Bezpečnosť tunelov z pohľadu požiarneho núdzového osvetlenia
Galéria(3)

Bezpečnosť tunelov z pohľadu požiarneho núdzového osvetlenia

Rozsiahle požiare v cestných tuneloch štátov EÚ a Švajčiarska podstatne zmenili požiadavky na osvetlenie tunelov z pohľadu ich bezpečnosti. Základným podnetom na revíziu technických predpisov – RVS (Rakúsko) a RABT (Nemecko), resp. DIN, bolo zosúladenie jednotlivých dokumentov s európskou smernicou č. 2004/54/ES o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely. Projektantom na Slovensku však v súčasnosti pri spracúvaní projektovej dokumentácie tunelov chýbajú stanovené požiadavky na vyhotovenie a umiestnenie požiarneho núdzového osvetlenia, lebo nie sú súčasťou nijakého predpisu (normy) v SR.


Keďže táto situácia je z pohľadu projektanta, ale aj stavebníka neúnosná, treba projektovať požiarne núdzové osvetlenie podľa aktuálnej nemeckej normy DIN 67524-1: Beleuchtung von Straßentunneln und Unterführungen – Allgemeine Gütemerkmale und Richtwerte (Osvetlenie cestných tunelov a podjazdov – všeobecné znaky a smerodajné hodnoty).

Tunel z pohľadu požiarnej ochrany
Stavebné koncepcie tunelov sú rôzne a možno ich členiť podľa dĺžky tunela, jeho prierezu či premávky. V zásade sa podľa stavebnej dĺžky realizujú krátke, stredné a dlhé cestné tunely. Všeobecne majú klenbový alebo obdĺžnikový prierez, sú dvoj- a viacpruhové s jedno- alebo obojsmernou premávkou.
Na požiarne zabezpečenie sa v DIN 67524-1 definujú jednotné požiadavky na technologické vybavenie tunela. Dopravný systém musí mať na vjazde do tunela horizontálne závory, ktoré slúžia na uzavretie tunela v prípade požiaru.

Medzi základné systémy zaisťujúce bezpečnosť používateľov tunela patrí vetrací systém. Ten musí v prípade požiaru znížiť pôsobenie účinku dymu a tepla na osoby nachádzajúce sa v tuneli a umožniť účinný a bezpečný zásah hasičskej jednotky pri zdolávaní požiaru a vykonávaní záchranných prác. Požiadavky na riadenie ventilácie v prípade požiaru sú stanovené pre tunely s dĺžkou viac ako 400 m.

Súčasťou technologického vybavenia tunela sú aj hlásiče požiaru a hasiace zariadenia. Na alarmovanie a komunikáciu s používateľmi tunela slúži: 

  • dopravné rádio a tunelový rozhlas,
  • premenné dopravné značky (t. j. značky zobrazené na elektronickom alebo elektromechanickom paneli, ktorých význam sa môže podľa požiadavky zmeniť, prípadne sa môžu vypnúť).

Každý tunel má v rovnakej vzdialenosti núdzové východy napojené na druhú tunelovú rúru alebo záchranné šachty, poprípade tieto východy vedú priamo von z tunela. V tuneli sa za únikové cesty považujú chodníky po oboch stranách vozovky. Únikové cesty sa musia označiť bezpečnostnými značkami a požiarnymi núdzovými svietidlami.

Požiarne núdzové osvetlenie
Núdzové osvetlenie je súčasťou prejazdového osvetlenia a slúži na osvetlenie jazdných pruhov v prípade výpadku elektrickej energie. Pre používateľov tunela musí byť k dispozícii núdzové osvetlenie umožňujúce minimálnu viditeľnosť pri evakuácii tunela. Pri zadymení však používatelia môžu v tuneli stratiť orientáciu, pretože únikové cesty a núdzové východy sa nedajú rozpoznať. Preto sú v každej tunelovej rúre na strane núdzových východov inštalované svietidlá na požiarne núdzové osvetlenie. Svietidlá sú rozmiestnené v rovnakej vzájomnej vzdialenosti (minimálne 25 m) nad úrovňou povrchu únikovej cesty. Odporúča sa umiestniť ich vo výške asi 1,20 m, lebo pri menšej výške sa znečisťujú prachom.

Núdzové osvetlenie sa musí napojiť na náhradný zdroj elektrickej energie, t. j. druhý nezávislý zdroj z distribučnej siete alebo nezávislý zdroj napájania (dieselagregát) a zdroj neprerušovanej dodávky elektrickej energie – UPS. Treba poznamenať, že adaptačné a prejazdové osvetlenie jazdných pruhov v tuneli v prípade požiaru pripomína osvetlenie vozovky svetlometmi vozidla ako za hustej hmly, silného dažďa, pri snežení alebo pri vysokej prašnosti. V tuneloch dlhších ako 400 m je požiarne núdzové osvetlenie nevyhnutné.

Svietidlá na požiarne núdzové osvetlenie rozdeľujeme podľa upevnenia na vstavané a nástenné. Svietidlá upevnené na stenu nesmú vyčnievať (maximálne 6 cm), aby nedošlo k poraneniu. Musia mať malý výstupný otvor (maximálne 5 cm2), aby svojou intenzitou prekonali zadymenie v tuneli; ich minimálna svietivosť v rozsahu od –60° do +20° vo vertikálnej rovine a od –87° do +87° v horizontálnej rovine je 25 cd. Na tento účel sa používajú svietidlá s halogénovou žiarovkou alebo halogenidovou výbojkou s čírym kaleným sklom alebo svietidlá na báze LED technológie. Telesá svietidiel musia byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele číslo 1.4571. Separátne svietidlá na požiarne núdzové osvetlenie sa už v tuneli nepoužívajú. Svietidlá na požiarne núdzové osvetlenie a bezpečnostné značky sa kombinujú.

Bezpečnostné značky

Grafické symboly bezpečnostných značiek udávajú smer úniku. Dôležité je, aby vodič v aute alebo unikajúca osoba včas zbadali a správne prečítali značky zo vzdialenosti 10 až 12 m. Značky sú umiestnené vo výške asi 1,30 m. Bezpečnostné značky sa rozdeľujú na:

  • nalepené farebné fólie osvetlené vnútorným zdrojom svetla; sú to kombinované svietidlá na požiarne núdzové osvetlenie, pričom svetelný zdroj je stále zapnutý,
  • fotoluminiscenčné značky osvetlené vonkajším zdrojom svetla, ktoré akumulujú svetlo.

Pri bezpečnostných značkách sa používa zelené pozadie s jasom viac ako 75 cd/m2. Grafické symboly bezpečnostných značiek musia byť viditeľné aj pri výpadku elektrickej energie, až kým sa unikajúcim používateľom tunela nepodarí bezpečne dostať k núdzovým východom alebo von z tunela. Pri kombinovaných svietidlách na požiarne núdzové osvetlenie treba pri výpadku elektrickej energie počítať s automatickým zapnutím náhradného zdroja elektrickej energie (UPS, dieselový generátor). Pri bezpečnostných značkách, ktoré akumulujú svetlo, možno uvedenú požiadavku splniť, ak vlastnosti a kvalita materiálov zabezpečujú dostatočne dlhý dosvit.

Fotoluminiscenčné značky sa majú stimulovať pomocou vhodných svetelných zdrojov. Nevhodné sú vysokotlakové sodíkové výbojky, preto fotoluminiscenčné značky nesmú nikdy nahradiť kombinované svietidlá na požiarne núdzové osvetlenie. Predpísané rozmery presvetlených bezpečnostných značiek sú 30/30 cm. Tieto značky treba udržiavať v bezchybnom stave počas celého obdobia ich životnosti (opotrebovanie sa hodnotí pri údržbe). V prípade bezpečnostných značiek sa hodnotí kolorita, kontrast farieb, priemerný jas (asi 200 cd/m2) a rovnomernosť jasu.

Záver
Opísané požiadavky na požiarne núdzové osvetlenie nespĺňa napr. tunel Sitina a nezapracovali sa ani do podmienok verejnej súťaže na technologické vybavenie tunela Bôrik. Preto treba požiarne núdzové osvetlenie v spomínaných tuneloch zosúladiť s požiadavkami uvedenej aktuálnej normy DIN 67524-1: Beleuchtung von Straßentunneln und Unterführungen – Allgemeine Gütemerkmale und Richtwerte.

Tunel by za desať rokov mohol zachrániť 23 životov
Kritický 19-kilometrový úsek medzi Žilinou a Martinom patrí k najnehodovejším dopravným komunikáciám v krajine. Nehodovosť je tu tri razy vyššia ako celkový priemer na diaľniciach. Kým na 20 kilometrov diaľnic pripadá 10,2 usmrteného za desať rokov, na rovnako dlhom úseku cesty I/18 sa toto číslo blíži až k 33,6. „Vybudovaním diaľničného tunela Višňové, ktorý by nahradil tento kritický úsek, by sa podľa hrubých prepočtov zachránilo 23 životov,“ tvrdí Miloslav Frankovský zo Slovenskej tunelárskej asociácie (STA).

Tento tunel, ktorý sa mal podľa pôvodných plánov spojazdniť už pred niekoľkými rokmi, by zároveň znížil aj počet dopravných nehôd s ťažkými a ľahkými zraneniami. Vyplýva to z údajov Prezídia Policajného zboru.

Podľa asociácie sú najväčšou prekážkou pri budovaní tunelov vyššie náklady na ich výstavbu v porovnaní s ostatnou cestnou infraštruktúrou. Nestačí len porovnať, koľko stojí kilometer tunela u nás a koľko inde.

Takéto porovnanie je nepresné, pokiaľ sa neberú do úvahy všetky súvisiace faktory, ako sú geografická dostupnosť, pripravenosť stavby, technologické a bezpečnostné vybavenie, ale predovšetkým geologické podmienky. Kým všeobecne záväzné európske smernice určujúce minimálne bezpečnostné nároky, predstavujú ekonomicky akceptovateľné minimum, niektoré slovenské predpisy, týkajúce sa napríklad požiarnej bezpečnosti, tlačia náklady zbytočne hore. Viktória Chomová z STA je presvedčená, že aktualizáciou noriem by sa dali ušetriť finančné prostriedky rádovo v desiatkach miliónoch korún.

V prípade diaľnic a ciest prvej triedy vláda k podobnému kroku už pristúpila, keď revidovala smernice týkajúce sa ich projektovania. Od júla tohto roka tak diaľnice môžu byť užšie a strmšie, a teda aj investične menej náročné.

Keďže geologická situácia nie je najlepšia, podľa STA by sa s výstavbou tunela malo začať čo najskôr. Odborníci odhadujú, že vzhľadom na náročnosť terénu a plánovanú dĺžku treba rátať najmenej so štyrmi až piatimi rokmi výstavby. V súčasnosti si výstavba tunela vyžiada o 50 až 70 % vyššie náklady ako pred desiatimi rokmi. K stratám treba prirátať aj ďalšie celospoločenské straty vyplývajúce zo zdržaní a škôd spôsobených častými dopravnými nehodami.

Zdroj: STA

prof. Ing. Pavol Horňák, DrSc.
Foto: Dambach – Werke GmbH, archív koncernu STRABAG SE

Autor bol v rokoch 1966 až 2008 pracovníkom Katedry elektroenergetiky FEI STU Bratislava. V rámci živnostenského podnikania sa naďalej orientuje na oblasť osvetlenia pozemných komunikácií, na projektovanie osvetlenia cestných tunelov a proces merania svetla a farieb.

Literatúra
1. DIN 67524–1: Beleuchtung von Straßentunneln und Unterführungen – Allgemeine    Gütemerkmale und Richtwerte.
2. Horňák, P.: Projektovanie osvetlenia cestných tunelov. Príručka. PHILIPS, apríl 2008.
3. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 344/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v cestnej sieti.
4. RABT Richtlinien für die Ausstatung und Betrieb von Straßentunneln.
5. RVS 09.02.41 Projektierungsrichtlinien Tunnelbeleuchtung (Version 20).
6. STN EN 12665 Svetlo a osvetlenie. Základné termíny a kritéria na stanovenie požiadaviek na osvetlenie.
7. STN EN 13201 Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 2: Svetelnotechnické požiadavky; Časť 3: Svetelnotechnický výpočet a Časť 4: Metódy merania svetelnotechnických vlastností.
8. STN EN 13032-1 Svetlo a osvetlenie. Meranie a vyhodnotenie fotometrických údajov svetelných zdrojov a svietidiel. Časť 1: Meranie a formulár súborov.
9. STN EN 1838 Požiadavky na osvetlenie. Núdzové osvetlenie.
10.    STN EN 60598 Svietidlá. Časť 1: Všeobecné požiadavky a skúšky; Časť 2-3: Osobitné požiadavky. Svietidlá na osvetľovanie ciest a ulíc; Časť 2-22: Osobitné požiadavky. Svietidlá na núdzové osvetľovanie.
11. STN 73 7507 Projektovanie cestných tunelov.
12. TNI CEN/CR 14380 Osvetlenie. Osvetľovanie tunelov (triediaci znak 36 0412).
13. TP 98 Technologické vybavení tunelů pozemních komunikací. Technické podmínky. ELTODO EG, a. s.
14. Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 4/2008.