Zelený radar: Dáni riešia odpad na ostrove, Slováci zase medvede v okolí sídiel

Nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali do nášho výberu zaujímavostí.

Z chudobného dánskeho ostrova sa má stať bezodpadový raj

Bornholm, malý ostrov v Baltskom mori so 40-tisíc obyvateľmi, je známy svojou nedotknutou prírodou, malebnými rybárskymi dedinami a tradíciou umeleckých remesiel. Ide tiež o najslnečnejšie územie územia Dánska, možno aj preto sa každoročne stáva cieľom tisícov turistov.

Nie sú to však len pozitíva, ktoré ostrov formovali. V 70. a 80. rokoch minulého storočia bola miestna ekonomika silne závislá na rybolove, ale ako sa populácia rýb v Baltskom mori postupne znižovala, mnoho drobných rybárov muselo ukončiť svoju činnosť. Možno aj preto je ostrov na dánske pomery považovaný za zanedbaný.

V roku 2018 sa v hlave miestneho úradníka Jensa Hjul-Nielsena zrodil nevšedný nápad – ostrov sa zaviazal k nulovému odpadu, čo znamená, že do roku 2032 tu nebude žiadny odpad spaľovaný ani skládkovaný. V tom istom roku sa tiež skončí životnosť spaľovne v Bornholme, ktorá v súčasnosti likviduje takmer všetok odpad, ktorý nemožno recyklovať.

Spomínané predsavzatie je obrovskou výzvou aj preto, že Dáni produkujú v Európskej únii najviac odpadu na osobu a zároveň patria k najväčším producentom odpadu na svete. Krajina má 23 najmodernejších spaľovní, ktoré spaľujú odpad vyprodukovaný Dánmi (ale aj dovezený zo zahraničia) a premieňajú ho na energiu, ktorá pomáha napájať miestne systémy diaľkového vykurovania a elektrickú sieť. Prečítajte si viac o tom, ako sa ostrov snaží eliminovať všetky druhy odpadu.

Čo má spoločné kávová usadenina s kontaminovanou pôdou?

Odhaduje sa, že ročne sa vyhodí približne šesť miliónov ton kávovej usadeniny. Väčšina ide na skládku, pričom takto vzniká metán a CO₂, alebo sa spaľuje na energiu. Tento odpad je však stále bohatý na zlúčeniny, preto sa pridáva aj do domácich kompostovacích nádob či do mulču v záhrade.

Okrem potenciálneho využitia kávovej usadeniny ako prísady do betónu, štúdia v časopise Journal of Chemical Technology and Biotechnology naznačuje, že by mohla byť kľúčom k odstráneniu kontaminácie pôdy.

Vedci z brazílskej Federálnej technologickej univerzity v Paraná zistili, že zvyšky kávy môžu absorbovať bentazón, herbicíd často používaný v poľnohospodárstve. Keď sa stará kávová usadenina aktivuje chloridom zinočnatým, obsah uhlíka v nej sa stane o 70 % účinnejší pri odstraňovaní herbicídu. Takéto použitie usadeniny by bolo dvojitým prínosom – vzniklo by menej opadu na skládkach a zároveň by sa zabránilo poškodeniu herbicídmi.

Na nebezpečné hodnoty bentazónu v povrchových vodách, ktoré prekračujú úrovne stanovené v rámcovej smernici o vode a ohrozujú ciele Európskej zelenej dohody pre používanie pesticídov upozornila Európska environmentálna agentúra .

Agentúra Spojeného kráľovstva pre životné prostredie zase uviedla, že bentazón môže dlhodobo ovplyvniť kvalitu vody a viesť k zvýšenej potrebe upravovať zdroje pitnej vody. Je preukázané, že tento herbicíd má vplyv na ľudské zdravie, ak sa vdýchne, prehltne alebo vstrebe cez pokožku.

Viac ako polovica Európanov si myslí, že klimatické opatrenia sú prioritou

Podľa exkluzívneho prieskumu Ipsos pre portál Euronews viac ako polovica európskych voličov (52 %) verí, že boj proti klimatickým zmenám je prioritou. Ďalších 32 % uviedlo, že je to dôležité, ale nie prioritné, a 16 % si myslí, že boj proti klimatickým zmenám je druhoradým problémom. Prvého celoeurópskeho prieskumu tohto druhu pred európskymi voľbami 2024, ktoré budú 6. až 9. júna, sa zúčastnilo 25 916 opýtaných z 18 krajín.

Rozdelenie údajov na jednotlivé národy podáva ucelenejší obraz. Medzi krajiny, v ktorých najvyššie percento ľudí považovalo zmenu klímy za prioritu, sa zaradili Dánsko (69 %), Portugalsko (67 %) a Švédsko (62 %).

Ďalších 23 % v Dánsku, 28 % v Portugalsku a 26 % vo Švédsku považovalo klimatické opatrenia za dôležité, nie však za prioritu. Najnižšie percento respondentov, ktorí sa domnievali, že zmena klímy je prioritou EÚ, mali Poľsko, Česká republika a Fínsko. Prečítajte si o prieskume viac.

Greenpeace žiada poisťovne, aby odmietli poistiť plánovaný LNG terminál v Bratislave

Ochrancovia prírody z Greenpeace žiadajú poisťovne pôsobiace na Slovensku, aby
nepoistili plánovaný LNG terminál v bratislavskom prístave. Relevantným poisťovniam zaslali list, v ktorom ich vyzývajú, aby sa verejne zaviazali, že plánovanú 40-miliónovú výstavbu nepoistia. Na výzvu zatiaľ zareagovali dve poisťovne, aj to s vágnymi odpoveďami.

Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku totiž vyplýva povinnosť štátnej akciovej spoločnosti Verejné prístavy uzavrieť poistenie. Ak by túto povinnosť nesplnili, museli by vrátiť finančné prostriedky získané z tejto zmluvy. Ak by k poisteniu LNG terminálu nedošlo, tak by to značným spôsobom tento projekt finančne oslabilo.

Práve v nepoistení projektu vidia environmentalisti cestu, ako zabrániť postaveniu novej plynovej infraštruktúry, ktorá je v rozpore s vedeckým konsenzom o klimatickej kríze. Podľa vedcov si totiž svet tesne pred hroziacim klimatickým kolapsom žiadnu novú plynovú infraštruktúru nemôže dovoliť. Greenpeace plánuje výzvu zaslať aj materským poisťovniam, ktoré sídlia v zahraničí a ktoré v minulosti už fosílne projekty v mnohých prípadoch odmietli poistiť.

Slovenskí vedci zistili, že solárne parky môžu zvýšiť rozmanitosť vtákov v krajine

Podľa štúdie zo Slovenska uverejnenej v časopise Science Direct podporujú solárne elektrárne rozvoj biodiverzity v inak monokultúrnej poľnohospodárskej krajine. Ako uviedli slovenskí vedci, solárne parky podporujú rozmanitosť druhov vtáctva aj bezstavovcov.

Pri svojom výskume merali početnosť vtáctva blízko solárnych fariem aj na okolitých poľnohospodárskych plochách. Zistili, že pod panelmi bol oveľa rušnejší život, odlišné zloženie vtáčích spoločenstiev a fotovoltika priťahovala viac druhov operencov, najmä tých, ktoré sa pohybujú po zemi a zberajú z nej potravu.

Údaje sa zberali v 32 lokalitách na Slovensku. Vybrané boli fotovoltické elektrárne s oploteným areálom a rozlohou minimálne dva hektáre aj solárne parky. Z toho 17 bolo vybudovaných na ornej pôde a 15 parkov na pastvinách.

Solárne parky boli navrhnuté a spravované výlučne na výrobu elektriny. Vedci predpokladajú, že v súčinnosti s väčším dôrazom na voľne žijúce živočíchy by tak mohli mať ešte pozitívnejší dopad na biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine.

Vláda navrhla zákon, ktorý by umožnil odstrel medveďov, strieľať budú poľovníci aj policajti

Vláda schválila návrh ústavného zákona, ktorý má riešiť situáciu so zvýšeným výskytom medveďov v intravilánoch a bezpečnostné riziká s tým súvisiace.  „Týmto zákonom sa stanovujú podmienky, pri splnení ktorých možno pristúpiť k odstrelu. Tie podmienky sú postavené tak, že v nejakom rozumnom čase budeme vedieť tento problém vyriešiť,“ povedal predseda vlády Robert Fico.

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba spresnil, že zákon umožňuje v okolí miest a obcí vytvoriť 500-metrovú bezpečnostnú zónu. „Pokiaľ sa do tejto zóny dostane medveď, je jasné, že výrazne stratil plachosť a zvyšuje sa riziko stretu s človekom. Ak sa bude medveď nachádzať v tejto zóne, bude možné pristúpiť k jeho likvidácii bez správneho konania,“ vysvetlil Taraba.

Ako doplnil, odstrel budú môcť vykonať nielen členovia zásahového tímu, ale aj poľovníci, policajti, v národných parkoch aj ich správcovia. Zdôraznil, že návrh je „absolútne právne čistý“. Načasovanie návrhu vysvetlil tým, že prichádza čas prebúdzania sa medveďov zo zimného spánku a ich vyššej koncentrácie v okolí sídiel. „Ústavným zákonom to dávame preto, aby to mimovládky nemohli zastaviť na ústavnom súde,“ uviedol Taraba.

Schválenie návrhu sa udialo deň po tom, ako zásahový tím Štátnej ochrany prírody SR usmrtil trojročnú medvedicu, ktorá zranila ľudí v Liptovskom Mikuláši. Medvedicu identifikovali na základe informácií špecializovaného softvéru, ktorý využívali hliadkujúce drony, vybavené najnovšou technológiou, profesionálnou termovíziou a nočným videním. Medzitým sa však objavili pochybnosti, či usmrtená trojročná medvedica bola tou, ktorá pobehovala po Liptovskom Mikuláši.

Návrh ústavného zákona o ochrane pred útokmi chráneného živočícha má podľa predkladacej správy najmä vytvoriť jednotný právny rámec. Ustanovia sa ním osobitné výnimky, keď je potrebné, aby ochrana medveďa hnedého ustúpila vyššiemu celospoločenskému záujmu, a to ochrane života a zdravia človeka. Predkladatelia navrhujú, aby bol účinný dňom vyhlásenia.