• OSMA
  • SKSI

Pohyblivé deliace prvky v bytovom interiéri

Pohyblivé deliace prvky v bytovom interiéri

Rôzne typy interiérových predelov umožňujú variabilnejšie využívať väčšie alebo univerzálne priestory domu či bytu a zároveň svojou mobilitou a premenlivosťou vhodne zdynamizovať inak relatívne statický charakter miestnosti. Väčšina možností, o ktorých sa dozviete z nasledujúcich riadkov, sa dá zrealizovať v už existujúcich a obývaných interiéroch, na niektoré je však vhodné kvôli prípadnej stavebnej príprave myslieť v predstihu. Principiálne však platí, že dotknutý priestor systémom posuvných prvkov ozvláštnime, dodáme mu nový rozmer, moderný vzhľad a v neposlednom rade aj užívateľskú kvalitu.

Delenie priestoru

Ľudia oddávna riešili problém, ako niečo alebo niekoho zakryť či oddeliť od ostatného priestoru. Jedna miestnosť bola často dejiskom domáceho života viacčlenných rodín a priority využívania priestoru sa počas dňa pochopiteľne menili. Dodnes sa v bytovom interiéri môžeme stretnúť s prvkami, ktoré majú dávnejší pôvod vzniku: španielske steny, teda skladacie paravány, ktoré umožňujú chvíľkovú intimitu pri prezliekaní, či zatiahnutá textília okolo lôžka, ktorá vytvára súkromie na spánok.

V súčasnosti, keď sa často vyžaduje vytvárať voľné dispozície s pomerne veľkou plošnou výmerou, k tomu pribúda potreba čiastočne rozdeliť priestor na rôzne zóny, prípadne oddeliť jednotlivé činnosti, pri ktorých by sa ľudia mohli navzájom rušiť. Ak sú deliace prvky navyše mobilné, teda posuvné alebo premiestniteľné, dá sa dosiahnuť pomerne komfortná variabilita.

Pohyblivé prvky viazané na stavebnú konštrukciu sú vhodné pre svoju pohodlnú variabilitu pri ich používaní. Môžu to byť posuvné panely transparentné alebo plné, materiálovo podobné otočné clony, zaťahovacie textilné závesy, predelové roletky, žalúzie – teda prvky, ktoré poznáme skôr z okrajových pozícií priestoru, ako sú obvodové steny, okná a pod.

Všetky majú tú výhodu, že jednoduchou manipuláciou s nimi možno dosiahnuť niekoľko medzipolôh od zatvorenej až po celkom odkrytú. A práve tomuto segmentu deliacich prvkov sa budeme venovať v ďalších riadkoch.

Posuvné dvere a systémy

Pevné dvere alebo panely otvárame spravidla mechanicky, to znamená, že ich ovládame vlastnými rukami. Sú vhodné všade tam, kde to priestor, účel a čiastočne aj investorova peňaženka dovolí.

Takéto predelenie je účelné vtedy, keď sa predpokladá, že dverné krídlo bude často a dlhodobo otvorené a netreba ho pri každom použití opäť zatvárať. V otvorenej polohe totiž práve posuvné dvere zaberajú minimum miesta, resp. sú odsunuté do priestoru vopred určeného alebo na tento účel pripraveného. Treba si uvedomiť, aký veľký priestor v porovnaní s posuvnými dverami treba nechať voľný na pohyb bežného otváravého krídla. Nemalo by sa napríklad stať, že niekto otvorením dverí niečo v miestnosti zhodí či poškodí. Spôsobov, ako upraviť priestor, kam sa posuvné dvere majú dostať vo svojej otvorenej polohe, je niekoľko.

Jednou z alternatív je osadiť pred pôvodnú stenu predsadenú priečku – clonu, ktorá svojou polohou a konštrukciou vytvára štrbinu na posun dverného krídla. Podobne to možno riešiť tak, že dvere sa odsunú za konštrukciu s obkladom, napríklad z veľkoplošných drevených dielcov. Najvhodnejším spôsobom je použitie takzvaného puzdra – spravidla ide o plechovú alebo rámovú konštrukciu umiestnenú do roviny priečky alebo medzi pôvodnú stenu a sadrokartónovú clonu. Toto puzdro zabezpečí tvarovú stálosť štrbiny a zabráni prípadnému zapadaniu hrubších nečistôt do priestoru pojazdu dverí. V prípade, že sme s takýmto riešením počítali už v návrhu, puzdro sa ideálne stáva súčasťou priečky. Podmienkou je totiž v podstate dvojnásobná šírka stavebného otvoru, ktorú treba vytvoriť na osadenie puzdra. Na trhu existujú systémy jedno alebo dvojkrídlové, teleskopické, do zákrytu, zasúvané a čiastočne zalamovacie, ale aj oblúkové či také, ktoré nepotrebujú obložkovú zárubňu.

Opačným pólom je riešenie, keď celé dverné krídlo nechávame jazdiť popred stenu bez toho, aby sme sa ho snažili zakryť. V extrémnej „hi-tech“ forme môžeme dokonca priznať aj celú konštrukciu vodiacich líšt i takzvaných vozíkov.

Vo väčších priestoroch nájdu uplatnenie veľkorozmerové posuvné steny na celú výšku miestnosti, ktoré podľa potreby jednoduchou manipuláciou predelia či naopak prepoja rôzne zóny a zabezpečia tak vysokú variabilitu využitia interiérového priestoru.

Pri všetkých týchto alternatívach platí, že v zásade netreba zasahovať do existujúcej podlahy okrem upevnenia malého jazýčka potrebného na vymedzenie dráhy dverí, prípadne zemného zámku a vodiaceho dilatačného prahu pri exteriérových krídlach. Celá váha dverí sa prenáša hornými vodiacimi lištami a vozíkmi, ktoré po nich jazdia. Bežne možno zakúpiť a použiť kovanie, ktoré môže uniesť až 80 kg váhy dverného krídla. Na vylepšenie dosadania a tesnenia dverí slúžia prahové a postranné lišty (pevné i výsuvné, vlasové alebo pryžové) a na dosiahnutie dokonalého komfortu možno aplikovať diaľkový systém ovládania dverí, poháňaných malým motorčekom.

Vizuálne môže byť dverné krídlo, tak ako pri klasických otváravých dverách, prispôsobené charakteru priestoru i vkusu cieľového užívateľa. Od vcelku tradičných krídiel s čiastočným presklením cez neutrálne a zväčša nenápadné plné, hladké a nedelené dverné krídla až po bezrámové sklenené (číre, matované, príp. štruktúrované) dvere.

Rozvíjaním myšlienky na tému posuvné steny by sme sa mohli dostať až k segmentovým deliacim stenám, ktoré môžu po ich odsunutí a prípadnom otočení v osi úplne otvoriť a navzájom prepojiť priľahlé priestory (platí to, samozrejme, aj naopak). Tie sa však využívajú najmä vo verejnom interiéri. V súčasnosti sú tiež obľúbené posuvné textilné clony jazdiace v hornej koľajničke a voľne visiace tesne nad podlahou, podobné širokým pásom vertikálnych žalúzií. Menej často sa uplatňuje napríklad doplnková clona – posuvná okenica pred oknami alebo zasklené systémy na balkóny a lodžie. Využitie princípu posuvných stien je teda rozmanité.   

Na záver si pre zaujímavosť pripomeňme i ďalšie možnosti delenia priestoru podľa charakteru deliacich prvkov:

  • Pevné prvky – viazané na stavebnú konštrukciu

Patria sem všetky druhy stien a stienok vybudovaných ako pevná súčasť interiéru: murované, sklobetónové (mokrý proces), sadrokartónové (suchá výstavba), sklenené alebo polykarbonátové priečky (v rámoch i bez nich), rôzne napevno osadené paravánové clony (napr. s dreveným obkladom) alebo oceľové mriežky (perforovaný plech, ťahokov, pevná žalúzia…).

Často využívanou a vďačnou možnosťou predelu hlavného obytného priestoru je kozub – samostatne stojaci alebo viazaný na komínové teleso, ktorý svojou veľkosťou i funkciou v oboch prípadoch dominuje danému priestoru a prirodzene hierarchizuje jeho zóny.

V kúpeľni zas možno oddeliť sprchový kút pevnou paravánovou stenou, ktorá má z jednej strany napríklad umývadlo a z druhej samotnú sprchu. Zabezpečí sa tak intimita pri sprchovaní a navyše získame ďalšiu stenu na umiestnenie potrebných zariadení kúpeľne.

  • Nábytkové prvky – stabilné

Voľne stojace skrinky a skriňové zostavy, knižnice a policové rastre, pozične stabilné tv a hifi stolíky, ale napríklad aj väčšie sedacie súpravy umiestnené do priestoru. Dobrým príkladom sú ostrovné či poloostrovné časti kuchynských liniek, často dopĺňané raňajkovým pultom.

  • Nábytkové prvky – mobilné

Menšie a ľahšie kusy nábytku alebo interiérových doplnkov, ktoré vieme jednoduchou manipuláciou variabilne presúvať či premiestňovať v priestore: skladacie alebo pojazdné paravány z rôznych materiálov, malý a stredne veľký nábytok na kolieskach – vozíky na domácu audio a video techniku, menšie typy tzv. home office, mobilné regále, ale aj pojazdné vešiakové štendre (stojany) s navešanými ramienkami a obalmi s oblečením.

Ing. arch. Michal C. Hronský, PhD.
Foto: Nova, archív redakcie

Článok vznikol za podpory grantu kega 3/2212/04