Technické zariadenia budov

V rámci programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach bolo od 20. apríla 2009 do 15. júla 2010 schválených spolu 2423 žiadostí o dotácie v sume viac ako 2,37 milióna eur. Z nich na slnečné kolektory pripadlo 2,09 milióna eur. Zo schválených žiadostí bolo 1998 na inštalácie slnečných kolektorov a 425 na kotly na biomasu. Z celkovej schválenej sumy 8 miliónov eur sa tak za 15 mesiacov nevyčerpala ani tretina. Vyplýva to z údajov komunikačného oddelenia Ministerstva hospodárstva a výstavby (MHV) SR.

Úlohou núdzového osvetlenia je zabezpečiť podmienky na obmedzenú činnosť v priestoroch s inštalovaným umelým osvetlením v prípade, keď dôjde k poruche napájania tohto osvetlenia. Podmienky využitia núdzového osvetlenia sú determinované predovšetkým normou STN EN 1838 z roku 2001.

Svoje skúsenosti s prevádzkou domovej kotolne vyjadrili traja predsedovia spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo spomínaných bytových domov.

Trend odpájania sa od veľkých teplární a prechodu na vlastné kotolne ešte nie je minulosťou. Hoci v porovnaní s obdobím rokov 2002 – 2006, keď sa odpojilo až 20 tisíc domácností, sa môže zdať, že slabne. Naše zistenia v tomto článku potvrdzujú iné. Myšlienka na ušetrenie peňazí a možnosť samostatne si regulovať, koľko tepla domácnosť spotrebuje, je stále lákavá. Teplárne, naopak, argumentujú, že cena už nie je pri vlastných kotolniach výhodou a používatelia dokonca zaplatia pri takomto spôsobe kúrenia viac. Ako sa teda rozhodnúť? Odpoveďou vám môže byť aj nasledujúci článok.

Penetračný náter plní v stavebnej konštrukcii niekoľko dôležitých funkcií. V prvom rade zvyšuje prídržnosť a priľnavosť vrstiev následne aplikovaných na podklad. Pokiaľ sú vlastnosti podkladu pred nanesením penetrácie nedostatočné, výsledný efekt nesplní očakávania.

Národné požiadavky na energetickú hospodárnosť sú pre nezasvätených často značne nezrozumiteľné a nejasné. V rámci projektu ASIEPI (Assessment and Improvement of the EPBD Impact, Hodnotenie a zefektívnenie uplatňovania smernice o energetickej hospodárnosti budov) sa preto vyvíja metodika, ktorá umožňuje porovnanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť medzi jednotlivými členskými krajinami Európskej únie (EÚ).

Pred dvoma rokmi sme vám na stránkach tohto časopisu priniesli informáciu o prestížnej Európskej cene za energetickú efektívnosť (EEA), ktorú získala v októbri 2007 česká obec Kněžice. Ocenená bola za výstavbu bioplynovej stanice s kogeneračnou jednotkou, ktorá sa stala hlavným zdrojom energie v obci, a za ďalšie úsporné opatrenia. Teraz si môžeme priblížiť skúsenosti z doterajšej prevádzky a podrobnejší opis celého projektu.

Mnoho domov má ešte stále plynové inštalácie z čias výstavby, preto pomaly dochádza k ich dožívaniu. Situáciu už nemôže ovplyvniť ani fakt, že v domoch postavených pred druhou svetovou vojnou sa inštalácie realizovali z kvalitných materiálov. Na životnosť kovových potrubí má vplyv predovšetkým korózia, ktorá spôsobuje fyzické opotrebovanie.

Novela výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike, vstúpila do platnosti 30. júna tohto roka. "Novela výnosu určuje aj ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Oproti minulému obdobiu sa cena elektriny vyrobenej v solárnych elektrárňach znižuje o približne 10 %," informoval o tom hovorca ÚRSO Miroslav Lupták.

Veľkosť tepelných strát v zimnom období cez 1 m2 obvodovej steny závisí priamo úmerne od rozdielu teplôt interiérového a exteriérového vzduchu a nepriamo úmerne od tepelného odporu steny. V štandardne riešených nízkoenergetických a pasívnych domoch sa tepelné straty cez obvodové steny znižujú aplikáciou čo najväčšej hrúbky vysokoúčinnej tepelnej izolácie (ide o tzv. pasívnu tepelnú ochranu budovy). Existuje však aj iný spôsob, ako znížiť tepelné straty cez obvodové steny.

V súčasnosti je aktuálnou témou vlastníkov obytných ako aj administratívnych budov úspora energetických a ekonomických nákladov pri obnovách starých budov. Laickej verejnosti vlastníkov týchto objektov pri tom neuniká energetická efektívnosť použitia tepelných čerpadiel a nimi dosahované energetické úspory, avšak nie vždy si uvedomujú vhodnosť takejto obnovy vzhľadom na ich aktuálne podmienky.

Razantne, rozumne a účinne – tak by malo nové znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov rozvinúť svoj potenciál v oblasti hospodárstva, spoločenských vzťahov a životného prostredia. Pri rozhovore o tejto aktuálnej téme vám predstavíme ďalšiu osobnosť, ktorá sa podieľa na vývoji európskej energetickej politiky – Dr. Martina Elsbergera, národného experta na Generálnom riaditeľstve pre energetiku a dopravu Európskej komisie.

Bratislava má novú dominantu – komplex Eurovea, ktorý predstavuje centrum zábavy a spoločenského života na úrovni 21. storočia. Svojím umiestnením zbližuje historické centrum mesta s Dunajom, ktorý bol v tejto časti po celé roky ochudobnený o mestský život. Takmer kilometrový pás tvoria nákupno-zábavné, obytné a administratívne bloky s hotelom na ľavom nábreží Dunaja.

Slovensko by malo o päť rokov vyrábať prostredníctvom malých vodných elektrární (MVE) 450 gigawatthodín elektrickej energie ročne. Do roku 2030 by sa mala ročná výroba elektriny v malých vodných elektrárňach zvýšiť na 850 gigawatthodín. "Výhľadový cieľ dosiahnuť spomínanú výrobu do roku 2030 je vytýčený ako ambiciózny indikatívny cieľ, ktorého plnenie je podmienené splnením záväzkov Slovenska vyplývajúcich z cieľov rámcovej smernice o vode a ochrany území Natura 2000," uviedlo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) v návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na Slovensku.

Slnečné a veterné elektrárne stále zostávajú v nemilosti Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s (SEPS, a.s.). Tá totiž, ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, už nevydá do konca budúceho roka žiadne kladné stanovisko pre výstavbu slnečných a veterných elektrární, ktoré je potrebné pre získanie osvedčenia od Ministerstva hospodárstva SR.