Celodrevená vyhliadková veža sa realizovala v roku 2011. Nachádza sa v oblasti Spišskej Magury, v obci Ždiar v nadmorskej výške 1 109 m. n. m. V priaznivom počasí poskytuje výhľad na Belianske a Vysoké Tatry či Pieniny. Rozhľadňa je celoročne voľne prístupná, takže slúži nielen letným turistom, ale v zimných mesiacoch aj lyžiarom.
S istým oneskorením za našimi západnými susedmi sa začal dopyt po pasívnych domoch zvyšovať aj u nás. Pri navrhovaní pasívneho domu treba veľmi starostlivo zvažovať konkrétne podmienky v mieste stavby a tiež požiadavky investora. To môže viesť k návrhu netradičného riešenia, ako to bolo v prípade rodinného domu v Řevniciach neďaleko Prahy.
Spojenie jednoduchých technológií a špičkovej architektúry, ktoré vyústilo do realizácie nízkoenergetického víkendového domu v Nosiciach, zaujalo aj porotu v rámci prvého medzinárodného porovnania českých a slovenských architektonicky a energeticky výnimočných stavieb Building Efficiency Awards (BEFFA) 2012. Dielo Ing. arch. Pavla Pokorného z ateliéru Pokorny architekti dostalo hneď dve ocenenia – získalo 2. miesto v kategórii Rodinné domy a 1. miesto v kategórii Drevostavby.
Objekt bol limitovaný maximálnymi vonkajšími rozmermi, ktoré spĺňajú ustanovenie ods. 2d §104 stavebného zákona o ohlasovaní stavieb. Ide teda o stavbu so zastavanou plochou do 25 m2 a výškou do 5 m. Vložená galéria je navrhnutá na príležitostné spanie, vstupná úroveň je koncipovaná ako viacúčelový priestor.
Od 15. 3. do 6. 4. 2013 sa v priestoroch Centra súčasnej architektúry ARCHA matériO v Bratislave uskutoční slovenská premiéra výstavy Salón drevostavieb 2013, ktorá predstavuje výber z najzaujímavejších drevostavieb od českých a slovenských architektov, ktoré boli realizované v uplynulom roku. Slovenský spoluorganizátor ôsmeho ročníka Salónu drevostavieb je ARCHA matériO Bratislava, ktorá chystá výstavu vo viacerých mestách SR, doplnenú o prednáškový sprievodný program.
Po viac ako 50-ročnej stagnácii výstavby z dreva si tieto technológie opätovne hľadajú miesto v slovenskom stavebníctve. Preberaním európskej legislatívy a postupnou úpravou slovenských noriem a predpisov sa drevo ako základný, ekologicky priateľský a trvale obnoviteľný materiál stáva alternatívou pre výstavbu najširšieho spektra objektov nielen pozemného staviteľstva.
Výsledným produktom projektu, ktorý nadväzuje na hmotovú štúdiu architekta Králička, je stavba základnej školy v pražských Radliciach. Do čoho iného by sa malo investovať viac ako do prostredia, v ktorom vyrastá elita národa – deti.
V prípade skeletových konštrukcií sa zaťaženie prenáša cez prútové, vodorovné a zvislé nosné prvky a následne sa bodovo odvádza do základovej konštrukcie. Pri priemyselnej výstavbe predstavujú skeletové konštrukcie lákavú alternatívu v porovnaní so stenovými systémom, pretože pri zmene vnútorného usporiadania nevyžadujú náročné stavebné úpravy. Vnútorná dispozícia skeletových konštrukcií sa pomerne ľahko prispôsobí meniacim sa požiadavkám
Po ničivom zemetrasení v meste L’Aquila v apríli 2009 sa bez strechy nad hlavou ocitlo niekoľko tisíc ľudí. Situácia si vyžadovala rýchle a zároveň trvalé riešenie, zriadenie provizória pre také množstvo ľudí nepripadalo do úvahy.
Japonský architekt Sou Fujimoto mení spôsob, akým architektúru vytvárame a vnímame. Tvorí obydlie predstavivosti, ktoré je miestom, kde sa stretáva vedomé snívanie s podvedomým vnímaním. Navrhol drevený bungalov ako malý objekt, zvonku zdanlivo v primitívnom, základnom tvare kocky.
Vo švédskom meste Solna, ktoré je súčasťou aglomerácie hlavného mesta Štokholm, v súčasnosti vyrastá kampus jednej z najvýznamnejších lekárskych univerzít v Európe – Karolínsky inštitút (Karolinska Institutet). Súčasťou tohto areálu je aj nová budova auly, ktorá bude slúžiť nielen na akademické účely, vedecké sympóziá, ale aj na udalosti svetového významu – odovzdávanie Nobelových cien za medicínu a fyziológiu.
K tradičným dreveným stavbám na Slovensku patria zrubové konštrukcie. V súčasnosti sa dostávajú do pozornosti aj panelové drevené konštrukcie. Stĺpikový konštrukčný systém je typický skôr pre oblasť severnej Ameriky a u nás sa vyskytuje zriedkavo. Napriek tomu, a možno práve preto, sa investor na východnom Slovensku rozhodol pri realizácii rodinného domu uplatniť práve stĺpikovú sústavu.
Pri rekonštrukcii historicky významných drevených objektov treba brať ohľad aj na požiadavky pamiatkarov. Po podrobnom prieskume treba vykonať sanačné opatrenia v súlade s ich požiadavkami. Dôraz sa kladie najmä na zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných drevených prvkov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa najčastejšie využíva spevňovanie prvkov a stužovanie konštrukcií. Pri sanácii treba zohľadniť aj ostatné faktory, ktoré ovplyvnia budúci skutkový stav danej konštrukcie.
Drevené stavby v rámci individuálnej (rodinné, rekreačné, podnikateľské a iné objekty), ako aj spoločenskej výstavby (športové, kultúrne a iné objekty) majú aj v súčasnosti medzi stavbami na báze silikátov, železobetónu a kovu významné miesto. Príčinou ich výstavby v rôznych účelových a stavebných situáciách sú rozličné požadované výhody spojené s prednosťami dreva.
Keď sa pred časom v rámci architektonického festivalu objavil na Václavskom námestí v Prahe vyvolal doslova senzáciu. Emotívna vlna záujmu o projekt Freedomky bola taká mohutná, že sa stal tvorcom trendu. Autori ho predstavili ako alternatívu k súčasnému bývaniu a po úvodnom stotožnení sa ľudí s jeho konceptom vstúpil tento projekt aj na slovenský trh.
