Nakladanie a upevňovanie nákladu v cestnej doprave
Nakladaniu a upevňovaniu nákladu na vozidle treba venovať náležitú pozornosť. Bez ohľadu na dĺžku prepravnej vzdialenosti si bezpečný prevoz tovaru alebo stavebného materiálu vyžaduje zvoliť správny postup ukotvenia nákladu a použitie vhodných kotviacich prostriedkov.
Nesprávne ukotvený náklad môže pri prudkom brzdení alebo čelnom náraze vozidla preraziť okrem prednej steny nákladného priestoru aj kabínu a ohroziť tak posádku. Takisto sa môže počas jazdy uvoľniť a postupne presúvať po nákladnej ploche, čo spôsobí zmenu ťažiska vozidla a následné vybočenie z cesty von či do protismeru. Z toho vyplýva, že podstatou fixovania nákladu nie je len jeho zabezpečenie, ale najmä prevencia proti možným kolíziám na ceste.
Európske modely ukotvenia nákladu
V Európe sa v podstate presadzujú dva modely ukotvenia nákladu. Nemecký, ktorý vychádza z dynamických skúšok, a švédsky model, ktorého podstatou sú skúšky statické. V princípe ide o to, že schvaľovanie legislatívy v oblasti viazania, či ukotvenia nákladu na nákladnej plošine vyplýva zo skúšok, ktoré sa v Nemecku realizujú na základe naklonenia roviny a kinetického posunu nákladu. Švédsky variant vychádza len z naklonenia roviny. Odlišný je teda výpočet kinetického zaťaženia úponov či viazania. Nemecký model si vyžaduje používanie väčšieho množstva viazacích remeňov či pásov ako švédsky model.
Na fixovanie tovaru na vozidle sa v Nemecku vyžaduje odolnosť v rozsahu preťaženia do 1 G, európska norma je stanovená na 0,8 G (ide vlastne o násobok váhy tovaru). Upínanie blokového nakladania sa testuje tak, že sa plošina s fixovaným tovarom nakláňa do 45 stupňového uhla. Dobre upnutý náklad by sa nemal pri takomto náklone posunúť. Návesy, prívesy a nadstavby nad 20 t musia mať štandardné aspoň 4 páry viazacích bodov (pevnosť jedného bodu 12 ton bez deformácie). Dá sa povedať, že nemecký model je prísnejší. Švédi však tvrdia, že nehody s následným poškodením nákladu či zdravia ovplyvňuje nielen len zlé ukotvenie nákladu, ale najmä jazda neprimeraná k charakteru prevážaného tovaru.
Znamená to, že ak vodič jazdí neprimerane k charakteru nákladu, môže spôsobiť nehodu aj napriek jeho dobrému ukotveniu. Dôležitý je takmer vždy ľudský faktor. Bezpečné prevážanie nákladu teda závisí nielen od jeho kvalifikovaného ukotvenia, ale aj od bezpečnej jazdy s ním.
Podceňovanie fixovania nákladu
Zistilo sa, že len málo vodičov vie, ako správne náklad ukotviť, aby sa pri kolízii či náraze tovar nezničil, a že kvôli jeho nesprávnemu upevneniu môže dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia alebo úmrtiu. Pri cestných kontrolách v Nemecku sa už niekoľko rokov prísne kontroluje, či je prevážaný náklad správne a primerane fixovaný a takisto, či má vodič (ďalší člen posádky) potvrdenie o absolvovaní zaškolenia na nakladanie a fixovanie nákladu na dané vozidlo. Školenia vykonávajú jednak dovozcovia vozidiel, jednak inšpektoráty bezpečnosti práce a iné školiace centrá s certifikátom pre túto činnosť.
Na Slovensku sa zaškoľovanie vodičov podceňuje a problémom sú aj prostriedky na ukotvenie nákladu. Tovar či stavebný materiál treba kotviť pomocou špeciálnych textilných alebo polyesterových upínacích pásov s račňou, reťazí, kotviacich remeňov a sietí. Tieto výrobky musia byť certifikované podľa normy STN EN 12195-2.
Príklad zo Švédska
Vo Švédsku boli vypracované príručky s tabuľkami rýchleho viazania, ktoré umožňujú používateľom a kontrolným orgánom zistiť, pri akých parametroch a do akej hmotnosti je vhodná určitá metóda viazania. Tieto tabuľky sú tiež súčasťou Európskych pokynov najlepšej praxe pri upevnení nákladu v cestnej doprave. Slovenský preklad Európskych pokynov je k dispozícii už takmer dva roky, zatiaľ však nebol zrevidovaný zo strany MDPT SR a BECEP. V súčasnosti však prebieha revízia, ktorú vykonáva Medzinárodná organizácia práce (ILO) a EHK OSN týkajúca sa balenia prepravných jednotiek a normy STN EN 12195-1, ktorá kladie vysoké požiadavky na upevnenie nákladu.
Výrobcovia návesov, prívesov a nadstavieb montujú na korby vozidiel kotviace body pre priečne i pozdĺžne ukotvenie nákladu. Niektorí však prichádzajú na trh s vlastnými systémami ukotvenia a fixovania nákladu. Príkladom je aj nemecký výrobca prípojných vozidiel KRONE, ktorý pre rôzne náklady pripravil rôzne prídavné fixačné zariadenia vrátane konštrukcie kotviacich prvkov, remeňov i sietí.
Ukotvenie si vyžaduje určitý čas
Vodičom, ktorí prevážajú stavebný materiál, odporúčame najmä nepodceňovať čas venovaný ukotveniu nákladu priečne i pozdĺžne. Tovar, najmä kusový a paletový, treba ukladať tesne vedľa seba. Medzery medzi jednotlivými kusmi tovaru totiž zvyšujú nestabilitu nákladu na korbe. Sypký náklad (piesok, štrk) sa odporúča prekrývať plachtou, aby sa jeho obsah za jazdy nevytrácal po ceste a neznepríjemňoval tak iným vodičom jazdu.
Krátke jazdy netreba podceňovať
Niektorí vodiči sa domnievajú, že pri prevoze na krátku vzdialenosť netreba náklad upevňovať tak, ako pri prevoze na väčšiu vzdialenosť. Pritom bezpečnosť prepravy nákladu súvisí s dĺžkou trasy len minimálne. Bočnice korby či steny skriňovej nadstavby nenahrádzajú ukotvenie nákladu a nedokážu v prípade voľného posúvania na plošine zabrániť následkom.
Časté nedostatky upínania a zabezpečenia nákladu
Minimálne požiadavky na počet, rozmiestnenie a pevnosť viazacích bodov pre vozidlá s valníkovou karosériou nad 3,5 t definuje norma STN EN 12640. Dôležité je, aby si firmy osvojili pokyny na upevnenie nákladu (vypracované pre organizácie na Slovensku), ktorých cieľom je minimalizovať škody na tovare a zabezpečiť bezpečnú prepravu nákladu. |
Mgr. Viliam Bujna
Foto: autor
Autor je vydavateľom odborného dvojtýždenníka Dopravné noviny TRANSPORT zameraného na dopravu, motorizmus, logistiku, distribúciu a skladovanie tovaru (www.transport.sk).
