoločnosť Slovnaft plánuje do roku 2030 postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO), čím by sa mal znížiť aj podiel skládkovania na Slovensku. Centrum bude postavené v areáli spoločnosti, pričom nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie.
Vyše sto ton odpadu z Európy skončilo nelegálne na Liptove. Prípad nezákonnej cezhraničnej prepravy už rieši inšpekcia.
Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali do nášho výberu zaujímavostí.
Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách. Koľko kuchynského odpadu ročne vytvárame na Slovensku a ako sa nám ho darí triediť?
Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne a vyspelým krajinám sa tak pozeráme na chrbát.
Magistrát hlavného mesta má pripomienky k zámeru vybudovania spaľovne odpadu v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft. Uplatnilo si ho v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Spoločnosť Slovnaft plánuje v areáli svojej bratislavskej rafinérie vybudovať centrum na energetické zhodnotenie komunálneho aj priemyselného odpadu. Proti tomuto projektu vznikla petícia, ktorá ministerstvo životného prostredia žiada, aby zámer spaľovne neschválilo.
Nerecyklovateľný odpad je jeden z najlacnejších a zároveň najdostupnejších zdrojov energie. Teplom z odpadu je možné u nás zásobovať desiatky tisíc bytov. Prečo ho teda nevyužívame?
Zelené strechy nie sú len atraktívnym architektonickým prvkom – sú dôležitou súčasťou klimatickej politiky mesta. Objavujú sa na projektoch rôznych typov, od obytných budov, bánk cez múzeá až po spaľovne. Ktoré európske mesto spustilo revolúciu zelených striech a ktoré realizácie vyvolali ohlasy u odbornej verejnosti aj laikov? Vydajte sa spolu s nami za najzaujímavejšími zelenými strechami.
