V Bratislave by mala vzniknúť ďalšia spaľovňa odpadu. Obyvatelia sa búria, už proti nej spísali petíciu

Spoločnosť Slovnaft plánuje v areáli svojej bratislavskej rafinérie vybudovať centrum na energetické zhodnotenie komunálneho aj priemyselného odpadu. Proti tomuto projektu vznikla petícia, ktorá ministerstvo životného prostredia žiada, aby zámer spaľovne neschválilo.

Na Slovensku máme v prevádzke aktuálne dve spaľovne komunálneho odpadu s kapacitou nad dve tony na hodinu. Jednu v Košiciach a druhú v Bratislave. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 5-tisíc domácností. Takéto energetické zhodnocovanie odpadu zároveň ekonomiku odbremeňuje od neekologického skládkovania.

Centrum na energetické zhodnotenie odpadu (CEZO), ktoré má vzniknúť v areáli bratislavskej rafinérie, bude schopné spaľovať nielen komunálny odpad, ale aj odpad zo známych starých priemyselných skládok. Spaľovňa zároveň zabezpečí zhodnotenie odpadového kalu z vlastnej produkcie rafinérie a nahradí súčasnú spaľovňu kalov, ktorú spoločnosť prevádzkuje.

„Viac ako dve tretiny bude tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad. Menej ako jednu tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad, v rámci ktorého sa bude spracovávať aj odpad zo Slovnaftu,“ upresnil hovorca rafinérie Anton Molnár. Zhodnocoval by sa v nej i ťažko spracovateľný odpad, ktorý vzniká napríklad pri výrobe automobilov alebo čistení odpadových vôd mestských čistiarní.

Najväčšie zariadenie svojho druhu u nás

Zo zámeru predloženého na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) vyplýva, že predpokladaná kapacita zariadenia je 316 700 ton ročne. Spustenie výstavby sa odhaduje o dva roky. Plánované CEZO bude vyrábať teplo a elektrickú energiu pre potreby Slovnaftu. Rovnako je tu podľa hovorcu možnosť zásobovať teplom aj hlavné mesto.

Nespokojní občania Bratislavy a okolitých obcí medzitým podpisujú petíciu proti zámeru vybudovať spaľovňu nebezpečného odpadu. Tá by mala byť najväčším zariadením svojho druhu u nás. Organizátori petície argumentujú tým, že pre Bratislavu a okolie máme dostatočné kapacity energetického zhodnocovania nerecyklovateľných odpadov. Boja sa rizika dovozu odpadov z iných krajín či potláčania recyklácie a čistejších riešení.

Len niekoľko stoviek metrov od plánovanej spaľovne sa nachádza spaľovňa komunálnych odpadov, ktorú prevádzkuje bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Má kapacitu približne 135-tisíc ton odpadov ročne, pričom sa pracuje na jej rozšírení o ďalších 45-tisíc ton.

Podľa Molnára CEZO nebude konkurentom tohto zariadenia, práve naopak. „Bude vhodne dopĺňať jeho činnosť, keďže bude spracovávať odpady, ktoré OLO nevie zhodnotiť,“ vysvetlil. Jeho kapacitu bude dopĺňať aj v prípade výpadkov či opráv a zberová oblasť bude zahŕňať širšie územie, ako má teraz OLO.

Spaľovňa v chránenej oblasti a znečistenie toxickými látkami

Organizátorom petície sa nepáči ani umiestnenie spaľovne priamo v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a blízkosť chránených území zaradených do siete Natura 2000. V zámere predloženom na posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa uvádza, že dotknuté územie nezasahuje do žiadneho veľkoplošného chráneného územia. Najbližšia CHKO sa nachádza 200 metrov juhozápadne.

Problém vidia aj v toxických látkach, ktoré vznikajú spaľovaním nebezpečného opadu.„V rôznych lokalitách vo svete, vrátane Európy, došlo ku kauzám uvoľňovania toxických dioxínov z popolčeka zo spaľovní odpadov do prostredia a kontaminácii potravinového reťazca. Ďalším problémom je, že súčasný legislatívny rámec pre toxické látky v odpadoch je nedostatočný z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany zdravia a nedostatočne zohľadňuje súčasné vedecké poznatky,“ píše sa v petícii.

Argumentom proti je i fakt, že odpad v spaľovni úplne nezmizne, ale vznikne miestami ešte nebezpečnejší odpad, škvára či toxický popolček, ktorý sa bude musieť skládkovať. Ozývajú sa hlasy, že zdravie obyvateľov hlavného mesta a okolitých obcí je už dlhodobo negatívne ovplyvňované rafinériou a výstavba spaľovne situáciu ešte zhorší.

„Spaľovňa je nielen podľa nás zbytočná a kontraproduktívna. Ide proti európskym aj národným stratégiám, znepríjemní bežný život Bratislavčanov a je to proti zdravému rozumu. Slovensko by malo strategicky predchádzať vzniku odpadu a podporovať cirkulárnu ekonomiku, nie stavať nové spaľovne, pre ktoré bude časom treba dovážať odpad aj zo zahraničia,” zhrnul Peter Strapák z Ružinova, jeden z iniciátorov petície.

Vláda je spaľovniam naklonená, má ich v svojom programovom vyhlásení

Podľa európskej legislatívy by sme do roku 2035 mali recyklovať najmenej 65 % komunálneho odpadu a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Rafinérsko-petrochemický komplex ho vníma ako vhodnú surovinu, ktorá v budúcnosti môže nahradiť dovoz a spracovávanie fosílnych zdrojov. Tým by sa znížila závislosť Slovenska od iných krajín.

O povolenia okrem Slovnaftu v minulosti požiadali aj finančníci z Wood & Company, ktorí majú rozbehnuté projekty v trnavskom a nitrianskom regióne. Podľa Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu, na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení. Tie by dokázali byť naplno vyťažené vďaka komunálnemu odpadu v regióne.

Kým bývalý minister životného prostredia Ján Budaj bol odporcom budovania nových veľkých spaľovní, nový minister Tomáš Taraba považuje za dôležité, aby sa na Slovensku postavil dostatočný počet spaľovní. Ich výstavba pre spracovanie komunálneho odpadu sa dokonca dostala do programového vyhlásenia tejto vlády.