Andrea Dingová 
Mikuláš Šandorčin z Danucemu: V tuneloch je stabilná teplota, betónujú sa vo dne v noci
Partneri sekcie:
S Mikulášom Šádorčinom, ktorý je od apríla 2026 je novým riaditeľom segmentu betónov v spoločnosti Danucem, sme sa rozprávali o tom, ako sa za ostatných 20 rokov zmenila výroba betónu a či je reálne dosiahnuť, aby sa z neho stal nízkouhlíkový materiál.
V čom je slovenský trh z hľadiska transportbetónu špecifický oproti iným krajinám?
Slovenský trh je paradoxný, betonárske normy sú veľmi prísne a často prísnejšie ako v iných vyspelých krajinách. Paradox je v tom, že v týchto krajinách sa už dlhšie stavajú technologicky náročnejšie stavby a aj napriek tomu majú požiadavky na výrobu betónu definované normami menej prísne.
Na Slovensku sa normy snažia reflektovať bezpečnostné hľadisko. Čo určite vítame. Na druhej strane to znamená často dlhšie procesy a dlhšiu implementáciu inovácií. A to brzdí slovenský trh.
Ako sa vám darí zavádzať inovácie?
Betón ako taký sa dá inovovať pridaním nových zložiek alebo zmenou pomeru pridávaných zložiek. Základ je stále rovnaký, na výrobu betónu je potrebný cement, voda, kamenivo a prísady. Inovácia môže byť v tom, že začneme používať prísady, ktoré zvýraznia vlastnosti cementu, tým sa zníži jeho množstvo. Prípadne s rovnakým množstvom cementu v kombinácii s inovatívnou prísadou môžeme dosiahnuť vyššiu pevnosť.
Zároveň sa snažíme inovovať naše procesy. Momentálne testujeme implementáciu elektronických dodacích listov. Takisto sa zaoberáme veľmi intenzívne myšlienkou centralizácie objednávok.
V Bratislave nám to už čiastočne funguje, takže rozmýšľame nad tým, ako by sa to dalo aplikovať aj na iné regióny, napríklad Košice alebo Prešov, tam, kde máme viac prevádzok. Sľubujeme si od toho lepšie využitie kapacít, tak výrobných, ako aj personálnych.
Betón je stále jedným z najdôležitejších stavebných materiálov v súčasnosti, a to aj v čase, keď sa hovorí veľa o udržateľnosti. Môžeme ho vnímať ako udržateľný materiál?
Z určitého hľadiska áno a z určitého nie. Betón je jeden z najdôležitejších a najviac používaných materiálov na Zemi. Nie preto, že by sa ľuďom páčil, ale preto, lebo spája vlastnosti, ktoré sú pre stavebníctvo zásadné. Betón je pevný, trvácny, vďaka čomu je bezpečný v stavebných konštrukciách, ktoré tieto vlastnosti vyžadujú.
Zároveň je dôležité, že ho netreba voziť na veľké vzdialenosti, lebo je lokálne dostupný. A toto celé ho robí univerzálne použiteľným či už na malé rodinné domy, alebo na veľké infraštruktúrne stavby, bytové domy, mrakodrapy, letiskové plochy alebo vozovky. Betón je udržateľný, pretože je trvácny. Betónové konštrukcie vydržia 50 až 100 rokov.
No aj napriek jeho univerzálnosti existuje množstvo mýtov o betóne. S ktorými sa najčastejšie stretávate?
Mýtov o betóne je naozaj veľa. Laická verejnosť alebo ľudia, ktorí sa nepohybujú v tejto sfére, si väčšinou mýlia betón s cementom. Pričom teda vieme, že cement je iba jednou zložkou betónu. Aj napriek tomu, že ide o jeden z najpoužívanejších stavebných materiálov, množstvo ľudí netuší, aké má zloženie. Toto je tiež jeden taký paradox.
Druhý mýtus je, že veľa ľudí vníma betón ako sivú hmotu, ktorá sa niekam vyleje a jednoducho stvrdne. Realita je však úplne iná. Kvalitný betón si vyžaduje presný pomer zložiek, ktorý určuje daná stavba, a predpísaný spôsob spracovania. Veľa ľudí si myslí, že betón iba schne, betón však zreje. To znamená, že keď sa betón spracuje a vyleje, jeho vlastnosti sa začnú vyvíjať v čase zrením.
Zároveň je nesprávna domnienka, že pridanie vody nemá na vlastnosti betónu žiadny vplyv. Práve naopak, nadbytočné množstvo vody môže mať dramatický vplyv na jeho kvalitu. S týmto mýtom bojujeme ešte stále dokonca aj na stavbách.
Kam sa podľa vás posunie betón v najbližších piatich až desiatich rokoch?
Toto je veľmi ťažká otázka. Betón sa posunie tam, kam mu to dovolí kombinácia technológie a kombinácia dostupných surovín a predpisov. O normách sme už hovorili. Každý betón, ktorý vyrobíme, musí zodpovedať normatívnym požiadavkám.
Krajiny alebo štáty, aj v rámci Európy, majú rozličné prístupy. Niekde využívajú viac recyklovaných materiálov, lebo im to norma dovoľuje. Inde zase majú iné reálie, lebo majú dostupnejšie kamenivo. Takže sa nedá hovoriť o univerzálnom trende.
Veľkú budúcnosť vidím v používaní recyklovaného betónu. Recyklovaný betón využívame na Slovensku zatiaľ len vo veľmi obmedzenej miere, a to aj napriek tomu, že ho možno recyklovať v podstate donekonečna. Tu vidím určite jeho budúcnosť.
Vidíte ešte nejaký ďalší iný priestor na inovácie v segmente betónu?
Určite áno. Inovácie by som očakával aj v doprave a logistike. Už existujú napríklad elektrické domiešavače. Na Slovensku, žiaľ, žiaden ešte nemáme, aktuálne však rokujeme s jedným výrobcom, ktorý by nám mohol jeden elektrický domiešavač poskytnúť.
Od partnerov ASB
Pokiaľ ide o logistiku a dopravu, inovácie vidím v elektrifikácii. Na strane výroby je to používanie nových materiálov, ktoré nám zlepšia alebo pomôžu zlepšiť vlastnosti betónu, alebo znížia objem materiálov s obmedzeným výskytom.
Z hľadiska environmentálnych tém sa zaoberáme znižovaním spotreby vody, využívaním recyklovanej vody a znižovaním prašnosti na našich prevádzkach. Aj toto sú oblasti, ktorými sa dá inovovať výroba betónu. Nejde teda len o inováciu receptúr, ale o fungovanie segmentu ako takého.
