Partner sekcie:
  • Stavmat

Veľký Meder: Vykurovanie geotermálnou energiou

Obr. 4 Rekonštrukcia štyridsaťročnej strojovne

Hlavným zdrojom tepla v rámci vykurovacieho systému mesta Veľký Meder je geotermálny vrt s názvom VM-01. Vrt mal počiatočnú výdatnosť 10,4 l/s, teplotu vody 92 °C a vyvieral z hĺbky 2 450 m. Od 6. októbra 2016 sa vo Veľkom Mederi naštartovala ekologická a hospodárska stabilizácia budúcnosti v zásobovaní teplom. Geologický potenciál vrtu umožnil zvýšiť jeho výdatnosť pomocou hlbinného čerpadla na 15 l/s a jeho teplotu na 98,2 °C. Historickým dátumom sa potom pre mesto Veľký Meder stal 7. december 2017, odkedy je centrálny zdroj tepla 100 % zásobovaný geotermálnou energiou.

Realizácia projektu geotermálnej energie za 236 dní

Najdôležitejšou časťou projektu bol geotermálny vrt. Samotné vrtné práce prebehli za 72 dní. Až následne, po preukázaní výdatnosti vrtu, bolo možné z finančného hľadiska vybudovať výmenníkovú stanicu a realizovať rekonštrukciu štyridsaťročnej strojovne.

Počas vrtných prác bol geotermálny vrt prepojený s odpadovým kanálom predizolovanými polyetylénovými rozvodmi DN 110, 2 × 1 300 m. Rekonštrukcia strojovne prebiehala z hľadiska zásobovania teplou vodou takmer bez prestávok. Dve sídliská sa takisto prepojili predizolovanými oceľovými rozvodmi DN 250 2 × 850 m.

Obr. 1 Rozloženie nákladov v cene tepla pri vykurovaní geotermálnou energiou
Obr. 1 Rozloženie nákladov v cene tepla pri vykurovaní geotermálnou energiou |

Finančne sebestačný a stabilný systém

Geotermálny projekt bol 100 % financovaný z úverových zdrojov v objeme 3,7 milióna € s 15-ročnou splatnosťou. Hlavnou požiadavkou investičného zámeru bolo udržať cenu tepla počas splácania úveru na pôvodnej úrovni, keďže výrobcom tepla je mestská spoločnosť. Tento cieľ bol splnený hneď po spustení hlavného ventilu vrtu. Finančné výdavky projektu sú kryté z úspor zemného plynu.

Dlhodobá stabilita projektu

Strojovňa je nová, vykonali sa tu všetky povinné a garančné servisy. Použité čerpadlá s frekvenčnými meničmi šetria nielen technológiou, ale aj elektrickou energiou. Dôležité prvky technológie sú zdvojené, tzn., že je vytvorená suchá, resp. mokrá rezerva. Viac tak hrozí morálna než technologická opotrebovanosť.

Projekt s následnou realizáciou reinjektážneho vrtu zabezpečí geologickú stabilitu. Reinjektovanie vody zvýši istotu nevyčerpateľnosti podzemných zásob horúcich vôd v podunajskej oblasti, pričom úspory plynu pokryjú aj túto časť projektu. Ekologické aspekty projektu sú vysoko pozitívne a neoceniteľné.

Obr. 2 Vývoj ceny tepla (€/MWh bez DPH)
Obr. 2 Vývoj ceny tepla (€/MWh bez DPH) |

Vývoj ceny tepla

Obnovou a vylepšením vykurovacieho systému (uvedená investícia v objeme 3,7 milióna €) z obnoviteľných zdrojov sa stabilizovala cena tepla na pôvodnej úrovni. Štruktúru nákladov pri tvorbe tejto ceny znázorňuje graf na obr. 1.

Približne 40 % z celkových nákladov je spojených s investičnou akciou (odpisy a úroky). Postupné splácanie úveru pritom každoročne znižuje úroky, pričom o 15 rokov vypadnú finančné výdavky spojené so splácaním investičného úveru z cenotvorby. Tento vývoj znázorňuje graf na obr. 2.

Výrobca tepla môže ešte znížiť cenu tepla pripojením nových odberateľov do systému. Technické prepočty umožnia zvýšiť objem predaja tepla v MWh na dvojnásobok pri rádovo menšom raste investičných a prevádzkových nákladov.

Obr. 3 Vrt mal počiatočnú výdatnosť 10,4 l/s, teplotu vody 92 °C a vyvieral z hĺbky 2 450 m.
Obr. 3 Vrt mal počiatočnú výdatnosť 10,4 l/s, teplotu vody 92 °C a vyvieral z hĺbky 2 450 m. |

Záver

Výrobca tepla dokáže súčasnou technológiou vychladiť vodu z 98 °C na 45 °C. Tepelnými čerpadlami možno znížiť teplotu tepelne využitej vody na 28 °C, t. j. možno získať ďalší tepelný výkon v objeme 1,4 MWh. Chladnejšiu vodu možno zároveň lepšie reinjektovať (zákon o vodách povoľuje vypúšťať odpadovú vodu do prírody s teplotou do 26 °C).

Ing. Ildikó Dobis
Autorka pôsobí v Mestskom podniku bytového hospodárstva, s. r. o.
Literatúra
Interné údaje spoločnosti MPBH, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 4/2018.

Komentáre