Agátová veža Výhon

Turistické rozhľadne sú určené hlavne na rozšírenie výhľadu do okolitej krajiny. Vďaka svojim vlastnostiam (pružnosti, pevnosti, opracovateľnosti) patrí k vyhľadávaným materiálom na ich realizáciu masívne drevo. Ide o celodrevené konštrukcie alebo o kombináciu viacerých materiálov (kovu, betónu, kameňa).

V prípade agátovej veže Výhon ide o nezastrešenú konštrukciu z masívneho dreva, ukotvenú do betónového základu pomocou oceľových pätiek. Drevené prvky sú doplnené o betónové a oceľové schody a stužené kovovými prvkami. Agátové drevo nie je ošetrené chemicky. Absencia apliká­cie chemických ochranných látok je známkou environmentálneho zmýšľania architekta. Vďaka tomu ostala zachovaná podstata dreva – neškodného a ľahko rozložiteľného materiálu, ktoré je z hľadiska budúcej likvidácie zároveň plne recyklovateľné.

Agátová veža Výhon sa nachádza v blízkosti mesta Židlochovice, ležiaceho približne 15 km od Brna. Presnejšie na turistickom okruhu „Výhon“ v územnom obvode Brno-vidiek. Poskytuje výhľad na mesto Židlochovice, obce južne od Brna (napríklad Modřice, Tuřany, Opatovice), Brno, Drahanskú vrchovinu, Žďánické vrchy, Babí lom, Pálav a časť Rakúska. Vežu, ktorá je celoročne prístupná, otvorili v roku 2009.

Konštrukcia veže

Autorom vyhliadkovej veže je brniansky architekt Ing. arch. Pavel Jura. Stavbu rozhľadne tvorí točité schodisko zvislo obložené tridsiatimi agátovými trámami. Nosné stĺpy sa realizovali z masívnych agátových fošní. Každý stĺp tvorí sedem fošní. Ich počet sa so zvyšujúcou výškou veže zmenšuje. V mieste vyhliadkovej plošiny tak tvorí stĺp len jedna fošňa. Vďaka tomu sa pri výstupe na vežu postupne otvára výhľad do krajiny (od takmer uzatvoreného sokla až po otvorenú vyhliadku).

Vyhliadková plošina sa nachádza v nadmorskej výške 369,5 m n. m. Rozhľadňa má kruhový pôdorys s priemerom 3,7 metra a výšku 15,7 metra.

Drevená konštrukcia valcového tvaru je spevnená oceľovými lanami a piatimi kovovými obručami. Masívne agátové drevené prvky sú ukotvené pomocou kovových pätiek do betónového základu. Tým sa zamedzil kontakt dreva so zemou a zároveň sa zabezpečila ochrana dreva proti vzlínajúcej vlhkosti a dostatočné odvetranie konštrukcie.

Na vrchol veže vedie 76 schodov (tri z betónu, šesťdesiatjeden je drevených a dvanásť kovových). Drevené schody spájajú kovové spojovacie prvky. Vo vnútornej časti je veža stužená pomocou kovových tyčí. Vo vrchnej časti veže vedie na vyhliadkovú plošinu dvanásť kovových schodov. Vyhliadková plošina je vo výške 14,5 metra. Keďže nosné trámy sa už v tejto výške zužujú na šírku jednej fošne, bezpečnosť návštevníkov bolo nutné zaistiť kovovým zábradlím. Na lepšiu orientáciu návštevníkov slúži značenie umiestnené na horných stranách fošní. Ide o značenie svetových strán, zaujímavých miest a ich vzdialeností od veže (v kilometroch).
–>–>

Ochrana a údržba
Autor projektu vybudovaním prvých troch schodov z betónu zabránil priamemu kontaktu dreva so zemou, ktorý by bol nežiaduci. Keďže konštrukcia nie je zastrešená, drevo by sa nachádzalo v štvrtej triede ohrozenia, čím by sa zvýšilo jeho poškodzovanie drevokaznými činiteľmi.

Konštrukčné prvky, ktoré nie sú v kontakte so zemou, sa nachádzajú v tretej triede ohrozenia, čo znamená menšiu pravdepodobnosť degradácie. Agát je okrem toho drevina, ktorej jadrová časť sa zaraďuje do prvej až druhej triedy trvanlivosti dreva (veľmi trvanlivé až trvanlivé). Táto kombinácia si nevyžaduje nutnosť chemickej ochrany dreva. Napriek tomu, že konštrukciu neustále atakujú atmosférické činitele (voda, vietor, slnečné žiarenie), mala by si zachovať pevnostné vlastnosti. Pokiaľ ide o zmenu farby dreva, je viditeľná už po troch rokoch od výstavby. Je to preto, lebo drevo stráca svoje základné stavebné zložky (lignín, hemicelulózu). Vyplavovaním týchto zložiek a adsorpciou emisií a prachových častí a iných nečistôt drevo v exteriéri bledne a získava sivý vzhľad. Nasleduje postupný vznik plastickej textúry, ktorá zvýrazňuje rozdiely medzi jarným a letným drevom. Tieto zmeny však nemajú vplyv na pevnostné vlastnosti dreva, a tak ani na statiku konštrukcie. Napriek tomu treba konštrukciu pravidelne kontrolovať. Je nutné sledovať najmä prípadnú prítomnosť drevokazných húb a drevokazného hmyzu.

TEXT: Ing. Elena Bobeková, PhD.
FOTO: autorka

Ing. Elena Bobeková, PhD., pôsobí na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.