Systémová porucha obvodového plášťa PV-2

Posúdenie výskytu a návrh systémovej poruchy obvodového plášťa a nosných stien radového bytového domu PV-2 na Mudrochovej ulici č. 17 – 19 v Šuranoch bolo vypracované v rámci vedecko-technického projektu Obnova bytových domov konštrukčného systému PV-2. V spolupráci s Občianskym bytovým družstvom Šurany bol predmetný bytový dom vybraný na realizáciu pilotného projektu v roku 2003. Cieľom realizácie pilotného projektu bolo potvrdenie príčiny vzniku poruchy a stanovenie nákladov na jej odstránenie.

Základný prieskum bytového domu sa ­zameral na stav povrchových úprav, ich prídržnosť k podkladu a výskyt trhlín v povrchovej úprave. Orientačne bol identifikovaný materiál nosných a obvodových stien. Cieľom bolo stanoviť príčiny vzniku trhlín a ich statickú závažnosť, a to tak na obvodových nenosných stenách, ako aj na priečnych nosných vnútorných stenách.

Prieskum potvrdil, že obvodový plášť je porušený. Má charakter systémovej poruchy. Vo vonkajších omietkach sú trhliny. Časť omietok bola uvoľnená a ďalšia časť omietok odpadla. Na vonkajšom obvodovom plášti sa v priebehu užívania nevykonala žiadna údržba s výnimkou náterov šambrán okolo okien. Na jednom mieste sa doplnila odpadnutá omietka.

Vzhľadom na zistený stav sa navrhlo celoplošné odstránenie vrstvy omietky (brizolitu) rozličnej hrúbky (miestami až 70 mm). Pri tom sa diagnostikoval skutočný stav trhlín – ich veľkosť, rozsah, umiestnenie a posúdenie ich závažnosti z hľadiska statického a estetického.

Na základe výsledkov vizuálneho prie­skumu sa vypracovala projektová doku­mentácia na odstránenie systémovej poruchy. Ako najvhodnejší spôsob sa navrhlo po odstránení pôvodnej povrchovej úpravy zateplenie kontaktným tepelnoizolačným (zatepľovacím) systémom (ETICS).

Bytový dom, na ktorom sa realizoval pilotný projekt, je postavený na rovinatom území v Šuranoch na Mudrochovej ulici č. 13 – 19. Je postavený v konštrukčnom systéme PV-2. Dom je orientovaný pozdĺžnou osou v smere východ – západ so vstupmi na juhu. Je to radový dvojsekciový dom, so 4 vchodmi, skladajúci sa z dvoch dilatačných celkov. Má 5 nadzemných obytných podlaží. V jednom vchode je 9 bytov. Lodžie sú na južnej strane. Každý byt, s výnimkou bytu na prvom nadzemnom podlaží, má lodžiu.

Prvé nadzemné podlažie je vyvýšené asi 400 mm nad upraveným terénom. Komunikačné jadro tvorí dvojramenné schodisko. Do budovy sa vstupuje cez uzatvárateľné zádverie.
Predmetom pilotného projektu bola polovica domu tvoriaca jeden dilatačný celok, čiže vchody č. 17 a č. 19.

Obvodový plášť priečelia 1. nadzemného podlažia bol navrhnutý v pôvodnom projekte z pórobetónových tvárnic s hrúbkou 240 mm, celková hrúbka obvodovej steny podľa projektu je 250 mm. Ďalšie nadzemné podlažia boli tiež navrhnuté z pórobetónových tvárnic s hrúbkou 240 mm a objemovou hmotnosťou 700 kg/m³.

Prehliadka domu potvrdila, že obvodový plášť 1. nadzemného podlažia i ďalších nadzemných podlaží (2. až 5. NP) je vymurovaný z pórobetónových tvárnic. (Pozn.: V prípade bytových domov so suterénom sú zvislé nosné konštrukcie vymurované z plných pálených tehál). Prieskumom vonkajších omietok na 1. NP sa potvrdilo, že brizolitová omietka sa na väčšine plochy uvoľnila od podkladu. Na niektorých miestach vyšších podlaží bola brizolitová omietka odpadnutá a jej uvoľnenie od podkladu bolo vidieť aj na ďalších plochách. Na povrchu sa zistili trhliny a hrúbka omietky v rozpätí 20 až 50 mm. Spôsob uvoľnenia vonkajších omietok a obnažené murivo potvrdzuje, že pred omietaním stien z pórobetónových tvárnic sa stena dostatočne nenavlhčila a nenaniesol sa podkladový nástrek z cementovej malty.

Soklová časť s výškou 400 mm bola omietnutá. Pohľadová vrstva s hrúbkou približne 15 mm sa upravila zrnovaním. Podkladová vrstva má hrúbku 15 až 20 mm. Betón sokla sa miestami drobil a vypadával. Omietka sokla sa po celom obvode domu oddeľovala od soklového betónu. Na niektorých miestach omietka odpadla.

Štítová stena. Dom má dva typy štítových stien: obvodové a vnútorné steny pri dilatáciách. Vonkajšia obvodová stena 1. nadzemného podlažia bola navrhnutá z tehlového muriva s hrúbkou 375 mm. V 2. a ďalších podlažiach má stena z pórobetónových tvárnic hrúbku 240 mm.

Štítová stena pri dilatácii v 1. NP je vymurovaná z tehál s hrúbkou 250 mm. Stena z pórobetónových tvárnic má v ďalších podlažiach hrúbku 240 mm. Vonkajšie omietky na štítových stenách boli v rovnakom stave ako omietky na všetkých nosných stenách.

Nosné steny. Vnútorné nosné steny sa v 1. NP navrhli z tehál na šírku muriva 250 mm, vo vyšších podlažiach z pórobetónových tvárnic. Steny typického podlažia sú vymurované z pórobetónových tvárnic s hrúbkou 240 mm. Vizuálna diagnostika stien v bytoch potvrdila, že omietky na prevažnej ploche sú uvoľnené. Časť uvoľnených omietok obyvatelia odstránili a steny znovu omietli. Tieto opravené omietky sa už po niekoľkých rokoch znovu uvoľňujú.

Najvhodnejším spôsobom odstránenia systémovej poruchy vonkajších stien je zateplenie obvodového plášťa a na vnútorných stenách odstránenie porušenej omietky a nanesenie novej omietky s dodržaním technologických požiadaviek (navlhčenie podkladu a dodržanie hrúbok), prípadne obloženie sadrokartónovými doskami.

Jestvujúca brizolitová omietka na vonkajšom povrchu muriva sa odstránila, prípadné nerovnosti podkladu väčšie ako 10 mm sa vyrovnali opravovacou maltou. Zateplenie sa realizovalo podľa technologického postupu platného pre použitý kontaktný zatepľovací systém (ETICS).

Nakoľko požiarna výška budovy je nižšia ako 22,5 m, priečelia a štít vrátane lodžií, ríms, okenných ostení a nadpraží sa zateplili podľa platnej STN 73 0802 zmeny 8 kontaktným zatepľovacím systémom s tepelnoizolačnou vrstvou na báze penového polystyrénu (EPS). Hrúbka tepelnej izolácie sa stanovila v projektovej dokumentácii s prihliadnutím na splnenie požiadavky energetického kritéria podľa STN 73 0540-2: 2002.

Na sokli sa kompletne odstránila omietka. Poškodený betón sokla sa očistil a opravil. Na zatuhnutý povrch sa naniesla nová omietka podľa technologického postupu pre nanášaný druh omietky.

Jedným z priaznivých vplyvov odstránenia systémovej poruchy použitím zateplenia je aj úspora tepla na vykurovanie. Zateplila sa jedna sekcia (po dilatáciu), t. j. polovica domu. Podľa merania bola priemerná skutočná ročná spotreba tepla celého domu za sledované obdobie 6 rokov (1995 – 2000) 102,3 kWh/m². Výpočtovo stanovená ročná potreba tep­la na vykurovanie pred zateplením je 127,2 kWh/m². Potreba tepla je po zateplení 85 kWh/(m² . rok). Je predpoklad, že vplyvom zateplenia sa zníži aj skutočná spotreba tepla v rovnakom pomere, t. j. o 32 %, čiže na priemernú hodnotu približne 70 kWh/m² (v závislosti od skutočných klimatických podmienok).

Spracované z podkladov MVRR SR a TSÚS, n. o. (VVÚPS-NOVA)
Foto: TSÚS, n. o.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.