Použitie dlažby na dopravných plochách
Dlažbové kamene nachádzali svoje uplatnenie už počas minulých storočí. V súčasnosti sa bežne používajú dlažbové tvarovky z prírodného kameňa, ale aj z betónu, prípadne iných alternatívnych materiálov.
Riešenia krytu dlažbových prvkov mali už v tom čase veľmi dobre prepracované spôsoby povrchovej úpravy, a tak užívateľ ľahko rozlíšil cestu a spevnenú krajnicu. (obr. 1 a obr. 2).
 |
 |
| Obr. 1 Historická vozovka s dlažbou na Malte [1] | Obr. 2 Riešenie dláždenej cesty so spevnenou krajnicou v Ríme [1] |
Obrázky 1 a 2 predstavujú konštrukcie vozoviek, ktorých kryt v časti jazdných pásov tvoria bazaltové alebo vápencové kamenné platne uložené do sadrovej malty. V časti krajnice sú vápencové kamenné prvky uložené do zmesi zo sadrovej malty. Odvodňovacie zariadenie tvorí kamenná dlažba.
Celá konštrukcia vozovky zodpovedá obdobiu, v ktorom sa stavala a aké dopravné zaťaženie bolo treba preniesť.
V súčasnom období sa dlažbové prvky využívajú hlavne v sídelných útvaroch, kde sú schopné oživiť priestor dopravných plôch. Vďaka ich farebnej, ale aj tvarovej rozmanitosti možno veľmi dobre rozčleniť určenie plôch z hľadiska jednotlivých druhov dopravy.
Návrh dlažby v sídelných útvaroch možno rozdeliť aj podľa potrieb dopravného zaťaženia. Iné hrúbky a kvalita dlažobných prvkov sa použijú pre nemotoristickú dopravu (pešia a cyklistická), iné pre individuálnu osobnú dopravu, osobitné pre nákladnú a hromadnú osobnú dopravu.
Ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú voľbu dlažbových prvkov, sú aj vlastnosti materiálov a únosnosť podkladových vrstiev konštrukcie vozovky. Ich mechanické vlastnosti a kvalita ovplyvnia aj možnosť použitia rôznych prvkov.
Dopravné plochy v sídlach
Dlažbové prvky majú široké možnosti použitia aj v sídlach. Diferenciácia konštrukcií spevnených plôch môže byť v sídlach podľa ich funkcie rozdelená z hľadiska:
- dopravného zaťaženia,
- estetiky prostredia a
- funkcie v priestore.
Cieľom celého návrhu by malo byť zharmonizovať dopravnú a estetickú funkciu, aby sídla nadobudli krajší a zaujímavejší vzhľad a aby sa v nich vytvoril vyšší životný komfort.
Dopravný priestor v sídlach tvoria trasy miestnych komunikácií s ich zadelením podľa tried dopravného zaťaženia.
Dopravné zaťaženie miestnych komunikácií je veľmi často podstatne väčšie, ako bolo navrhované pri projektovaní. Je to spôsobené najmä v dôsledku intenzívnej výstavby v sídlach a s tým súvisiacou rušnou premávkou nákladných vozidiel, ktoré tieto vozovky namáhajú.
Iným extrémne namáhaným priestorom miestnych komunikácií sú križovatky komunikácií. Sú extrémne zaťažované veľkou intenzitou premávky (osobných, nákladných vozidiel a autobusov).
Nemenej exponovanými miestami sú miesta zastávok nekoľajovej mestskej hromadnej dopravy (MHD). Často sú súčasťou jazdných pruhov, čo znásobuje ich zaťaženie, alebo sú umiestnené na priľahlých plochách vedľa jazdných pruhov. Z hľadiska návrhu konštrukcií vozoviek ide o problémové miesta. Problematické je najmä ich odvodnenie.
 |
| Obr. 3 |
Odstavné a parkovacie plochy (osobných motorových vozidiel, nákladných motorových vozidiel a autobusov) sú miestami, kde sa tiež sústreďuje veľký počet vozidiel, ktorých pohyb treba určitým spôsobom systematizovať, a najmä určiť možnosti využívania. Často sa parkovacie plochy pre osobné vozidlá využívajú pre vozidlá hromadnej dopravy alebo pre nákladné vozidlá. Ich konštrukcie však nie sú na toto namáhanie dimenzované.
Veľký podiel dopravných plôch v sídlach tvoria nemotoristické komunikácie. Ich užívateľmi sú chodci a cyklisti.
Dopravná situácia v našich sídlach je veľmi nelichotivá, skôr zlá ako dobrá. Najmä agresivita vlastníkov motorových vozidiel je alarmujúca. Malý počet parkovacích miest v pomere k veľkému množstvu vozidiel spôsobuje, že motorové vozidlá zaberajú aj trasy pre chodcov a cyklistov (obr. 3).
 |
| Obr. 4 |
Ďalšia skutočnosť, ktorá môže spôsobiť problémy dopravy v sídlach, je stav konštrukcií vozoviek na miestnych komunikáciách. Pod ich kvalitu sa podpisuje preťaženie dopravou, nedostatočná, v podstate žiadna údržba a v mnohých prípadoch aj nedostatočná kontrola parkovania (pozri obr. 4).
Stav verejných priestorov
Všetky naše sídla bez výnimky majú v súčasnosti stav verejných priestorov neprehľadný a neusporiadaný. Priestory pre motoristickú a nemotoristickú dopravu nie sú jednoznačne dané a označené, okrem jazdných pásov, ktoré sú stanovené. Veľmi často sa priestory, ktoré sú určené pre nemotoristickú dopravu, využívajú pre potreby motoristov.
Povrch dopravných plôch je jednotvárny. Sú to plochy s asfaltovým povrchom, alebo betónové. Kvalita týchto povrchov je často v stave, ktorý nezodpovedá požiadavkám užívateľov.
Možnosti zlepšenia dopravných plôch dlažbou
V poslednom období sa pri návrhu dopravných plôch sídiel čoraz častejšie uvažuje o použití dlažby. Farebná a tvarová škála dlažbových prvkov umožňuje zlepšenie orientácie účastníka dopravy v danom priestore a poskytuje aj dostatočnú informovanosť o smerovaní.
 |
| Obr. 5 |
Dlažba z kameňa a z cementového betónu sa dá vo veľkej miere využiť na zabezpečenie bezpečnej cestnej premávky. Ich použitím možno realizovať optické a zvukové brzdy, dajú sa zabezpečiť odstupy a podobne. Možno ich použiť pri vyčleňovaní priestorov pre zrakovo alebo telesne postihnutých.
Jednoznačnosť jednotlivých druhov dopravných plôch, ich funkčné využitie sa dá rozlíšiť farebným odlíšením alebo iným tvarom dlažobných prvkov (pozri riešenie na obr. 5).
Miesta priestorov pre nemotoristickú dopravu, najmä pre peších, možno usporiadať do rôznych tvarov, a tak vytvoriť výtvarne príťažlivé kompozície a zlepšiť priestorové vnímanie užívateľov (obr. 6).
 |
| Obr. 6 |
Navrhovanie a dimenzovanie konštrukcií dopravných plôch s dlažbou
Tak ako pri iných typoch konštrukcií vozoviek aj pri dlažbách je v štádiu projektovania potrebné navrhnúť ich dostatočnú hrúbku podľa dopravného zaťaženia, kvalitatívnych parametrov podkladu a únosnosti podložia konštrukčnej vrstvy.
Na zjednodušený spôsob návrhu možno použiť aj návrhové grafy pre jednotlivé tvary dlažbových prvkov, ktoré boli vyhotovené v zahraničí (obr. 7a, b).
Skladba konštrukcie vozovky sa navrhuje rovnako ako pri iných typoch vozoviek (asfaltových, cementobetónových). Je zložená z krytu, podkladu, ochrannej vrstvy (keď je potrebná) a podložia.
 |
|
| Obr. 7 Návrhové grafy |
Každá konštrukcia vozovky, a teda aj z dlažobných prvkov, musí byť navrhnutá tak, aby preniesla predpokladané dopravné zaťaženie, odolala klimatickým podmienkam danej lokality a v konečnom efekte aby nedošlo k jej porušeniu skôr ako po uplynutí doby životnosti. Aby sa overili navrhované konštrukcie, najčastejšie sa používa experimentálne overovanie. Navrhnuté konštrukcie vozoviek sa zaťažujú staticky aj dynamicky, čo simuluje dopravné zaťaženie a zisťuje sa odolnosť týchto konštrukcií v daných . Výsledkom rôznych experimentov a overovaní sú typy konštrukcií znázornených na obr. 8.
 |
| Obr. 8 Konštrukcia vozovky s dlažbou |
Výhodou dlažbových prvkov je možnosť veľkej variability pri vytváraní rôznych spôsobov kladenia – väzby. Príklady väzby, ktorá má vplyv na únosnosť, je na obr. 9. Na únosnosť konštrukcie má vplyv rovnako aj tvar dlažbových prvkov.
 |
| Obr.9 Spôsoby kladenia – väzba |
Záver
Vozovky s krytom z dlažbových prvkov majú široké použitie na dopravných plochách aj v sídelných útvaroch. Konštrukcie s týmito prvkami sa dajú použiť na dopravných plochách pre motoristickú, ale aj nemotoristickú dopravu. Okrem nosnej funkcie majú aj funkciu pri dopravnom riešení, delení dopravných plôch a zlepšení estetiky prostredia.
Príspevok vznikol za podpory projektu VEGA 1/0401/10 Energeticky, ekonomicky úsporné a environmentálne únosné pozemné komunikácie a dopravné plochy.
TEXT: Doc. Ing. Katarína Bačová, PhD., prof. Ing. Bystrík Bezák, PhD., prof. Ing. Ivan Gschwendt, DrSc.
OBRÁZKY A FOTO: autori
Autori pracujú na Katedre dopravných stavieb Stavebnej fakulty STÚ v Bratislave.
Literatúra:
1. István Fi: Utak és környezetük tervezése, BME Építőmérnöki Kar, Müegyetem kiadó, Budapest, 2000
2. Trvaloudržateľné cestné a mestské dopravné inžinierstvo, CVSG, ESF SvF kurz č. 5, Bratislava 2006
3. Zborník prednášok z konferencie „Concrete Block Paving, University of Auckland New Zealand, 1992
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
