Zatepliť bytový dom postavený v stavebnej sústave P 1.14?

O bytových domoch postavených v stavebnej sústave P 1.14 sa hovorí, že ich „netreba zatepľovať“, pretože „majú zateplenie v paneloch“. Je to naozaj tak?

Dôvod, prečo vlastníci bytov nepociťujú akútnu potrebu obnovy takéhoto bytového domu, tkvie v konštrukčnom riešení tejto sústavy, kde vnútorná nosná železobetónová vrstva sendvičového (vrstveného) panelu má hrúbku 150 mm, vonkajšia železobetónová membrána 70 mm a medzi nimi je integrovaná 80 mm hrubá vrstva penového polystyrénu. K tomu zapustené lodžie, ktoré sú oddilatované od vnútorných stavebných konštrukcií, nevykazujú známky tepelných mostov. Prerušením styku lodžiového a stropného panelu sa tiež výrazne znižujú hygienické nedostatky a v interiéri sa netvoria plesne. Práve hygienické nedostatky, existencia plesní a zdravotné riziká totiž predstavujú veľmi silnú motiváciu riešiť problémy bytového domu. Často takéto problémy vznikajú v mieste tepelných mostov, ako sú železobetónové pilastre na fasáde v prípade konštrukčného systému LB, alebo v mieste balkónových dosiek na bytových domoch konštrukčných systémov MS 5 alebo MS 11.

Ak takýto tlak neexistuje, je pochopiteľné, že vlastníci bytov majú menšiu motiváciu financovať obnovu domu a znižovať tepelné straty, pretože žijú v domnienke, že „my máme zateplenie v paneloch“. Ide o omyl, lebo pri zateplení je rovina tepelnoizolačného materiálu súvislá, neprerušená a situovaná na vonkajšom povrchu obvodovej steny. Zateplením obvodovej steny sa kondenzačná zóna posúva z rizikovej pozície v mieste spojovej výstuže z ocele do bezpečnej zóny na rozhranie tepelnej izolácie a povrchovej úpravy. Zateplenie je zároveň najefektívnejší spôsob, ako odstrániť systémovú poruchu. Oblasti stykov vrstvených panelov totiž vykazujú systémovú poruchu spojenú so zatekaním do obvodového plášťa cez poškodené alebo nefunkčné tesnenia medzi panelmi. Zatekanie je nebezpečné najmä v mieste spojov panelov, ktoré korodujú a sú navyše teplotne namáhané v letnom či zimnom období. Riešením je výmena tesniacich povrazcov a vytmelenie škár stykov medzi panelmi, čo sa v praxi ešte stále realizuje, najmä ako dostupné riešenie akútnych problémov so zatekaním. Oveľa efektívnejšie je však zateplenie, ktoré prináša úsporu energie, odstránenie infiltrácie aj ochranu výstuže pred koróziou. Inými slovami – penový polystyrén v paneloch nijako nenahrádza zateplenie, ktoré má iný mechanizmus fungovania a aj jeho efektívnosť je iná.

Často sa hovorí o tom, že dnešný polystyrén je iný ako ten, ktorý sa používal v minulosti. Je to pravda?
Dôležitou zmenou v technológii výroby polystyrénu je jeho stabilizácia (resp. vyzretie) pred samotnou distribúciou na trh. To znamená, že sa výrazne zvýšila schopnosť tepelnoizolačných dosiek odolávať degradačným vplyvom s dopadom na ich objemové a tvarové charakteristiky. Najmä vyššia teplota, ktorá prekračuje 80 °C, spôsobovala v minulosti problémy už pri samotnej výrobe obvodových dielcov. Požiadavka na rýchlu výstavbu veľkého množstva bytov vyvolala potrebu urýchľovať proces tuhnutia a tvrdnutia vrstvených železobetónových panelov vo výrobnom zariadení, v komorách, tuneloch, štósoch alebo jamách. Pri výrobe niekedy došlo ku zvýšeniu teploty nad bezpečnú hranicu, čo malo za následok „stratu“ polystyrénu, jeho sublimáciu, výrazné objemové a rozmerové zmeny. Pri revízii panelov sa zistilo, že v niektorých častiach panelu tepelná izolácia chýbala. Je zaujímavé, že práve tento fakt vyvolal v časti verejnosti výraznú obavu (ba až presvedčenie), že jedného dňa sa tepelná izolácia na báze polystyrénu jednoducho „stratí“ z tepelnoizolačného systému ako stavebného výrobku. V súčasnosti výrobcovia prísne dodržiavajú proces zrenia polystyrénových blokov, takže vo vonkajšom tepelnoizolačnom kontaktnom systéme má tepelná izolácia trvalé a prakticky nemenné vlastnosti (aj s ohľadom na zmeny vonkajšej teploty). Väčšia odolnosť fasádneho expandovaného polystyrénu je dôležitá aj z hľadiska jeho ochrany pred poškodzujúcim slnečným žiarením počas spracovania ETICS.

Sú aj iné možnosti obnovy bytového domu ako zateplenie?
Akékoľvek iné možnosti sú neefektívne z hľadiska úspor energie. Samozrejme, z estetického hľadiska môže byť realizovaný farebný náter panelov, ktorý oživí vzhľad fasády. Avšak táto investícia prinesie len oddialenie riešenia, pokiaľ ide o trend zvyšovania úspor energie a potrebu predĺžiť životnosť panelákov. Takisto nemožno opomenúť snahu ľudí bývať krajšie, súčasnejšie, komfortnejšie a zdravšie. Preto si vlastníci niekedy odsúhlasia investíciu do obnovy fasády, ale nepochopiteľne vynechajú komponent zateplenia, ktorý im pomáha ušetriť energiu a aj peniaze pri splátkach úveru.

Ako komunikovať s vlastníkmi bytov v takomto bytovom dome?
Technické vlastnosti stavebnej sústavy P 1.14 netreba nijako podceňovať, ale ani nadhodnocovať a podporovať vo vlastníkoch bytov mylnú predstavu, že „my zatepľovať nemusíme“. Najmä pokiaľ ide o potenciál úspor energie a vývoj legislatívnych a technických požiadaviek. Je potrebné ich informovať o tom, že prijatá legislatíva do budúcnosti zakladá trend používania čoraz väčších hrúbok tepelnej izolácie. V súčasnosti používaná hrúbka tepelnej izolácie 160 mm sa od 1. 1. 2021 môže zvýšiť na 200 mm! S tým súvisia hlbšie parapety okenných otvorov, väčšie rozvinuté šírky parapetných plechov, dlhšie rozperné kotvy a viac technických problémov. Takisto je možné očakávať väčšie využitie minerálnej vlny, vzhľadom na jej protipožiarne vlastnosti. Tu treba pripomenúť, že v prípade obvodového panelu stavebnej sústavy P 1.14 je kotevným prostredím 70 mm hrubá vonkajšia železobetónová membrána panela. Z tohto hľadiska je kotvenie rozpernými kotvami naozaj výzvou, a to najmä s ohľadom na dodatočné priťaženie nosnej stavebnej konštrukcie materiálom s vyššou objemovou hmotnosťou.

Kedy sa obnove bytových domov nevyhneme?
Situácia v oblasti obnovy bytových domov sa mení v závislosti od legislatívnych podmienok, cien materiálov a tiež úrovne povedomia o benefitoch tohto procesu pre vlastníkov bytov. Početné technické problémy stavebných sústav, systémové poruchy a potreba predĺžiť životnosť bytových domov a zlepšiť kvalitu bývania ľudí na sídliskách vyvolali značný tlak na aktivitu ľudí. Avšak investície do obnovy bytového domu sa väčšinou musia realizovať, ak technický stav stavebných konštrukcií ohrozuje zdravie a životy ľudí. Najmä zanedbané balkóny a vypadávajúce kusy betónu dokážu vytvoriť dostatočný tlak na aktivitu ľudí. Stavebná sústava P 1.14 je však „relatívne dobrá“ a potreba obnovovať (v zúženom ponímaní „zatepľovať“) je nižšia. Rozhodujúce kritérium na obnovu potom tkvie nie v technickom stave bytového domu, ale v načasovaní investícií do obnovy. Otázka „kedy“ je dôležitá, lebo súvisí s dynamickými zmenami, ktoré na trhu prebiehajú práve v tomto čase. Odkladať riešenie „na neskôr“ môže znamenať obnovovať dom technologicky náročnejšie, s drahšími materiálmi a za menej výhodných finančných podmienok.

Ing. Monika Štefancová

objektový manažér firmy Baumit

Text: Ing. Monika Štefancová, objektový manažér Baumit
Foto: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 2/2018.