Opakovaná rekonštrukcia šikmej strechy

Jedným z mnohých príkladov nevhodnej prestavby podkrovných priestorov je rekonštrukcia a zobytnenie podkrovia istého bytového domu z 20. rokov minulého storočia, ktorá sa realizovala v roku 2002. V pôvodnom podkrovnom priestore vznikli rekonštrukciou dva podkrovné byty. Rekonštrukcia sa však vykonala nedostatočne (iba z interiéru) a pôvodná krytina (bobrovka so sklonom 40°, položená korunovým krytím) sa opravila len minimálne. To znamená, že strešná krytina sa vymenila iba lokálne a nahradili sa len jednotlivé poškodené kusy krytiny. Nemožno sa preto čudovať, že už po roku začal strešný plášť vykazovať poruchy, ktoré sa prejavili zatekaním.

Analýza príčin porúch šikmého strešného plášťa

Nosnú konštrukciu novonavrhovanej prestavby tvoril pôvodný krov, na ktorom sa odstránili niektoré stĺpiky a všetky pásky a ich funkciu mali prevziať oceľové rámy osadené na jednej strane do strednej nosnej steny objektu a na druhej strane do zosilnenej konštrukcie podlahy pri obvodovom múre. V ďalšej fáze sa zrealizovala strešná skladba na výšku pôvodnej krokvy (210 mm).

Skladba strešného plášťa realizovaná v roku 2002:

• pôvodná bobrovka (korunové krytie s opravami),
• laty (40/40 mm),
• igelit,
• minerálna vlna (210 mm),
• závesy SDK,
• parotesniaca vrstva,
• sadrokartón (12,5 mm).

Zateplenie pôvodnej podkrovnej prestavby v roku 2002 sa zhotovovalo celkom netypickým spôsobom, a to tak, že vrstvy zateplenia strešnej skladby boli pod pôvodnú 70 rokov starú keramickú skladanú krytinu aplikované z interiéru. V dôsledku nesprávne zvoleného postupu prác a nedodržaním správnych zásad strešnej skladby celkom chýbala vetraná vzduchová medzera, ktorú zvyčajne vymedzuje výška kontralát. Nutné vetranie tejto vzduchovej medzery by malo byť privádzacími otvormi pri odkvapovej hrane a odvádzacími otvormi pri hrebeni šikmej strechy, pretože veľkosť a technické riešenie vetracích otvorov ovplyvňuje správnu funkciu strešnej skladby a životnosť jednotlivých vrstiev.

Pohľad na pôvodný strešný plášť objektu bytového domu	Pohľad na pôvodnú strešnú skladbu pod krytinou

Poistná hydroizolácia bola v strešnej skladbe nahradená igelitom, ktorý bol v priamom kontakte s tepelnou izoláciou z minerálnej rohože, čím dochádzalo ku kondenzácii vodných pár na spodnom líci tejto „poistnej hydroizolácie“ a jej následnému prevĺhaniu. Vzhľadom na to, že „poistná hydroizolácia“ bola do skladby strešného plášťa aplikovaná z interiéru a prebiehala súvislo z  pozície nad tepelnou izoláciou (úroveň horného líca krokvy) a potom zas pod krokvu vytvárala v najnižších miestach (na spodnom líci krokvy) zberné úžľabia pre všetku vodu, ktorá zatekala pod netesnú starú skladanú krytinu.

Omnoho závažnejším dôsledkom týchto „igelitových úžľabí“ však bolo zatekanie vody do obvodového muriva v mieste uloženia drevených nosných prvkov stropných konštrukcií pod odkvapovou hranou objektu, kde mohlo dôjsť po dlhšom pôsobení vlhkosti až ku strate únosnosti nosnej drevenej konštrukcie vplyvom hniloby.

Zatekanie do podstrešného bytu
a) pri strešnom okne	b) v miestach obvodovej steny (v uložení nosných prvkov)

Zásadné nedostatky predmetnej strechy boli:

• pôvodná netesná a dožitá keramická krytina,
• absencia vetranej vzduchovej vrstvy,
• latovanie umiestnené v kontakte s „poistnou hydroizoláciou“ – igelitom. Strešné laty boli vystavené trvalému vlhkostnému namáhaniu, pretože vytvárali prekážku pre odtekajúcu vodu,
• „igelitové úžľabia“ vytvorené „poistnou hydroizoláciou“, ktorá spôsobovala nielen trvalý prísun vlhkosti na spodnom líci drevených krokiev, ale zaisťovala aj trvalý prísun stekajúcej vody priamo do obvodového muriva v mieste uloženia drevených nosných stropných trámov,
• minerálna rohož trvalo a opakovane vystavovaná vplyvu kondenzátu, vznikajúceho na spodnom líci „poistného“ difúzne uzatvoreného igelitu,
• parotesniaca vrstva netesná a nesúvislo napojená na podstrešné a prestupujúce konštrukcie, kvôli čomu vznikali difúzne mosty a do strešnej skladby sa dostávala vlhkosť,
• na strešnom plášti neprípustná kombinácia medených a pozinkovaných klampiarskych prvkov.

Pretože pôvodná rekonštrukcia strešného plášťa nezodpovedala funkčným požiadavkám strechy a strešný plášť vykazoval poruchy, vykonala sa nutná opakovaná rekonštrukcia celého strešného plášťa, ktorá sa realizovala v lete 2006. Zo strany exteriéru sa upravila a zrevidovala celá strešná skladba až ku konštrukcii sadrokartónového vnútorného podhľadu.

Skladba sa doplnila o chýbajúci systém vetrania (kontralaty), novú poistnú fóliu, latovanie a novú keramickú krytinu. Hrúbka tepelnej izolácie sa v súlade so záväznými požiadavkami zvýšila z pôvodných 210 mm na 270 mm zväčšením výšky krokvy o 60 mm. V rámci tejto rekonštrukcie sa aplikovali nové medené klampiarske prvky.

Pri pôvodnej rekonštrukcii strechy v roku 2002 sa klampiarske prvky vymenili iba lokálne. Vznikla tak necitlivá kombinácia pôvodných, 80 rokov starých klampiarskych prvkov s novým pozinkovaným oplechovaním.

Skladba strešného plášťa po opakovanej rekonštrukcii:

• bobrovka (korunové krytie),
• laty (40/60 mm),
• kontralaty (40/60 mm),
• poistná hydroizolačná fólia pre dvojplášťové neodvetrané strechy,
• minerálna vlna + dosky (270 mm),
• závesy SDK,
• parotesniaca vrstva,
• sadrokartón (12,5 mm).

Záver

Na záver treba dodať, že pri rekonštrukcii a pretváraní pôvodných neobývaných podkrovných priestorov na obytné podkrovné byty sa musí postupovať komplexne a systematicky. Pred každou rekonštrukciou sa musí vykonať odborná obhliadka, pomocou ktorej sa zmapuje stav celej konštrukcie strechy. Dôležité je tiež zohľadniť funkčné a úžitkové požiadavky na obytný priestor. Až potom možno pristúpiť k návrhu novej skladby strechy.

Porovnanie strechy pred a po opakovanej rekonštrukcii

Pri rekonštrukcii celého strešného súvrstvia nad novovybudovanými podstrešnými priestormi, ktoré sa budú takmer výhradne využívať ako obytné, treba tiež dodržať tieto zásady:

• demontáž nefunkčnej krytiny a doplnkových strešných prvkov,
• výmena narušených častí nosnej konštrukcie krovu a jej geometrické vyrovnanie,
• úprava podkladu pod novú krytinu (výmena, vyrovnanie či zmeny rozstupov lát),
• aplikácia poistnej hydroizolácie (v závislosti od sklonu),
• aplikácia novej krytiny (typ podľa sklonu plášťa a hmotnosti krytiny),
• vykonanie účinného prevetrávania strešného plášťa,
• aplikácia tepelnej izolácie v súlade so záväznými kritériami ČSN 73 0540-2: 2005,
• aplikácia parotesniacej vrstvy a jej tesného napojenia na pôvodné konštrukcie,
• montáž vnútorného podhľadu,
• správne zhotovenie a montáž doplnkových prvkov a detailov.

doc. Ing. Šárka Šilarová, CSc.
Foto a obrázky: archív autorky

Text bol spracovaný s podporou Výskumného zámeru MSM 684077001.

Autorka vyštudovala na Stavebnej fakulte ČVUT v Prahe odbor Pozemné stavby. Po absolvovaní ČVUT pracovala v KPÚ Praha ako projektantka. Zároveň externe vyučovala na Katedre konštrukcií pozemných stavieb na Stavebnej fakulte ČVUT. Po piatich rokoch nastúpila na Stavebnú fakultu ČVUT, kde pracuje dodnes. Je členkou Vedeckej rady Európskej spoločnosti strešných konštrukcií (WGD), súdnym znalcom pre strechy, strešné konštrukcie, obvodové plášte, otvorové výplne, podlahy a priečky obytných, priemyselných a poľnohospodárskych stavieb. V pedagogickej i vedeckej činnosti sa zameriava na strešné konštrukcie, obvodové plášte, otvorové výplne, podlahy a priečky obytných, priemyselných a poľnohospodárskych stavieb a na ekológiu a recykláciu.

Literatúra:
(1)    ČSN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky, 2002, ZMENA 1 2005
(2)    ČSN 73 1901 Navrhovanie striech – základné ustanovenia,1999
(3)    Technické podklady firiem: TONDACH, DÖRKEN a ALSECCO
(4)    ČSN 73 3610 Klampiarske práce stavebné, 1972
(5)    PROGRAM TEPLO 2005