Zelený radar: Prečo sa severný pól otepľuje rýchlejšie, akoby sme čakali a čo plánujú aktivisti v Tatrách?

Aktuálne dianie, nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré zachytil náš zelený radar tento týždeň.

Už vieme, prečo sa severný pól otepľuje rýchlejšie, akoby sme čakali

Oblasť severného pólu sa zahrieva rýchlejšie ako zvyšok sveta. Aj keď je to známy fakt, klimatické modely podceňujú rýchlosť, akou sa táto časť otepľuje. Nové údaje získané výskumnou loďou, ktorá cestovala po Severnom ľadovom oceáne a uviazla v morskom ľade na dlhšiu dobu, pomohli vedcom pochopiť, prečo je tomu tak.

Výskum Sjoerta Bartena z holandskej Wageningen University odhalil dva kľúčové procesy. A to ozón a prílev teplého vzduchu. Ozón sa nenachádza len v ozónovej vrstve, ale aj v nižších vrstvách atmosféry, kde funguje ako skleníkový plyn. Rozpadne do jedného mesiaca, čo je dostatočne dlhý čas na to, aby ho vietor odniesol až na severný pól. Morská voda, sneh a ľad ho absorbujú, ale tento proces je pomalý, takže zostáva vo vzduchu.

Teplý vzduch zase do oblasti severného pólu prináša i častice sadzí z priemyslu, ktoré sa ukladajú na morskom ľade. Tlmia odraz slnečných lúčov, a tým zvyšujú rýchlosť topenia ľadu. S otepľovaním severného pólu sú teda nerozlučne spojené aj aktivity obyvateľov Ameriky, Európy a Ázie.

Hoci sa oblasť Arktídy môže javiť ako relatívne neznečistená, nie je to tak. Navyše, narastajúca lodná doprava a priemysel v okolí severného pólu produkujú ďalšie skleníkové plyny, ktoré prispievajú k znečisteniu tejto oblasti.

Európania už žijú na dlh, lídri však nemajú statégiu

Hoci v Európe žije len 7 % svetovej populácie, na ekologický dlh začína žiť skôr ako zvyšok planéty. Ak by každý na svete spotreboval toľko, ako obyvatelia EÚ za posledné štyri mesiace, ľudstvo by v piatok 3. mája vyčerpalo prírodné zdroje planéty dostupné na celý rok. Znamená to, že naša planéta si európske spotrebiteľské návyky jednoducho nemôže dovoliť.

Napriek naliehavosti nie je vo výhľade jasný plán na zvrátenie tohto trendu. Naopak, predseda Európskej rady Charles Michel sa spolu s ďalšími európskymi lídrami rozhodol zredukovať ekologické ambície Európy na dva krátke riadky textu v strategických prioritách rady na nasledujúcich päť rokov. Plán programu EÚ do roku 2029, ktorý unikol pred niekoľkými týždňami, ukázal len malé uznanie klimatickej krízy.

Príroda, znečistenie a zdravie v jeho pláne úplne chýbajú. Namiesto toho je podľa portálu Euronews.green súčasný text veľkým ústupkom populistickým a krajne pravicovým skupinám, ktoré majú jediný cieľ – zničiť Európsku zelenú dohodu.

Aj preto sa tento týždeň spojilo viac ako 300 organizácií občianskej spoločnosti zastupujúcich milióny občanov a vyzvali európskych lídrov, aby riešili dvojitú krízu biodiverzity a klímy. Tento problém sa týka nás všetkých, keďže Európa bude trpieť dvojnásobným nárastom teploty v porovnaní s inými kontinentmi v dôsledku zmeny klímy.

Agrovoltika v Čechách dostala svoj legislatívny rámec, ide o perspektívnu oblasť novej energetiky

V Českej republike je na spadnutie schválenie prelomovej novely o agrovoltike. Tá prepája poľnohospodársku činnosť s výrobou čistej energie. Fotovoltické panely sa umiestňujú priamo na plochy, kde sa zároveň pestujú vybrané plodiny. Toto riešenie zároveň rastlinám poskytuje ochranu pred nepriaznivým počasím.

V prvej fáze sa chcú naši susedia zamerať na sady, vinohrady alebo drobné ovocie pestované v kvetináčoch. Novela zákona o poľnohospodárskom pôdnom fonde, ktorá by umožnila rozbeh agrovoltiky v Česku, prešla v piatok 3. mája tretím čítaním v Poslaneckej snemovni a teraz ju ešte musí schváliť Senát a podpísať prezident.

Slovensko na svoj boom solárnych panelov na obhospodarovaných parcelách ešte len čaká. Podľa Mariána Maraffka zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) je v súčasných podmienkach agrovoltika u nás iba hudbou budúcnosti a najväčšou prekážkou je chýbajúca legislatíva. Nemáme nastavené nijaké presné podmienky alebo povinnosti, ktoré by poľnohospodárom vytvárali jasný rámec.

Slovensko čelí žalobe pre neplnenie si povinností v oblasti povodňového rizika

Európska komisia (EK) žaluje Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie (EÚ) v súvislosti s nesplnením si svojich povinností týkajúcich sa preskúmania, aktualizácie a oznamovania plánov manažmentu povodňového rizika z obdobia predchádzajúcej vlády.

„Slovensko totiž malo zabezpečiť aktualizáciu plánov manažmentu povodňových rizík do 22. decembra 2021. Slovensko však plány manažmentu povodňových rizík neprijalo. Taktiež neboli preskúmané a aktualizované dokumenty potrebné ako podklady na prijatie plánov manažmentu povodňových rizík, teda mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňových rizík,“ vysvetlil šéf rezortu Tomáš Taraba.

Vodohospodári spoločne so Slovenskou agentúrou životného prostredia pripravili aktualizáciu plánu manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach SR. Ide o strategický dokument, ktorý v súčasnosti prechádza procesom EIA. Finálne ho chcel rezort schváliť v priebehu najbližších mesiacov. Ministerstvo doplnilo, že žaloba EK neobsahuje žiadne návrhy finančných sankcií. Európsky súdny dvor bude posudzovať iba splnenie povinnosti k lehote stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

Taraba odvolal ďalšieho riaditeľa

Minister životného prostredia Tomáš Taraba odvolal z funkcie riaditeľa Správy Národného parku (NP) Slovenský kras Milana Olekšáka. Poverený riadením národného parku je od piatka 3. mája Martin Golian. Ministerstvo tvrdí, že Olekšák bol z funkcie odvolaný v súlade so zákonom. Dôvodom majú byť zlé manažérske rozhodnutia aj nedostatočná komunikácia v regióne s dôležitými hráčmi pri zonácii. Vo vedení národného parku Olekšák pôsobil od jesene 2022.

Martin Golian má podľa envirorezortu viac ako desaťročné skúsenosti v ochrane a starostlivosti o životné prostredie. Od roku 2013 pôsobil na odbore starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Rožňava. Na pozíciu riaditeľa Správy NP Slovenský kras plánuje ministerstvo vyhlásiť riadne výberové konanie.

Podpredsedníčka parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová z opozičného Progresívneho Slovenska považuje odvolanie Olekšáka za priamu a otvorenú pomstu. „Milan Olekšák sa zastal svojich zamestnancov a odmietol ich nezmyselné prepúšťanie. Pre ministra Tarabu sa stal nepohodlným a hneď na druhý deň sa ho rozhodol zbaviť,“ zdôraznila.

Odvolanie Olekšáka totiž prišlo dva dni po tom, ako ministrovi odkázal, že mu nedodá zoznam mien na prepustenie. „V prípade, že cieľom zníženia počtu zamestnancov vo verejnej správe sú nejaké úsporné opatrenia z hľadiska štátneho rozpočtu, odporúčam začať vo vrcholovom manažmente ministerstva životného prostredia a to redukciou štátnych tajomníkov z počtu tri na jeden,“ odkázal vtedy Olekšák ministrovi.

V Tatrách vytvoria živú reťaz solidarity so slovenskou prírodou

Organizácia My sme les usporiada v stredu 8. mája Živú reťaz solidarity so slovenskou prírodou, inštitúciami ochrany a prírody a ich zamestnancami. Podujatie plánuje uskutočniť pred Správou Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici o 15. hodine a bude trvať približne 45 minút.

Týmto krokom chce poukázať na hromadné prepúšťanie, ktoré sa dotkne aj kvalifikovaných odborníkov a odborníčok a ktoré je v aktuálnej situácii rozoberaním základov týchto inštitúcií. Už teraz sú naše parky a chránené krajinné oblasti poddimenzované v porovnaní so zahraničím.

Ohrození sú podľa iniciatívy My sme les aj zamestnanci vydávajúci stanoviská k novým stavbám a ťažbe dreva v národných parkoch, ich ochrannom pásme a širokom kompetenčnom území.

Okrem zastavenia prepúšťania odborníkov, ktorí sú nahradzovaní straníckymi nominantmi, organizácia požaduje stopnúť plánované vylúčeniu verejnosti a obcí z vyjadrovania sa k veľkým stavbám (priehrady, vodné elektrárne, spaľovne) v rámci pripravovanej novely zákona EIA.