Využívanie obnoviteľných zdrojov u nás stagnuje. Skokanom roka sú tepelné čerpadlá

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne a vyspelým krajinám sa tak pozeráme na chrbát.

Tlak na energetickú sebestačnosť EÚ zosilnil vojnový konflikt na Ukrajine. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Už niekoľko mesiacov poznáme cieľ pre OZE pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55. Smernica stanovuje minimálny podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.

Zeleným lídrom únie je Švédsko

Eurostat v závere minulého roka uverejnil údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie za rok 2022 pre všetky ekonomiky EÚ. A to ako celkovo, tak aj v prípade hrubej spotreby elektriny, pri teple a ochladzovaní či v doprave. Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 66,0 % je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovalo Švédsko najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (83,3 %) a v prípade tepla a ochladzovania (69,4 %).

Pomerne vysoké podiely (nad 40 %) vykázali vo Fínsku, v Lotyšsku a Dánsku. Medzi krajinami s vyšším podielom (33,8 %) je aj susedné Rakúsko, kde dominujú obnoviteľné zdroje najmä pri výrobe elektriny s podielom 74,7 %. Únia ako celok dosiahla v roku 2022 podiel 23,0 %. Naopak, najnižšie podiely vykázali Írsko, Malta a krajiny Beneluxu. V nich podiel OZE nepresiahol hranicu 15 %.

Oproti roku 2021 si polepšili a svoj podiel dokázali výraznejšie zvýšiť najmä Fínsko, Švédsko a Luxembursko. Pokles zase zaznamenali v Slovinsku a v Chorvátsku. V prípade podielu EÚ prišlo k nárastu o viac ako jeden percentuálny bod.

Slovensko stagnuje

V prípade Slovenska bol v predminulom roku vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,5 %. Stagnácia je tak za posledné roky neprehliadnuteľná,. Oproti rokom 2019, 2020 a 2021 s podielmi 16,9 %, 17,3 % a 17,4 % je zlepšenie iba nepatrné. Podiel pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,9 %, pri teple a ochladzovaní 19,9 % a v doprave 8,9 %. Slovensko tak má v rámci EÚ ôsmy najnižší podiel OZE.

Pri výrobe zelenej energie naďalej dominujú voda, slnko, biomasa či bioplyn. V roku 2022, podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, predstavovala na hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 6 302 GWh. Najväčším podielom (62,9 %) sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 17,7 %.

Solárna fotovoltika tvorila pri výrobe elektriny podiel 10,3 %, bioplyny 7,0 %. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,0 %. Na medziročnej báze prišlo k poklesu hrubej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to o 13,0 %. Absolútny pokles bol zaznamenaný vo všetkých zverejnených položkách, najmä však v prípade elektriny z vody a dreva.

Teplo z obnoviteľných zdrojov

Hrubá výroba tepla z obnoviteľných zdrojov v roku 2022 predstavovala 6 901 TJ. Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,5 %, nasledovali bioplyny s 6,9 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 5,3 %, geotermálne výhrevne 2,5 % a tepelné čerpadlá 0,7 %.

Medziročne došlo k poklesu hrubej výroby z tepla, a to o 8,2 %. Pokles bol vykázaný v prípade dreva a bioplynu. Naopak, nárast produkcie tepla vykázali zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO) a geotermálne výhrevne.

„Skokanom roka“ sú tepelné čerpadlá, ktorých podiel na celkovom využití OZE je síce stále minimálny (0,7 %), no s medziročnou zmenou z 10 TJ na 50 TJ ide až o päťnásobný nárast. Vďaka rozbehnutým dotačným schémam pre firmy a obyvateľov sa očakáva pokračujúci trend rastu aj v ďalších rokoch. Rovnako ako pri fotovoltike.

Geotermálny potenciál Slovenska využívame iba na 1 %

Popri energii z vody a slnka, bioplyne či dreve môže byť vhodnou možnosťou zvýšenia podielu oboviteľných zdrojov na celkovom energetickom mixe aj geotermálna energia, tzv. energia zo zeme. Avšak jej energetický potenciál zatiaľ nedokážeme využiť naplno.Ten bol na Slovensku stanovený na 6 716 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 % (reálny tepelný výkon aktívnych geotermálnych vrtov).

„Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v niektorých prípadoch aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie,“ vysvetlil Michal Mašek, odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy.

Elektrina a teplo zo spaľovania odpadu

Ďalšou z možností, ako diverzifikovať energetický mix a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu.

Takéto zariadenie môže ročne vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie. To je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5-tisíc domácností.

Miera skládkovania v roku 2022 dosiahla 39 %, teda viac ako 1 milión ton komunálneho odpadu. Iba približne 9 % z neho sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach ZEVO.

„Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Avšak na Slovensku ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí,“ vysvetlil Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu.

Ako doplnil, výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach.

Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu, by celkové množstvo nerecyklovateľného odpadu (najmä komunálneho, ale i priemyselného) vhodného na energetické zhodnotenie, mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 milióna ton. Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach.

Zdroj: WOOD & Company