Partner sekcie:
  • Stavmat

Poruchy vodotesných izolácií spodnej stavby a ich eliminácia

Poruchy vodotesných izolácií spodnej stavby a ich eliminácia

V súčasnosti ešte neexistuje žiadny exaktný spôsob, ako zistiť presné miesto poškodenia hydroizolačného povlaku. Ide najmä o systémy, ktoré sú obložené podkladovými a ochrannými textíliami, ktoré fungujú ako drenáž. Tu prakticky nie je možné zistiť, kde došlo k poškodeniu, a treba postupovať na základe znalostí a skúseností. V nasledujúcom príspevku vám prinášame niekoľko zaujímavých príkladov porúch vodotesných izolácií spodnej stavby a odporúčania ako im predchádzať.

 

Poruchy vodotesných izolácií spodnej stavby treba rozdeliť do dvoch základných kategórií:

1. Poruchy spodných stavieb namáhaných iba zemnou vlhkosťou – následkom sú len vlhké konštrukcie, t. j. zvýšená vlhkosť v stavebných hmotách a samozrejme v interiéri objektu,

2. Poruchy spodných stavieb namáhaných gravitačnou vodou alebo tlakovou podzemnou vodou – ide o náročnejšiu záležitosť, pričom pre zemnú vlhkosť nie je možné väčšinu používaných technológií vôbec použiť. Základným kritériom je, že z konštrukcií vyteká neustále (alebo aspoň v určitých časových obdobiach – jar, jeseň) voda. V tomto prípade (okrem nemožnosti užívať podzemné priestory) dochádza k výrazným škodám na konštrukčných materiáloch.

 

Základný vizuálny prejav porúch zemnou vlhkosťou, vzlínajúcou vlhkosťou alebo tiež netesným zariadením TZBZákladný vizuálny prejav porúch tlakovou alebo gravitačnou vodou

Následky namáhania vodou

Následky oboch zmienených namáhaní sú obdobné, no v prípade namáhania gravitačnou vodou sú časovo limitované, t. j. voda zo steny nevyteká celý rok, ale iba jeho časť. Vo väčšine prípadov dochádza k lokálnemu, niekedy i masívnejšiemu poškodeniu hydroizolačných povlakov. V niektorých prípadoch však môže dôjsť ku kompletnému kolapsu hydroizolačného systému, ktorý sa prejaví nasledujúcim spôsobom, pričom na stavebných konštrukciách nie je možné rozoznať rozdielne intenzity zatekania.

Samozrejme, že prenikajúca voda deštruuje všetky stavebné konštrukcie. Tento proces môže byť výrazne urýchlený pôsobením kolísania teplôt, najmä mínusové teploty sú veľmi nebezpečné pre všetky stavebné konštrukcie a stavebné materiály. Potom dochádza nielen k materiálovej, ale často aj statickej deštrukcii, keď sa okrem korózie armatúry mechanicky ničia aj všetky ďalšie stavebné materiály, ktoré sú tomuto vplyvu vystavené.

Opravy

Všetky typy porúch možno v súčasnosti opraviť. Otázkou je len to, za aký čas a za akú cenu – injektáže a ďalšie sanačné práce sú niekoľkonásobne drahšie než kvalitná realizácia na prvý pokus, pretože opravy a sanácie vodotesných izolácií spodných stavieb treba starostlivo pripravovať. Projektová dokumentácia je priam nevyhnutnosťou. V prípade, že sa bude  opravovať „nadivoko“, bez projektového podkladu, dôjde k naháňaniu vody z kúta do kúta a takýto spôsob opráv a sanácií je mimoriadne drahý a často aj funkčne neúspešný.

Pretože injektáže patria k veľmi častým a často aj jediným spôsobom sanácie spodných stavieb s porušenými vodotesnými izoláciami, je nevyhnutné a priori už pri technickom riešení myslieť na možnosť sanácií, a to je možné vo dvoch úrovniach:

  • zabudovávať aktívne prvky injektáží – najmä pripravené injektážne hadičky,
  • používať konštrukcie, ktoré sú injektovateľné – dierované keramické bloky a tvarovky sú len veľmi komplikovane injektovateľné a pred vlastnou injektážou proti vode ich treba „zmonolitniť“, t. j. vyplniť všetky dutiny na miestach budúcich injektáží.

Dôvody vzniku porúch

Platí zásada, že čo sa zle začne, to sa aj zle dokončí. Najdôležitejšie sú vždy prvé kroky pri technickom riešení. Pri novom návrhu je základnou podmienkou zodpovedné zhodnotenie všetkých vstupných podmienok a zodpovedajúci návrh. Pri rekonštrukciách je to inventúra problémov, ich zhodnotenie a návrh technického riešenia. Izolačný systém musí byť vyvážený. Hydroizolačný povlak musí byť vždy doplnený kvalitným riešením a realizáciou konštrukčných detailov.

Poruchy vodotesných izolácií spodných stavieb vznikajú následkom činnosti všetkých subjektov, ktoré sa podieľajú na realizácii stavieb. Súčasne vo väčšine prípadov vznikajú následkom súbežných príčin, pričom je len veľmi ťažké špecifikovať mieru zavinenia jednotlivými subjektmi.

Investor

  • nedostatočná príprava (absencia vstupných údajov),
  • nerealistické finančné a termínové požiadavky,
  • nevhodné alebo rizikové dispozície objektov, umiestňovanie užívaných priestorov do podzemia.

Projektant

  • nedostatočná príprava, nedostatočné množstvo podkladov,
  • nevhodné materiálové a technologické riešenie,
  • nekompletnosť projektovej dokumentácie.

Generálny dodávateľ

  • nerealistické finančné nároky na subdodávateľov,
  • nerealistické časové nároky a nedostatočná koordinácia realizácie.

Výrobca/dodávateľ izolačného systému

  • nevhodný izolačný systém, zlé materiály, nekvalitné alebo inak nedostatočné izolačné prvky.

Subdodávateľ stavebných izolácií

  • absencia kvalifikácie pracovníkov alebo neskúsenosť firiem, ktoré realizujú vodotesné izolácie,
  • tlak na čas a realizovanie v zlých klimatických podmienkach.

Ďalšie bežné dôvody vzniku porúch

  • absencia účinných kontrolných mechanizmov na všetkých úrovniach realizácie od kontroly projektu cez kontrolu vyhotovovania samotnej izolácie až po kontrolu vyhotovovania všetkých zakrývacích a ochranných vrstiev hydroizolačného systému; absencia systému kontroly a dokumentácie procesu realizácie izolačných systémov od začiatku až do konca,
  • zmeny hydrogeologických podmienok následkom prírodných katastrof,
  • rovnaký vizuálny prejav, ako porušenie hydroizolácií, môže mať aj netesnosť v systémoch TZB, vody, kanalizácie, kúrenia a klimatizácie.

Pozn.: Pri hľadaní príčin problémov s vodou v stavebných konštrukciách by prvým krokom vždy malo byť hľadanie netesností vo vedení TZB. Navonok sa len veľmi ťažko dá rozlíšiť, či je dotácia konštrukcií vodou spôsobená vzlínaním, poruchou hydroizolácií alebo poruchou vedenia TZB.

Prejavy porúch

Kolaps hydroizolačného povlaku spodných stavieb má charakteristické prejavy, ktoré možno rozdeliť do nasledujúcich bodov:

Najprv sa poruchy hydroizolačných povlakov spodných stavieb prejavujú v oblasti

  • dilatačných škár,
  • priestupov (čohokoľvek),
  • pracovných a iných škár,
  • trhlín.

Prejavy poruchy môžu byť:

  • bodové,
  • líniové,
  • plošné.

Pozn.: Mimoriadne dôležitým detailom sú dilatačné škáry, a to ako pri riešení dilatačných uzáverov izolačných systémov, tak aj pri sanáciách. V týchto miestach sa vždy vyskytujú vzájomné pohyby stavebných konštrukcií, pričom dochádza k opakovanému mechanickému namáhaniu hydroizolačného povlaku. V prípade, že tento nevydrží, dôjde k sanácii tejto škáry injektážami. Aj tu treba očakávať potrebu doinjektovania, a to niekedy aj viacnásobného.

Mechanické poškodenie

Najväčším problémom stavebných izolácií, a to najmä izolácií spodných stavieb, je mechanické poškodzovanie, ku ktorému dominantne dochádza v čase medzi realizáciou vodotesných izolácií a dokončením všetkých ochranných opatrení.

Mechanické poškodenie sa spája s ignorovaním základných zásad pri navrhovaní hydroizolačných systémov, t. j. nielen vlastných vodotesných izolácií, ale aj konštrukcií, konštrukčných vrstiev, ktoré sú okolo. Ďalej sa spája s ignorovaním zásad zdravého rozumu a ohľaduplnosti k predchádzajúcej práci.

 

Bodové prejavy prenikania vlhkosti a vody do interiéru

 

Príčiny poškodenia

Mechanické poškodenie býva spôsobené v rámci realizácie

  • nekvalitnej podkladovej konštrukcie – nerovnej, s ostrými výčnelkami atď.,
  • geodetických prác (vytyčovanie bodov pomocou nastreľovacích klincov prebitých skrz hydroizoláciu, zašliapnutie trojnožky do odhalenej hydroizolácie atď.),
  • debniacich a lešenárskych prác (debnenie alebo lešenie položené priamo na hydroizolačnom povlaku, debnenie fixované skrz hydroizoláciu atď.),
  • armovania (manipulácia s armatúrou alebo jej skladovanie na nechránenej izolácii, zváranie v blízkosti vodotesných izolácií atď.),
  • pohybu stavebných mechanizmov po hotovom, nechránenom hydroizolačnom povlaku;
  • zahrňovanie izolačných systémov pomocou ťažkých mechanizmov a strhnutie ochranných vrstiev pri tejto činnosti,
  • dodatočného, „partizánskeho“ zhotovovania priestupov cez hydroizolačný povlak bez korektného opracovania vodotesných izolácií,
  • nedostatočné ochranné vrstvy (nekvalitné alebo s nedostatočnými kvalitatívnymi parametrami).

 

Na nasledujúcich obrázkoch sú príklady správania sa vykonávateľov niektorých stavebných profesií k hydroizoláciám. Je z nich zjavné, že koordinácia z hľadiska generálneho dodávateľa a dozor (zo všetkých strán, od autorského dozoru projektanta až po expertný dozor hydroizolácií) sú veľmi dôležité. V prípade ich absencie alebo nedostatočnosti dochádza k nezvratným alebo len veľmi ťažko a draho opraviteľným škodám.

 

Ochranná vrstva hydroizolácie strhnutá pri vykonávaní nasledujúcich stavebných prác Ten, kto tú ochranu strhol
Lešenie stojace na hydroizolačnom povlakuVodotesná izolácia je dotiahnutá iba k výstuži a tam je ukončená, bez akéhokoľvek korektného dohotovenia hydroizolačného systému.

 

K mechanickému poškodzovaniu v priebehu realizácie stavebného diela dochádza veľmi často. Toto poškodzovanie je spôsobené nielen brutalitou stavebných prác a bezohľadnosťou k vodotesných izoláciám, ale často aj zlou koordináciou pri výstavbe, ako ukazuje nasledujúci obrázok, ktorý dokumentuje neriešenie konštrukčného detailu, keď armatúra prestupuje konštrukciou, ale hydroizolačný povlak už nepokračuje.

Mechanické poškodenie môže byť spôsobené v rámci následného fungovania stavebného objektu:

  • nerovnomerným sadaním alebo pohybom jednotlivých stavebných častí, prípadne ich cyklickým opakovaním,
  • nekvalitným alebo nestabilným podkladom pod hydroizolačným povlakom,
  • absenciou alebo nekvalitou ochranných vrstiev, ktoré s ešte počas predpokladanej životnosti rozpadnú a prestanú tak plniť ochrannú funkciu,
  • strhnutie izolácií pri zhotovovaní zásypov alebo ich mechanické poškodenie pri zhotovovaní ochranných vrstiev,
  • pohyby a sadanie zásypov.

 

Zlá realizácia hydroizolačných vrstiev

Medzi poruchy hydroizolačného povlaku následkom zlej realizácie hydroizolačných vrstiev a ich konštrukčných detailov patria:

  • zlé spojenie, zvarenie jednotlivých častí hydroizolačného povlaku a jeho prvkov,
  • nedostatočné napojenie na zvislé konštrukcie (nedostatočné navarení, nekvalitné mechanické kotvenie) vrátane ukončení nad U. T.,
  • absencia zosilňujúcich prvkov pri konštrukčných detailoch,
  • absencia tmelov pri tmelených lištách,
  • absencie tesnenia priestupov.

 

Pri všetkých hydroizolačných povlakoch existuje vždy riziko zlého spojenia, ale vzhľadom ku kvalite súčasne používaných materiálov je toto riziko pri kvalifikovaných a dobre kontrolovaných izolatéroch minimálne. Občas sa však možno stretnúť s absolútnou bezradnosťou, ako na obrázku vpravo hore.

Príkladom zlého zhotovovania hydroizolačného povlaku sú nasledujúce obrázky.

Na týchto obrázkoch možno pozorovať kvalitu podkladov, ale aj šírku presahov.

 

Zlé riešenie priestupov

Zlé riešenie priestupov vidno na nasledujúcich obrázkoch, kde je jednak zjavná absencia podkladových konštrukčných vrstiev pod priestupom, to znamená, že tento priestup nemá stabilný podklad a hydroizolačný povlak môže byť tlakom vody okolo neho pretrhnutý (a to ignorujem potrebu vkladať plastové potrubia do samostatne tesnených chránidiel). Z toho vyplýva konštrukčné riešenie známe pod názvom „plášťová rúra“.

 

Ešte zaujímavejšie je reálne riešenie hromadných priestupov, ktoré sú samozrejme náročnejšie než jednoduché samostatné priestupy. Tu treba vždy radšej počítať s väčším počtom priestupov, než niečo dorábať dodatočne. V prípade hromadných priestupov je doplňovanie vždy veľkým problémom.
Prestupy v hydroizolácii určené proti gravitačnej vode, pričom rúrky sú iba otmelené. Toto riešenie je mimoriadne naivné a následky môžu byť veľmi fatálne.
Príklady nekorektne zhotovených hromadných priestupov

Kotvenie

Hydroizolačný povlak musí byť mechanicky kotvený k podkladu (podľa projektovej dokumentácie). Najdôležitejšie mechanické kotvenie je nad U. T. Na nasledujúcej fotografii vidieť reálne ukončenie hydroizolačného povlaku. V tomto prípade je to nielen nedostatočné vytiahnutie hydroizolácie nad U. T., ale mechanické kotvenie s dotmelením dokonca úplne chýba. Zrážková voda potom môže plavne zatekať za hydroizolačný povlak a prenikať do interiéru podzemného objektu.

 

Zmeny hydrogeologických podmienok

K týmto zmenám dochádza následkom stavebnej činnosti človeka alebo následkom prírodných katastrof, keď sa zmenili podmienky prúdenia alebo toky podzemnej vody, alebo sa zmenila priepustnosť zemín.
Jeden z príkladov zmeny hydrogeologických podmienok je znázornený na nasledujúcich obrázkoch.

Marek Novotný
Foto: autor

Komentáre