Najčastejšie chyby keramických dlažieb s podlahovým vykurovaním
Keramické dlaždice sú vhodnou nášľapnou vrstvou pre podlahové vykurovanie, najmä pre svoje tepelnotechnické vlastnosti. Dobre vedú teplo, ktoré sa rovnomerne rozdeľuje do plochy, a zároveň ho dokážu dlho udržať vďaka vysokej mernej tepelnej kapacite. Pri ich návrhu či realizácii však treba dbať na dĺžkovú teplotnú rozťažnosť jednotlivých materiálov a zmeny rozmerov, ktoré s tým súvisia. Z toho vyplýva, že ak sa nenavrhne vhodná konštrukcia či správne umiestnenie dilatačných škár v keramickej dlažbe s podlahovým vykurovaním, môže dôjsť k jej porušeniu.
Podlahu v obytných miestnostiach sa odporúča vykurovať na 28 °C, v miestnostiach, kde sa chodí naboso (v kúpeľni), až na 35 °C. Z hľadiska týchto relatívne vysokých teplôt a dĺžkovej teplotnej rozťažnosti rôznych stavebných materiálov treba dbať predovšetkým na správnu konštrukciu a umiestnenie dilatačných škár dlažieb s podlahovým vykurovaním.
Zmena rozmerov materiálov súvisí s ich súčiniteľom dĺžkovej teplotnej rozťažnosti (α), ktorý udáva ich roztiahnutie v milimetroch na meter dĺžky pri zmene teploty o 1 K alebo 1 °C (tab. 1) – napr. dĺžková zmena cementového poteru pri rozdiele teplôt 20 °C predstavuje pri dĺžke 5 m asi 1,2 mm. Roztiahnutie dlaždíc pri rovnakom rozdiele teplôt je asi 0,7 mm.
Dilatačné škáry dlažieb s podlahovým vykurovaním musia oddeľovať:
- plochu podlahy od stien,
- vykurovanú plochu od nevykurovanej (schodisko, dvere a pod.),
- vykurované podlahy, ktorých plochy sú väčšie ako 3 × 3 m. Vedú sa priamočiaro a priebežne cez celú konštrukciu (poter, lepiaca hmota, dlažba) s maximálnym pomerom strán 1 : 2 (vhodnejšie je dodržovať štvorcové tvary).
Aby dilatačné škáry plnili svoju funkciu, musia mať minimálnu šírku 8 mm. Pri anhydritových zmesiach sa odporúča šírka až 10 mm, aby prenikli až do vrstvy dlaždíc. Treba ich vyplniť trvalo pružnou hmotou alebo dilatačným profilom (obr. 1).
Príklad z praxe
Aké dôsledky môže mať nedodržanie určitých odporúčaní, možno dokumentovať na konkrétnom prípade z praxe. V dlažbe kuchyne rodinného domu s podlahovým vykurovaním (na prvý pohľad bez priznaných dilatačných škár) bolo veľké množstvo poškodených dlaždíc.
Išlo o trhliny, ktoré bez prerušenia prechádzali niekoľkými dlaždicami (obr. 2), predovšetkým v miestach ukončenia podlahového vykurovania (situácia schematicky znázornená na obr. 3). Z náčrtu je zrejmé, že relatívne veľká dláždená plocha mala byť na základe odporúčaní rozdelená dilatačnými škárami na plochy maximálne 3 × 3 m. Pomocou zrealizovanej sondy odstránením dlaždice (obr. 3 a 4) sa zistilo, že dilatačná škára sa v mieste sondy správne zrealizovala v podkladovom betóne. 
Táto skutočnosť sa však už nezohľadnila vo vrstve keramických dlaždíc a v miestach dilatačných škár v podkladovej vrstve, kde došlo k vzniku trhlín. Treba si uvedomiť, že akákoľvek trhlina v podklade funguje ako dilatačná škára, preto sa odporúča všetky tieto imperfekcie podkladu pred položením dlaždíc odstrániť (zopnutím, zainjektovaním a pod.). V opačnom prípade hrozí, že sa vplyvom priľnavosti najmä kvalitnejšej lepiacej hmoty k podkladu prenesú dilatačné pohyby do dlažby, čo môže viesť až k jej porušeniu.
Moderné systémy využívajú na upevnenie teplovodných rúr špeciálne tvarované dosky z penového polystyrénu. Niektoré systémy dovoľujú zníženie konštrukčnej výšky podlahy vďaka menšej vrstve poteru. V prípade, že nemožno rešpektovať zásadu o priebežnosti dilatačnej škáry cez celú konštrukciu, odporúča sa využiť tzv. dilatačno-izolačné fólie. Tie vyrovnávajú napätie medzi podkladom a dlažbou alebo obkladom, ktoré spôsobuje rozdielna tepelná rozťažnosť obidvoch materiálov. Vrstvu dlaždíc však treba štandardne dilatovať.
Pri odstránení dlaždice možno zistiť ďalšiu chybu, a to nedostatočné podoprenie dlaždice lepiacou hmotou v celej ploche (obr. 5). Táto skutočnosť svedčí o lepení dlaždíc do už zavädnutej lepiacej hmoty. Výsledkom môže byť nielen znížená priľnavosť dlaždice k podkladu, ale aj horší prestup tepla do nášľapnej vrstvy v dôsledku existencie vzduchových dutín.
Dlaždice treba lepiť zásadne do tzv. plného lôžka lepiacej hmoty (trieda 2 – bežne sa používajú cementové lepiace hmoty triedy C2, často nesprávne nazývané flexibilné) s minimálnou kontaktnou plochou 95 % z plochy dlaždice. Pri ukladaní sa odporúča dodržať pokyny výrobcu lepiacich hmôt (množstvo zámesovej vody, variabilný čas a pod.) alebo použiť redšiu lepiacu hmotu na tzv. tekuté lôžko.
Vzhľadom na to, že nemožno vyvinúť dostatočnú silu na pritlačenie najmä veľkoformátových dlaždíc do bežnej lepiacej hmoty, slúžia tieto hmoty na bezdutinové ukladanie dlaždíc. Hmoty na tekuté lôžko si vyžadujú kvalitnú prípravu podkladu. Vplyvom nižšieho povrchového napätia v lepiacej hmote dochádza k odvzdušneniu (odstráneniu vzduchových bubliniek primiešaných do lepiacej hmoty počas rozmiešavania).
Záver
Cieľom článku bolo uviesť niektoré typické príklady chýb a porúch, ku ktorým počas kladenia dlažby žiaľ často dochádza.
Ing. Radomír Sokolář, PhD.
FOTO: archív autora
Tento príspevok bol vytvorený za podpory VVZ MSM 0021630511 Progresívne stavebné materiály s využitím druhotných surovín a ich vplyv na životnosť konštrukcií.
Autor pracuje v Ústave technológie stavebných hmôt a dielcov na Stavebnej fakulte VUT v Brne.
Literatúra:
(1) Drochytka, R. a kol.: Keramické obklady a dlažby. Správné užití keramických obkladaček a dlaždic. 1st ed. Hradec Králové: VEGA, 2000, 187 p. ISBN
80-900860-5-5.
(2) Sokolář, R.: Technologie obkládání I. Příprava a provádění podkladu. 1. vydanie. Praha: SiliS, 2003, 63 s., ISBN 80-86821-00-5.
(3) Sokolář, R.: Technologie obkládání II. Obkládání v interiéru. 1. vydanie. Praha: SiliS, 2003, 78 s., ISBN 80-86821-01-3.
(4) Sokolář, R.: Technologie obkládání III. Obkládání v exteriéru. 1. vydanie. Praha: SiliS, 2003, 65 s., ISBN 80-86821-02-1.
(5) Drochytka, R., Bydžovský, J., Brožovský, J. a kolektiv autorů: Stavební vady od A do Z. 1. vydanie, Praha: Verlag Dashöfer, 2004. ISSN 1214-7060.
(6) Internetová stránka www.schlueter.de
