Metódy inžinierskogeologického prieskumu

Spracovanie archívnych materiálov – najmä v etape prípravných prác. Základné údaje o záujmovom území sa získajú z geologickej literatúry. Všetky výskumné a prieskumné práce do roku 1990 sa automaticky sústredili v archíve Geologickej služby Slovenska. Nasledujúce právne úpravy uložili ohlasovaciu povinnosť v prípade, ak je súborná dĺžka prieskumných vrtov na lokalite väčšia ako 100 m. Pretože výsledky prieskumu sú majetkom objednávateľa, aj povinnosť odovzdať výsledky prieskumu do archívu Geologickej služby Slovenska sa presunula na objednávateľa. Žiaľ, nedostatok právneho vedomia súdobých investorov ochudobnil v ostatných rokoch archív o množstvo nových poznatkov. Táto nepriaznivá tendencia sa pomaly začína naprávať. Dôsledné sústredenie výsledkov prieskumných prác do centrálneho archívu výrazne znižuje náklady najmä v začiatočných etapách prieskumu a urýchľuje poskytovanie informácií.

Terénne práce pozostávajú z inžinierskogeologického mapovania a technických prieskumných prác. Patria sem kopané sondy a ryhy, prieskumné štôlne a šachty, zarážané a vŕtané sondy spojené s odberom vzoriek hornín, terénne geotechnické skúšky s dominantným postavením penetračných a presiometrických skúšok, geofyzikálne metódy a z hľadiska mapovania väčšieho územia aj metódy diaľkového snímania.

Laboratórne práce na odobratých porušených a neporušených vzorkách zemín a skalných hornín. Určujú sa opisné a mechanické vlastnosti hornín.

Vyhodnocovanie – komplexné zhrnutie výsledkov prieskumu tak, aby sa vytvoril čo najvýstižnejší inžinierskogeologický model skúmaného územia. Patrí sem aj znázorňovanie do inžinierskogeologických máp a profilov.

Etapa orientačného inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktoré sú potrebné na zistenie základných charakteristík geologických, inžinierskogeologických, geotechnických a hydrogeologických pomerov územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie. Na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií a posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie. Výsledky orientačného prieskumu sú súčasťou prípravnej dokumentácie stavieb a pomáhajú pri základnom rozhodovaní o spôsobe výstavby. Orientačný prieskum sa opiera predovšetkým o štúdium staršej geologickej dokumentácie, ktorá je sústredená v archívoch Geologickej služby Slovenska. Na stavenisku sa vykonáva obhliadka, v prípade potreby sondážne práce v malom rozsahu, a zistia sa základné údaje o podzemnej vode.

Etapa podrobného inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, na základe ktorých sa určia podmienky výstavby s podrobnosťou potrebnou na spracovanie projektu výstavby. Na zosuvných územiach a pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky sanácie s podrobnosťou potrebnou na spracovanie projektu sanácie. Spresnenie orientačného prieskumu o geologických a hydrogeologických pomeroch staveniska je založené na kvantitatívnych údajoch o vlastnostiach zemín. Rozsah prieskumných prác závisí od stupňa poznania lokality na základe orientačného prieskumu a od náročnosti objektu.

Etapa doplnkového inžinierskogeologického prieskumu zahŕňa súbor geologických prác, ktorými sa pri výstavbe alebo prevádzke stavby spresňujú dosiaľ získané geologické poznatky. Sleduje sa správanie stavby a účinky jej prevádzky vo vzťahu ku konkrétnym geologickým podmienkam a k vplyvu na životné prostredie. K doplnkovému prieskumu sa prikročí na mimoriadne dôležitých stavbách, ak sa počas výstavby vyskytovali nejasnosti, ktoré vyžadovali spresnenie výsledkov podrobného prieskumu, alebo ak vyžadované informácie možno získať až v tomto štádiu.

Treba poznamenať, že v európskej predbežnej norme ENV 1997-1, ktorá sa môže súbežne používať s národnými normami, je členenie prieskumu o niečo odlišnejšie. Po prijatí európskej normy v SR bude potrebné upraviť a zjednotiť rozporné ustanovenia.

Prof. Ing. Peter Turček, PhD.
Zdroj: Zakladanie stavieb, JAGA group 2004