Zabezpečenie stability stien výkopov
Nestabilné steny výkopov a zárezov môžu zapríčiniť porušenie podzemných častí stavebných konštrukcií a spôsobiť vážne zranenia, a dokonca smrť ľudí. Pri návrhu zabezpečenia výkopov treba zohľadňovať vlastnosti zemín a ich zmeny vyvolané vodou alebo seizmickými účinkami. Nemožno zanedbávať ani nepriaznivé účinky ťažkých dopravných prostriedkov a stavebných mechanizmov v blízkosti výkopov.
Nepažené výkopy
Väčšie hĺbky výkopov sa dajú dosiahnuť vhodným sklonom svahov, čo si však vyžaduje dostatok voľného priestoru v okolí jám alebo rýh (obr. 1b).
V hrubozrnných zeminách musí byť sklon svahu menší ako uhol vnútorného trenia; vplyvom vztlaku a hydrodynamických účinkov pod hladinou podzemnej vody sa sklon svahu zmenšuje o polovicu. Uhol vnútorného trenia a začiatočná pevnosť sú hlavnými charakteristikami pevnosti hrubozrnných zemín, určujú sa šmykovými skúškami. Svahy v hrubozrnných zeminách porušujú pevné častice, ktoré sa zosúvajú do jamy po povrchu výkopu.
V jemnozrnných zeminách treba zohľadniť objemovú tiaž zeminy, uhol vnútorného trenia, súdržnosť, hĺbku výkopu i zaťaženia pôsobiace v blízkosti svahu. V literatúre, napríklad P. Turček, J. Hulla (2004), sú grafické pomôcky, ktoré umožňujú navrhnúť stabilný sklon svahu pre bežné prípady. Pri zložitejších úlohách treba posúdiť stabilitu navrhnutého svahu. Svahy v jemnozrnných zeminách sa porušujú zosúvaním celých blokov po šmykových plochách, ktoré prechádzajú cez pätu svahu alebo pod ňou.
V každom prípade sa svahy výkopov môžu dostať do rovnovážneho stavu aj v prípade, že nie sú správne navrhnuté. Vtedy sa však zmenšuje plocha dna jamy alebo ryhy, čo je neprijateľné. Okrem toho sú v takéto jamy ohrozujú ohrození ľudí.
Pažené výkopy
Pri hĺbkach 5 až 6 m sa používajú železobetónové alebo oceľové steny; ich stabilitu zabezpečuje vhodná hĺbka votknutia pod dnom jamy (obr. 2a).
Pri hĺbkach 6 až 8 m sa používajú steny stabilizované v jednej úrovni rozperami alebo kotvami; aj v takýchto prípadoch je pre stabilitu steny dôležitá jej hĺbka votknutia pod dnom jamy (obr. 2b).
Pri hĺbkach väčších ako 8 m treba železobetónové alebo oceľové steny rozopierať alebo kotviť vo viacerých úrovniach (obr. 2c). Hĺbkou steny pod dnom jamy sa zabezpečuje vnútorná stabilita systému alebo ochrana jamy pred prítokom podzemnej vody.
Pri navrhovaní jednotlivých prvkov pažiacich konštrukcií treba rešpektovať vlastnosti zemín i zaťaženia pôsobiace v blízkosti výkopov.
Na obr. 3 je paženie vhodné pre úzke ryhy vodovodných alebo kanalizačných potrubí s inventárnymi rozperami. Jeho hĺbka sa dá nastavovať podľa konkrétnych potrieb.
Na obr. 4 (titulný obr.) je stavebná jama pre podzemné garáže pred hotelom Carlton v Bratislave. Stabilita strmého svahu v jej hornej časti bola zabezpečená klincami, oceľovou sieťou a striekaným betónom. Hlbšie sa použili železobetónové prefabrikované podzemné steny s vystuženými medzerami zo samotvrdnúcej suspenzie. Prefabrikáty boli v hornej časti stabilizované tyčovými kotvami, v dolnej časti sa časť kotiev na žiadosť belgického investora nahradila oceľovými rozperami. Steny boli zaviazané do nepriepustného ílovitého podkladu pomocou samotvrdnúcej suspenzie. Jama sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Dunaja; počas povodní je stabilita ľahkej podzemnej garáže zabezpečená proti vztlaku ťažkou základovou doskou a možnosťou zníženia vztlaku z tesneného priestoru medzi základovou doskou a povrchom ílovitého podkladu vŕtanými studňami.
Vplyv vody
V jemnozrnných zeminách sa okrem pôsobenia vztlaku významne prejavuje aj zmenšenie parametrov šmykovej pevnosti.
Pažiace konštrukcie musia mať aj tesniaci účinok a okrem zhoršenej pevnosti treba pri ich dimenzovaní počítať aj s tlakom vody.
Veľkú pozornosť si zasluhujú stavebné jamy v jemnozrnných zeminách, ak sú pod nimi štrkovité zeminy, v ktorých prúdi voda s napätou hladinou. Pri hĺbení jamy sa zmenšuje hrúbka a tiaž jemnozrnnej zeminy pod jej dnom. Keď vztlak vody na jemnozrnnú zeminu zospodu bude väčší ako zvislý tlak jemnozrnnej zeminy, tenká vrstva jemnozrnnej sa prelomí a objekt už ťažko bude možné založiť na tomto mieste. Ak by takéto nebezpečenstvo hrozilo, bolo by treba znížiť vztlak pomocou hĺbkového odvodnenia štrkovitej vrstvy.
Vplyv seizmických účinkov
Na obr. 5 sú znázornené informatívne závislosti ohybových momentov pre železobetónovú podzemnú stenu, kotvenú v jednej úrovni, ktorá v štrkovitej zemine paží suchú stavebnú jamu s hĺbkou 8 m.
Obr. 5 Vplyv seizmických účinkov na ohybové momenty v kotvenej pažiacej stene v Bratislave (BA) a v Komárne (KN) s rôznymi výpočtami
Najmenšie hodnoty sa získavajú pri statických podmienkach. Nepatrne zväčšené ohybové momenty dostaneme pre zemetrasenie 7° MSK-64, ktoré sa môže vyskytnúť v Bratislave (na obr. 5 ako seizm. BA). Podstatne väčšie hodnoty dostávame v prípade takejto stavebnej jamy v Komárne, kde sa môže vyskytnúť zemetrasenie 9° MSK-64; výsledky výpočtov na obr. 5 sa získali na základe seizmických súčiniteľov aktívneho tlaku a pasívneho odporu podľa B. I. Dalmatova (1981), pretože STN 73 0036 Seizmické zaťaženia stavebných konštrukcií takéto súčinitele neuvádzala (na obr. 5 ako seizm. KN-Dal.). Nová Európska norma Eurokód 8, STN EN 1998-1, resp. STN 73 0036 (nová) Navrhovanie konštrukcií na seizmickú odolnosť z augusta 2005 a jej časť EN 1998-5 Základy, pažiace konštrukcie a geotechnické aspekty uvádza definície súčiniteľov, ktoré vedú pre podmienky Komárna k extrémnym hodnotám ohybových momentov (na obr. 5 ako seizm. KN-EC). Pre takéto intenzívne seizmické účinky by bolo potrebné použiť v Komárne pažiacu stenu s dvoma radmi kotiev.
Stavebné jamy bývajú otvorené pomerne krátky čas, podstatne kratší, ako je reálna životnosť stavebných konštrukcií. Výskyt intenzívneho zemetrasenia s ničivými dôsledkami na stavebné konštrukcie ohrozujúce životy a zdravie ľudí však nemožno vylúčiť ani v takýchto prípadoch.
Záver
Prvoradé zostáva zdravie ľudí a minimalizácia prípadných škôd na rozostavaných podzemných častiach objektov. Pritom je potrebné zohľadniť aj nepriaznivé vplyvy blízkych zaťažení, intenzívnych zrážok, povodňových stavov i seizmických účinkov.
prof. Ing. Jozef Hulla, DrSc.
OBRÁZKY: autor
Autor je profesorom na Katedre geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zaoberá sa riešením vedeckých a odborných problémov stavebnej geotechniky.
Literatúra
Dalmatov, B. I.: Mechanika gruntov, osnovania i fundamenty. Moskva 1981.
Turček, P. – Hulla, J.: Zakladanie stavieb. Bratislava: Jaga group 2004. 360 s.
Príspevok je aplikačným výstupom riešenia projektu VEGA MŠ SR č. 1/2148/05 Geotechnické štruktúry pri mimoriadnych zaťažovacích stavoch.