Stavebníctvo

Problematika strešných okien by sa mala podrobne riešiť už v projekte, dá sa tým predísť mnohým chybám. Z hľadiska používania sa kladie dôraz predovšetkým na voľbu materiálu, spôsob otvárania, veľkosť a vhodné umiestnenie okien.

Bratislavský most Apollo už dva roky využíva široká verejnosť. Novú cestnú komunikáciu slávnostne otvorili v nedeľu 4. septembra 2005 a do prevádzky ju v plnom režime sprístupnili o deň neskôr. Ide už o piaty most cez Dunaj a pred jeho otvorením prešlo po štyroch mostoch denne asi 175 000 vozidiel.

Výstavba v slovenských mestách stále napreduje a zvyšujúce sa ceny pozemkov nútia investorov ťahať novostavby do výšky. Dôkazom sú pripravované developerské projekty výškových budov, ktoré sú určené na bývanie alebo ako administratívne priestory. Tieto budovy sa navrhujú najmä ako železobetónové skelety s tuhým jadrom a stenovým alebo stĺpovým nosným systémom. Tým sa dostáva do popredia otázka stavebných prác a betonáží výškových budov.

Najrozšírenejšou formou vláknobetónu je betón vystužený oceľovými vláknami (drôtikmi). Predpokladom na dosiahnutie požadovaných vlastností vláknobetónu je zabezpečenie rovnomerného rozptýlenia vlákien vo vláknobetónovej zmesi a ich dobré obalenie cementovou maltou.

Ak by sme riadiacim pracovníkom stavieb položili otázku, čo všetko treba zabezpečiť na umiestnenie vežového žeriava na ich stavbe, viacerí by nevedeli odpovedať, lebo sa vo svojej praxi s prácou vežového žeriava priamo nestretli. Informovanejší by odpovedali, že vežový žeriav potrebuje koľaj, prípadne základ. Snáď najobsiahlejšiu odpoveď by podali pracovníci väčších firiem s dlhšou praxou. Súčasné odborné publikácie a periodiká sa touto témou zaoberajú len vo veľmi malej miere, ak vôbec, a preto je neznalosť mnohých stavbárov v tomto ohľade pochopiteľná.

Približne 9,5 milióna Sk stála rekonštrukcia mosta cez rieku Turiec v Martine, ktorý oddnes slúži verejnosti. Most postavili v rokoch 1924 – 1926 a posledný raz ho obnovovali po 2. […]

Sklených vlákien, z ktorých sa vyrábajú sklené výstužné mriežky, je veľa druhov. Okrem sklených vlákien sa môžu vyrábať z organických alebo anorganických vlákien, ktorých základom môžu byť rôzne východiskové suroviny. Sklené vlákna používané nielen v stavebníctve sa vyrábajú z typizovaných skiel. Od typu skla potom závisia fyzikálno-mechanické a chemické vlastnosti hotového výrobku, čo je dôležité zohľadniť pri výbere výrobku na konkrétne použitie.

Jednou z najdôležitejších a zároveň najviac namáhaných častí domu je strecha, a preto sa na ňu kladú veľmi vysoké požiadavky. Musí byť nielen správne navrhnutá, ale s využitím kvalitného materiálu aj dobre technicky realizovaná.

Teleskopické manipulátory predstavujú skupinu strojov, ktoré svojou univerzálnosťou a efektivitou nachádzajú uplatnenie všade tam, kde treba manipulovať s rôznymi druhmi materiálov. Hoci tieto stroje možno v zahraničí vidieť prakticky na každej stavbe, na Slovensku sa ich využitie donedávna obmedzovalo len na poľnohospodárske účely.

Šplhacie debnenie sa používa pri monolitických konštrukciách, kde sa pri viacerých betonážnych úsekoch transportuje zostava debnenia vertikálne, napr. pri výstavbe výškových budov s väčším počtom výškových záberov, pri výstavbe mostných pilierov, síl alebo rozhlasových a televíznych veží. Systém debnenia je založený na posúvaní šplhacej jednotky po betónovacích záberoch, ktorých výška závisí od typu šplhacieho debnenia.

Neustále sa zvyšujúci počet sťažností obyvateľov novostavieb bytových domov na hluk prenikajúci zo susedných priestorov stavby by mal byť podnetom na zamyslenie sa pre projektantov stavieb, ale aj realizačné firmy. Neznalosť problematiky často vyústi do návrhu deliacich konštrukcií, ktoré sa svojimi zvukovoizolačnými vlastnosťami nepribližujú požiadavkám stanoveným normou STN 73 0532.

Z architektonického hľadiska je obvodový plášť dominantným výrazovým prostriedkom. Ako časť, ktorá je vystavená vplyvom prostredia, eliminuje jeho účinky a vďaka estetickému pôsobeniu plní aj architektonickú úlohu. Budovám dodáva charakteristický výraz, ktorý je v architektonickom a urbanistickom priestore dôležitým faktorom pôsobenia. V poslednom období ľahké fasády zaznamenávajú inovácie vo farebnosti povrchov a dokonca aj vo využití vzorov.

V súvislosti s racionalizáciou pracovných postupov uplatnením suchého spôsobu stavania pri prácach v interiéri význam viacvrstvových priečok stále stúpa. S čiastočne alebo úplne prefabrikovanými prvkami deliacich priečok v kombinácii s obkladom sadrokartónovými alebo sadrovláknitými doskami sa možno vyhnúť napr. prácnemu omietaniu, pri ktorom sa znečisťuje priestor a do stavby sa vnáša podstatné množstvo vody.

Ľahký obvodový plášť predstavuje významný architektonický prvok, ktorý budovu nielen chráni, ale aj predáva. Okrem zodpovedajúcich technických parametrov plášťa by fasáda mala spĺňať množstvo ďalších kritérií. Inovácie aj v tejto oblasti napredujú míľovými krokmi. Ktoré z nich víria hladinu ľahkých fasád tento rok? Dočítate sa v nasledujúcich riadkoch.

Pri hromadnej bytovej výstavbe v rokoch 1947 až 1983 sa uplatňovali balkóny ako významný architektonický prvok. Ich konštrukčné a materiálové riešenie vyjadrovalo úroveň poznania v čase ich návrhu a realizácie. Počas tohto obdobia sa zároveň z dôvodov racionalizácie často ignorovali aj základné princípy správnej konštrukčnej tvorby, čo viedlo k mnohým nedostatkom a následným poruchám týchto stavebných konštrukcií.