Prvky zelenej infraštruktúry určené na infiltráciu zrážkovej vody
Časopis Správa budov 
Prívalové dažde predstavujú veľké riziko vzniku záplav. Okrem kanalizácie možno zrážkovú vodu odvádzať aj rôznymi prvkami zelenej infraštruktúry.
Medzi časté problémy zastavaných území patria prívalové dažde a hromadenie vody na komunikáciách alebo chodníkoch, napr. pri vsaku zrážkovej vody v rámci komunikácií alebo v silne urbanizovanom prostredí. Na riešenie tohto problému aspoň čiastočne slúžia prvky zelenej infraštruktúry určené na infiltráciu zrážkovej vody.
Patria medzi ne človekom vytvorené mokrade a retenčné jazierka, vegetačné koreňové čistiarne odpadových vôd, zelené infiltračné pásy, zelené priepustné spevnené plochy, prírodné a poloprírodné vodné a mokradné prvky v sídlach, akými sú vodné toky, vodné plochy, infiltračné pásy, vsakovacie prielahy, rigoly, vsakovacie nádrže, dažďové záhrady a iné prvky určené na zachytávanie a postupné vsakovanie zrážkovej vody.
Plošné vsakovacie zariadenia a vsakovacie prielahy sú plytké povrchové vsakovacie zariadenia so zatrávnenou, resp. vysadenou humusovou vrstvou. Vsakovacia ryha je vyhĺbené líniové vsakovacie zariadenie vyplnené priepustným štrkovým materiálom, s retenciou a so vsakovaním do priepustnejších pôdnych a horninových vrstiev. Vsakovacia nádrž je objekt s výraznou retenčnou funkciou spolu so vsakovaním cez zatrávnenú/vysadenú humusovú vrstvu.
Za mimoriadne dôležité sa považuje správne vyspádovanie, ktoré vedie zrážkovú vodu zo spevnenej plochy do zelene. Vsakovaniu často bráni vyvýšený obrubník či trávnatá plocha, často položené vyššie ako spevnená plocha.
Zelené prvky na zadržiavanie dažďovej vody tzv. bioretenčné systémy ako sú napr. dažďové záhrady a zberné jazierka, zelené vsakovacie prielahy, rovnako aj nahrádzanie nepriepustných povrchov priepustnými plochami môžu obce financovať od roku 2024 zo štátnych dotácií.
Rodinné domy môžu čerpať dotácie na zadržiavanie dažďovej vody na nadzemné akumulačné nádrže na dažďovú vodu aj na zakúpenie čerpadla, nie však na nákladnejšie podzemné zásobníky.
Dažďové záhrady
V každej zastavanej časti existuje veľké množstvo miest, kde sa pri prívalových dažďoch z rôznych dôvodov zhromažďuje voda. Dajú sa ľahko zmapovať, keďže miestni obyvatelia aj samosprávy o nich po viacerých výdatných dažďoch už väčšinou veľmi dobre vedia. Riešením tohto problému môžu byť dažďové záhrady, vsakovacie a retenčné plochy.
V dobre navrhnutej dažďovej záhrade by sa mala voda zdržať maximálne 48 hodín. Najväčšie zdroje stekajúcej vody sú zo strechy, spevnených plôch a zhutnených pôd. Najvhodnejšie miesto na dažďovú záhradu sa nachádza v najnižších priestoroch rovinatej časti pozemku, vhodné je slnečné miesto, nie pod veľkými stromami. Záhrada by nemala byť umiestnená ani v priestore existujúcej kanalizácie, resp. priekop.
Plocha dažďovej záhrady ovplyvňuje hĺbku a sklon svahov. Ideálna hĺbka dažďovej záhrady sa pohybuje medzi 150 až 300 mm. Ak je hĺbka dažďovej záhrady 150 mm, musí byť jej plocha pomerne veľká, aby sa zozbieraný objem dažďa mal kde akumulovať. Na druhej strane pri hĺbke viac ako 300 mm môže dažďová záhrada zadržiavať vodu až príliš dlho v závislosti od pôdneho substrátu. Celkovo platí, že na dažďovú záhradu sa nehodia svahy s viac než 12 % sklonom.
Priečne cez komunikáciu je v blízkosti záhrady osadený zberný cestný žľab alebo vsakovacia ryha vyplnená priepustným štrkovým materiálom, so vsakovaním do priepustnejších pôdnych a horninových vrstiev, ktoré odvádzajú prebytočnú vodu do priestoru dažďovej záhrady. V priestore dažďovej záhrady sa nachádza povrchové vsakovacie zariadenie so zatrávnenou, resp. s vysadenou humusovou vrstvou.
Ak je niekde betónový chodník a vedľa neho pás zelenej plochy, bolo by postačujúce, ak by bol chodník oproti trávniku trochu vyvýšený a v obrubníku by bola občas medzera. Voda by vďaka tomu mohla stekať na zelenú plochu, časť by odtiekla do kanalizácie a časť by pomaly vsakovala do pôdy.
Environmentálne pochôdzne povrchy
Okrem dažďových záhrad predstavujú dobré riešenie na odvod zrážkovej vody aj vodopriepustné povrchy. Ak už musíme postaviť ďalšie parkovisko a chodníky, je vždy lepšie vybudovať ich z materiálov, z ktorých sa dokáže aspoň časť vody dostať späť do pôdy. Dnes už dokonca existujú ekologické vodopriepustné povrchy aj z recyklovaných materiálov, ktoré zadržia až 30 l vody na m2, umožnia jej spätné vyparovanie a šetria náklady na odvodnenie.
Na riešenie väčších plôch verejných priestranstiev sú dostupné napr.:
- čiastočne priepustné spevnené plochy (farebne svetlé dlažby uložené v pieskovom lôžku či s pieskovým vyškárovaním);
- povrch zo zmesí živice a kremičitého štrku (živicou viazané systémy);
- priepustný betón (so zníženým podielom jemných častíc v zmesi, aby sa vytvorili póry) na kamennom lôžku frakcie 30 až 50 mm.
Vodné plochy
Vodné plochy zmierňujú extrémne výkyvy teploty vzduchu, znižujú prašnosť a v suchom počasí obohacujú vzduch o potrebnú vodnú paru, a to na podmienky ideálne pre život človeka.
Pod pojmom vodné prvky s obehom vody rozumieme fontány, umelé potoky a vodnú hmlu. Voda z fontán a umelých potokov účinne ochladzuje prostredie a vytvára príjemnú mikroklímu. V súčasnosti patrí k ochladzujúcim prvkom s obehom vody aj systém vodnej hmly na verejných priestranstvách, letných terasách, v záhradných reštauráciách či rekreačných zariadeniach.
Environmentálnym riešením sú najmä vodné prvky, ktoré slúžia na zachytávanie zrážkovej vody. Zrážková voda zo striech budov je vedená cez filtračný kôš, ktorý zachytí mechanické nečistoty do podzemnej nádrže. Nádrž slúži ako zásobáreň dažďovej vody a je navrhnutá tak, aby odolávala tlaku spodnej vody.
Za pomoci čerpadla, ktorého zdroj energie môže byť vyrobený fotovoltickým panelom, je voda vedená napríklad do striekacieho zariadenia fontány. Dažďová voda z podzemného zásobníka zároveň môže nahradiť aj pitnú vodu pri splachovaní vo WC v okolitých budovách.
TEXT: Jana Kočvarová
FOTO: archív autorky
