Zábradlie sa musí zhotoviť vždy tak, aby vyhovovalo požadovanému účelu a odolalo všetkým zaťaženiam a vplyvom, ktoré sa pri realizácii stavby alebo pri jej užívaní bežne vyskytnú. Základnou funkciou zábradlia je zabezpečiť ochranu zamestnancov proti pádu do voľného priestoru, ktorý sa nachádza pod pracovnou plošinou.
Trasa diaľnice D1 Jablonov – Studenec je súčasťou multimodálneho dopravného koridoru č. V, vetvy A, modifikovaného na území Slovenska trasou diaľnice D1 Bratislava – Žilina – Košice – štátna hranica. Vedie územím, ktoré patrí k dôležitým lokalitám z hľadiska jeho histórie a dejinných udalostí. Významným obdobím regiónu Spiša bola gotika so svojím charakteristickým stavebným tvaroslovím – lomeným oblúkom. Nadviazanie na tieto stavebné súvislosti a tradície viedlo projektanta k návrhu dominantného mostného objektu ako konštrukcie pozostávajúcej z oceľových oblúkov a priamopásových betónových predpolí z prefabrikovaných prvkov.
Výrobcovia náterových látok už dlhý čas vyvíjajú čoraz lepšie náterové materiály na drevo. To je možné len vďaka nasmerovaniu dostatočných finančných prostriedkov do výskumu a programov testovania. Tie sa realizujú na objasnenie základných mechanizmov a hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú proces rozpadu dreva, vrátane procesov absorpcie a desorpcie vlhkosti, pôsobením teplotných rozdielov, UV žiarenia a húb či hmyzu.
Až 80 % energie spotrebovanej v EÚ pochádza z fosílnych palív, čo vedie k znečisťovaniu životného prostredia a k zmenám klímy. Lepšie a rozumnejšie využitie energie a účinnejšie hospodárenie s ňou sa stalo nevyhnutnosťou pre trvalý rozvoj spoločnosti. Technická normalizácia môže prispieť k plneniu týchto zámerov propagovaním lepšej praxe a poskytnutím nástrojov na tvorbu rozumnej politiky, optimalizáciu inštalácií a systémov a na zvýšenie energetickej účinnosti.
Na trhu sa začínajú objavovať predajcovia, ktorí ponúkajú na Slovensku pomerne nový druh podláh. Tieto podlahy sa vytvárajú použitím drobného kameniva a špeciálnej živice. Ide o veľmi pekné riešenie exteriérových a interiérových povrchov.
Príspevok opisuje systém betónovej dlažby, ktorý bol vyvinutý na plochy mimoriadne namáhané dopravou, ako sú kruhové objazdy, autobusové nástupné ostrovčeky, cestné komunikácie pre nákladné vozidlá, a iné plochy vystavované vysokým zaťaženiam.
Dóm sv. Martina, pôvodne gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy, je najvýznamnejším a najväčším kostolom v našom hlavnom meste. Je jednou z najvýraznejších bratislavských dominánt a po hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom. Stavať sa začal v 13. storočí na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Formoval sa počas niekoľkých storočí a svoju dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849.
Z hľadiska ochrany a bezpečnosti ciest, ktoré zahŕňajú mestské obchvaty, hlavné a vedľajšie cesty, križovatky a chodníky situované v prístupových zónach alebo v centre mesta, je v záujme každého mesta zabezpečiť vhodné a dostatočné verejné osvetlenie. Je však na Slovensku také verejné osvetlenie, ktoré vyhovuje vodičom a chodcom? Možno povedať, že v tejto oblasti máme na zlepšenie situácie nemalé pole pôsobnosti.
Medzi základné dokumenty, ktoré by mali vlastníci bytov pred začatím obnovy bytového domu požadovať, patrí okrem riadne vypracovanej zmluvy o dielo a projektovej dokumentácie (vykonávací projekt) aj cenová kalkulácia. Dodržanie jednotlivých položiek rozpočtu je pre dodávateľa stavebných a montážnych prác záväzné, pokiaľ sa cena dohodne ako pevná. Kontrola dodržania cenovej kalkulácie padá na plecia samotných vlastníkov bytov. Ak sa počas stavebných prác vyskytnú neočakávané situácie, ktoré si vyžiadajú práce navyše, je nutné požadovať ich jednoznačné ocenenie a vypracovanie dodatku k zmluve.
Článok sa zaoberá návrhom sanácie svahu postihnutého aktívnou zosuvnou činnosťou. Predmetný svah sa nachádza nad hlavnou železničnou traťou Košice – Žilina pri obci Richnava. Sanácia svahu pozostáva z viacerých typov statického zabezpečenia v závislosti od zistenej geologickej skladby a porušení, zvetraní povrchových vrstiev horninového masívu. Majoritnú časť sanácie zabezpečujú vysokopevnostné oceľové siete v kombinácii s trvalými zemnými klincami. Návrh statických prvkov (zemné klince, vysokopevnostné siete atď.) sa realizoval klasickými výpočtovými metódami v kombinácii s programom pracujúcim na základe metódy konečných prvkov. Posúdenie celkovej stability a overenie návrhu statického zabezpečenia bolo spracované programom PLAXIS 2D 2010.
Naliehavosť a problematika ochrany životného prostredia sa v súčasnosti výraznejšie dostáva do popredia a na používanie vyhovujúcich stavebných výrobkov sa upiera vyššia pozornosť. Výrobky začínajú spĺňať základnú požiadavku, ktorou je v čo najväčšej miere minimalizovať ich negatívny dosah na ekológiu. Správny výber výrobkov ohľaduplných k zdraviu ľudí a k životnému prostrediu by nemal byť nikomu ľahostajný.
Takéto spojenie zabezpečí pri správnom návrhu dobrú kvalitu vzduchu a komfortné tepelné prostredie. Vztlakové vetranie bolo vyvinuté a začalo sa používať koncom 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia v Škandinávii a dnes je rozšírené najmä v severnej Európe. Je vhodným vetracím a súčasne aj chladiacim systémom najmä v prípade priemyselných hál, reštaurácií, učební, supermarketov či administratívnych budov. Experimentálne štúdie ukazujú, že pri správnom výbere a návrhu vetracieho systému možno so vztlakovým vetraním dosiahnuť vyššiu kvalitu vzduchu a šetriť energiou vďaka vyšším teplotám privádzaného vzduchu v porovnaní so zmiešavacím vetraním.
Na budovách sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi fasád. Spýtali sme sa na ich limity, vývoj a efektívne spôsoby montáže.
V súvislosti s neustále sa zvyšujúcimi cenami za energiu treba venovať oblasti jej spotreby a nákladom na ňu v budovách čoraz väčšiu pozornosť. Všetky činnosti vedúce k systematickému sledovaniu spotreby energie a jej optimalizácii možno zjednodušene zhrnúť pod pojem energetický manažment.
So sprísňujúcimi sa európskymi smernicami, ktoré upravujú požiadavky na tepelnú ochranu budov, idú ruka v ruke rozširujúce sa požiadavky na výstavbu budov v nízkoenergetickom štandarde, budov s takmer nulovou spotrebou energie a budov v pasívnom štandarde. Čo tento vývoj znamená pre súčasné a budúce nároky kladené na okná?
