Mostná estakáda na úseku diaľnice A1 Sośnica – Maciejów

V čase stavebného boomu bol počas výstavby cestnej siete v Poľsku vybudovaný a uvedený do prevádzky ojedinelý mostný objekt s dĺžkou 1 665 m pre trojprúdovú diaľnicu na novej autostráde A1. Estakáda zaujme svojou impozantnosťou, ale aj termínom a spôsobom výstavby. Bola postavená v priebehu dvoch rokov. Realizácia vysúvaním prebiehala paralelne z piatich výrobní, z toho dve výrobne boli predĺžené (double) na dĺžku celého poľa.

K dnešnému dňu je v Poľsku vo výstavbe asi 600 km diaľnic a 700 km takzvaných expresoviek – rýchlostných komunikácií. Poľská republika sa v krátkom čase podujala vybudovať cestnú sieť k pripravovaným Majstrovstvám Európy vo futbale 2012. Na výstavbe infraštruktúry sa okrem množstva európskych renomovaných stavebných spoločností podieľa aj spoločnosť Doprastav, a. s., v spolupráci s poľským partnerom Polimex – Mostostal, s. a. Dominujúcim stavebným objektom diaľničného úseku A1 Sośnica – Maciejów je mostná estakáda s označením WA 458. Z hľadiska dĺžky a hmotnosti vysúvaného úseku mosta je to tretí najväčší most v Európe (napríklad za známym Viaduc de Millau vo Francúzku). Nová estakáda WA 458 v Gliwiciach na autostráde A1 premosťuje štátnu cestu DK-88, riečku Bytomku, mestskú komunikáciu Choržowska a koľajové zhlavie PKP (spolu 14 koľají).

Téma mesiaca február: MOSTY

 
Parametre mostnej konštrukcie
Dva paralelné mosty pravého a ľavého smeru diaľnice sú zhotovené z predpätého železobetónu. Jednokomorový priečny rez má stavebnú výšku 2,40 m, šírka mostovky je 19,40 m, šírka spodnej dosky 9,90 m. Prierez je predpätý centrickým predpätím z 19-lanových káblov Lp 1 760. Celá estakáda s dĺžkou 1 665 m je rozdelená na štyri dilatačné celky. Charakteristické rozpätie poľa je 45 m, v mieste kríženia s komunikáciami, vodným tokom a železnicou až 53 m. Uhol kríženia medzi osou diaľnice a osou koľají železnice je 41°. Smerovo trasa mosta prechádza cez prechodnicu, priamu, prechodnicu, oblúk R 1 250 m a prechodnicu. Výškovo sa nachádza vo vrcholovom oblúku. Spodná stavba je založená na veľkopriemerových pilótach s priemerom 1 800 mm. Medzi krajnými gravitačnými oporami je celkovo 76 pilierov (2 × 38 pilierov, ľavý a pravý most).

Zabudovaný materiál zriadenie 17 km pilót s priemerom 1 800 mm s dĺžkou od 15 do 19 m 22-tisíc ton armatúry BSt500S 3,6-tisíca ton predpínacej výstuže káblov typu 19 C15,7 130-tisíc m3 betónu do mostnej konštrukcie sa použila receptúra C70/85 pre potreby predpínania 40-hodinového betónu

Technológia výstavby
Nosná konštrukcia mosta bola budovaná po segmentoch v stacionárnych výrobniach, odkiaľ sa pozdĺžne vysúvala po pilieroch do svojej definitívnej polohy. Mostné teleso sa pohybovalo na dočasných klzných podložkách prostredníctvom podkladaných teflónových platní na silikónovej vazelíne. Nosná konštrukcia bola do pohybu uvedená vodorovnou silou, vyvinutou pomocou hydraulických 600-tonových lisov, lanového ťahadla z predpínaciej výstuže a kotevných tŕňov v moste, a prenášaná z trakčných opôr. Štandardné výrobne 22,5 m na dĺžku jednej polovice poľa pracovali v 7-dňovom pracovnom cykle. Predĺžené výrobne 45 m na dĺžku celého rozpätia boli zriadené na skrátenie času výstavby. Pracovali v 10-dňovom pracovnom cykle. Konštrukcia navádzacích nosov bola z plnostenných oceľových nosníkov s dĺžkou 30 m a s premennou výškou. Po zhotovení a zasunutí mostnej konštrukcie na miesto bol most osadený na definitívne ložiská. Na pilieroch bol hydraulicky prizdvihnutý. Pri výmene klzných podložiek sa zároveň rektifikovali výškové sadnutia opôr a most sa kontroloval s vedením nivelety.

Nasadenie vysúvania 5 výrobní paralelne, z toho 2 predĺžené 5 navádzacích nosov 184 klzných podložiek na pilieroch na 80 pilieroch súčasne zriadené lešenie na výsuv 60 pracovníkov na najdlhší výsuv

Zo stavebného denníka 20. 3. 2009    prevzatie staveniska 27. 5. 2009    začiatok zemných prác 23. 6. 2009    prvá pilóta s priemerom 1 800 mm 4. 3. 2010      prvý segment z E2 + E3 11. 6. 2010    prvý segment z E1 21. 8. 2010    prvý segment z E4 7. 4. 2011      posledný výsuv 8. 3. 2011      prvý betón do časti in situ (na podpornom lešení Pižmo) 14. 7. 2011    posledný betón nosnej konštrukcie 19. 9. 2011    odovzdané do používania

Postup výstavby
Estakáda v celkovej dĺžke 1 665 m je rozdelená na štyri dilatačné celky (asi 4 × 400 m). Pracovne boli označené ako E1L, E2L, E3L, E4L a E1P, E2P, E3P, E4P. Výstavba jednotlivých celkov prebiehala takto:

• estakáda E1 ľavá – výsuv spoza opory, po realizácii priečny presun výrobne za oporou a výstavba estakády E1 pravá,
• estakády E2 a E3 z výrobne na umelom ostrove za pilierom 29; realizácia pravej aj ľavej „nitky“ súbežne; estakády E2 a E3 sa počas výroby a vysúvania montážne spojili do jedného celku dĺžky 870 m (zopnutie pomocou predpínacích tyčí),
• estakáda E4 – výsuv spoza opory; boli nasadené dve výrobne, výstavba prebiehala paralelne; úsek estakády E4 v časti prechodnice sa dorábal po vysunutí na podpornom lešení Pižmo.

Za povšimnutie stojí technické riešenie vysúvania takmer 900-metrového úseku (zopnuté estakády E2 + E3) s celkovou hmotnosťou 35-tisíc ton.

Časový priebeh výstavby
Na stavbe sa pracovalo nepretržite 24 hodín denne aj počas sobôt, nedieľ a sviatkov. Začiatkom marca roku 2010 sa betónoval prvý segment budúcej estakády. O rok na to, 7. 4. 2011, sa na miesto dosúvala posledná časť– dočasne spriahnuté estakády E2 + E3. Estakáda bola pri poslednom výsuve dosunutím v dilatačnej medzere na pilieri 9L pokrstená fľašou šampanského.

Výstavba musela prebiehať za nepretržitej prevádzky na železničnej trati, kde sa v jednom mieste križovalo 14 koľají, a bez napäťových výluk na trakčnom vedení. Počas výsuvov nebola nijako obmedzená ani doprava na cestných komunikáciách.

Záver
Výstavba mostnej estakády je výsledkom spoločného poľsko-slovenského úsilia. Extrémne štíhly most bol navrhnutý v poľskej projekčnej kancelárii. Po zhotovení, odskúšaní a uvedení do prevádzky určite posunul do inej kvalitatívnej úrovne vnímanie technológie výsuvu ako technológie výstavby mostných objektov.

TEXT:  Ing. Matúš Búci
FOTO: Doprastav

Matúš Búci je technológ výstavby v spoločnosti Doprastav, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.

–>–>