Modernizácia železničnej stanice Brunovce bola podľa harmonogramu výstavby poslednou ucelenou časťou stavby (UČS 21) s názvom ŽSR, Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, žkm 47,550 – 100,500 pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, II. etapa, a pre stanicu znamenala prestavbu na zastávku.
So stavebníctvom sa zoznámil už v detstve, keď pomáhal otcovi stavať rodinný dom. Počas štúdia na stavebnej fakulte v Bratislave bol obdivovateľom generácie erudovaných pedagógov, ktorí umocnili jeho nadšenie pre inžinierske stavby a uviedli ho do mostárskych odborných kruhov. Zotrvanie na katedre betónových konštrukcií a mostov, avšak v tesnom prepojení s praxou, odštartovalo jeho kariéru. Dlhoročný vysokoškolský pedagóg, prezident Národného komitétu fib SR, riaditeľ spoločnosti Projstar-PK – doc. Ing. Milan Chandoga, PhD.
Článok uvádza geotechnickú analýzu príčin porušenia a návrh sanačných opatrení oporného múru vybudovaného v zosuvnom území. Nitrianska kotlina – a najmä oblasť obce Handlová – sú problematické z hľadiska výstavby stavebných objektov, a to pre výskyt množstva rôznych typov zosuvov. Nerešpektovanie miestnych inžinierskogeologických pomerov, podcenenie statického návrhu konštrukcie oporného múru a chyby pri realizácií stavebného diela viedli k porušeniu oporného múru realizovaného pre objekt predajne potravín v Handlovej.
Verejno-súkromné partnerstvá, takzvané public-private partnerships alebo PPP, sú dnes už pomerne známym pojmom, pričom ich základnou ideou je rozsiahlejšie využitie súkromného sektora (najmä jeho skúseností a schopnosti efektívne hospodáriť) pri zabezpečení verejných služieb. Pritom však nedochádza k trvalému prechodu rozhodovania alebo vlastníctva na súkromného partnera. Hoci sa tento spôsob spolupráce postupne rozširuje aj do ďalších oblastí na Slovensku, zatiaľ sa o ňom hovorí najmä v súvislosti s diaľničnými projektmi. Naplno ho plánuje aplikovať aj súčasná vláda, ktorá chce urýchliť dobudovanie diaľnice z Bratislavy do Košíc a chýbajúce úseky rýchlostnej cesty R1. O aktuálnych otázkach pri využívaní PPP projektov sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti Ing. Igorom Chomom.
Na Slovensku sú PPP projekty alebo projekty verejno-súkromného partnerstva známe najmä vďaka diaľničným projektom. V porovnaní s inými európskymi krajinami sa však u nás koncept PPP začal uplatňovať pomerne neskoro. Dnes je ale zrejmé, že za posledné dva roky sa Slovensku podarilo významne pokročiť a o PPP sa už nehovorí len v súvislosti s dobudovaním siete diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj s projektmi v oblasti zdravotníctva, športu či kultúry. Ako však býva vo svete zvykom, aj u nás sa začalo uvažovať o PPP najskôr pri projektoch v oblasti dopravnej infraštruktúry.
Dom v českých Černošiciach podľa projektu architekta Davida Damašku z pražského AAA Ateliéru je zaujímavou ukážkou toho, ako sa dá aj na pozemku ohrozeného záplavami, postaviť dom, ktorý prípadnej povodni dokáže odolať. Architektonický koncept vyvýšenia domu nad terén prostredníctvom betónovej podnože vyžaduje premyslené technické riešenie.
1. fórum koľajovej dopravy V dňoch 15. až 16. marca 2005 sa konala v Bratislave medzinárodná konferencia pod názvom 1. fórum koľajovej dopravy. Spoločnosť PSKD – Prevádzka a stavby koľajovej dopravy zorganizovala túto […]
Článok opisuje spôsob dočasného podchytenia historickej budovy kasární Jiřího z Poděbrad, ktoré sa realizovalo v rámci celkovej prestavby pôvodnej budovy. Prestavba bola súčasťou rozsiahleho projektu Palladium Praha. Podchytenie sa realizovalo pomocou dočasnej oceľovej konštrukcie, spočívajúcej na mikropilótach (resp. na stĺpoch dýzovej injektáže).
Príprava projektu TEN-T (Trans European Network for Transport) prebieha v Bratislave intenzívne už od roku 2007. Jeho cieľom je zvýšiť interoperabilitu železničnej siete a integrovať Bratislavu do európskej železničnej siete vybudovaním železničnej osi Paríž – Štrasburg – Štutgart – Viedeň – Bratislava/Budapešť na vysoko výkonnú trať pre osobnú a nákladnú dopravu. Železničná trať na území mesta Bratislava bude zároveň plniť aj funkcie vnútromestskej hromadnej dopravy, zabezpečujúc prepravu obyvateľov mesta do mestskej časti Petržalka a z nej.
Stabilizácia zemín hydraulickými spojivami bola hlavnou témou odborného seminára, ktorý pre projektantov z oblasti cestného staviteľstva pripravila spoločnosť Holcim Slovensko. Účastníci získali informácie o technologických, ekonomických a ekologických aspektoch využívania stabilizácie zemín hydraulickými spojivami z pohľadu technických noriem a diskutovali o skúsenostiach s využívaním týchto spojív v praxi. Odborným garantom seminára bol Výskumný ústav inžinierskych stavieb (VUIS-CESTY), partnermi podujatia boli spoločnosti Baltom, Eurovia, Rton a Vegetatio.
Jednou z technológií, ktoré sa využívajú pri zakladaní stavieb už aj na Slovensku, je Mixed-in-place (MIP). Jej princípom je hĺbkové miešanie zemín s hydratačnými prísadami a využíva sa najmä pri zakladaní v ílovitých aj štrkovitých zeminách. Tejto metóde predchádzali rôzne spôsoby povrchového miešania zemín rôznych druhov alebo zemín s prísadami, ktoré sú známe pod názvom stabilizácia zemín.
Holcim Slovensko organizuje v poradí už druhý odborný seminár na tému Stabilizácia zemín hydraulickými spojivami. Seminár, ktorý sa uskutoční 10. marca 2009 v Nitre, je určený predovšetkým projektantom z oblasti cestného staviteľstva. Cieľom seminára je sprostredkovať účastníkom informácie o technologických, ekonomických a ekologických aspektoch využívania stabilizácie zemín hydraulickými spojivami. Partnermi podujatia sú spoločnosti Baltom, Eurovia, Rton a Vegetatio. Odborným garantom seminára je Výskumný ústav inžinierskych stavieb (VUIS) – cesty.
Rozsiahle požiare v cestných tuneloch štátov EÚ a Švajčiarska podstatne zmenili požiadavky na osvetlenie tunelov z pohľadu ich bezpečnosti. Základným podnetom na revíziu technických predpisov – RVS (Rakúsko) a RABT (Nemecko), resp. DIN, bolo zosúladenie jednotlivých dokumentov s európskou smernicou č. 2004/54/ES o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely. Projektantom na Slovensku však v súčasnosti pri spracúvaní projektovej dokumentácie tunelov chýbajú stanovené požiadavky na vyhotovenie a umiestnenie požiarneho núdzového osvetlenia, lebo nie sú súčasťou nijakého predpisu (normy) v SR.
Betonážou hĺbených tunelov pokračujú práce slovenských stavbárov na projekte Norra Länken NL11 v Štokholme. Skanska tak priamo nadväzuje na razenie tunela tohto projektu ukončené v decembri 2008. Prepojením všetkých častí projektu v celkovej cene takmer 48,8 mil. € (1,47 mld. Sk) vznikne veľký obchvat Štokholmu s prístupom k najdôležitejším švédskym morským prístavom (Vartahamnen a Frihamnen), bránam lodnej dopravy do Fínska a Ruska. Spustenie projektu Norra Länken NL11 do prevádzky o polovicu odľahčí pozemnú dopravu v širšom centre Štokholmu. Dokončenie celého dopravného spojenia je plánované v roku 2015.
Diaľničný tunel Višňové je zásadným prvkom v riešení dopravnej situácie v Žiline. Pri príležitosti odborného seminára "Žilinský cestný dopravný uzol" to včera v priestoroch žilinského mestského úradu skonštatoval splnomocnenec vlády SR pre výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Igor Choma.
