Koľko potravín ročne vyhodíme do koša? Draho vyzbieraný bioodpad nie vždy končí v bioplynovej stanici alebo kompostárni

Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách. Koľko kuchynského odpadu ročne vytvárame na Slovensku a ako sa nám ho darí triediť?

Medzi najčastejší potravinový odpad patrí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Na Slovensku sme v roku 2021 vytvorili 537,5-tisíc ton takéhoto kuchynského odpadu.

Na jedného Slováka teda pripadá v prepočte 99 kg potravinového odpadu ročne. Až 67 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Vyplynulo to z najaktuálnejších dát Eurostatu za rok 2021.

Medziročne si Slovensko polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o 7 %, teda o 7 kg na osobu. Stalo sa tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe. Naopak, v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k miernemu nárastu, v oboch prípadoch o 1 kg na obyvateľa.

Najviac potravín vyhadzujú Cyperčania, najmenej Slovinci

Potravinami sa neplytvá iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ. V analyzovanom roku 2021 sa Európe vyhodilo približne 131 kg potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti pritom vyprodukovali 53 %, čo predstavuje 70 kg na obyvateľa. Zvyšných 47 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení.

Podľa dát Eurostatu (z rokov 2020 a 2021) najviac kuchynského odpadu pripadá na jedného Cyperčana a to až 397 kg. Nasledujú Belgicko a Dánsko (262 a 230 kg na obyvateľa). Vo všetkých troch spomínaných ekonomikách sa pod vysoké čísla podpisuje potravinový odpad pochádzajúci z výroby potravín. Naopak, najmenej potravinového odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku patrí v tomto pomyselnom rebríčku siedma priečka zospodu.

Povinnosť zbierať kuchynský odpad neplatí pre všetkých

Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu od občanov má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021. Od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov. Cieľom tohto opatrenia je minimalizovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Dôvod je prioritne environmentálny. Ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov. Práve táto zložka odpadu je totiž zdrojom nebezpečného skládkového plynu (LFG, z angl. Landfill Gas), ktorý vzniká pri hnilobných procesoch v odpade.

LFG sa skladá z približne 50 % metánu (primárnej zložky zemného plynu), 50 % oxidu uhličitého (CO₂) a malého množstva nemetánových organických zlúčenín. Len samotný metán má približne 25-násobne výraznejší vplyv na tvorbu skleníkového efektu ako oxid uhličitý.

Výnimku a odklad zberu kuchynského bioodpadu mali do 31. decembra 2022 Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elektrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského odpadu sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.

Zatiaľ netriedime naplno

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy „potenciál“, „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad.

Vytriedený odpad často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici ani v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov.

Ako zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu SR (ZOP SR) a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR, nie je to ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie.

Odborníci upozorňujú na príliš prísnu reguláciu

Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností až príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy, bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby.

To však odborníci považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže naopak brániť efektívnejšiemu triedenému zberu a celý systém je potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.

„Snaha o určité zvýhodnenie jedného systému zberu a spracovania kuchynského odpadu v podobe používania nádob s otvormi sa neosvedčila. Rovnako ani fixná frekvencia nastavená podľa druhu nádoby nedáva v mnohých prípadoch ekonomický a ani ekologický zmysel. Kompostovateľné vrecká, ktoré sa musia rozložiť v dostatočnom čase v kombinácii s dierkovanými nádobami možno dávajú zmysel pre kompostárne, avšak pre bioplynové stanice sú naopak výraznou technologickou komplikáciou,“ upresnil Ján Chovanec.

Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. „Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ skonštatoval na záver Chovanec.

Zdroj: WOOD & Company