Inžinierske stavby

Približne 9,5 milióna Sk stála rekonštrukcia mosta cez rieku Turiec v Martine, ktorý oddnes slúži verejnosti. Most postavili v rokoch 1924 – 1926 a posledný raz ho obnovovali po 2. […]

Po vyrazení prvých tristo metrov zo štvorkilometrovej štôlne Elisabeth k významnému ložisku mastenca, nasadia pracovníci Skanska do ďalšej etapy prác koľajovú mechanizáciu. Štôlňa, ktorá bude hotová do dvoch rokov, si spolu s technickým vybavením, prípravou ložiska na ťažbu, vybudovaním únikového východu a  podzemným prieskumom, vyžiada investíciu približne 500 mil. Sk. Investorom je spoločnosť VSK Mining z Košíc.  V novej modernej bani, ktorá by mala začať ťažiť o tri roky, nájde zamestnanie niekoľko desiatok ľudí.

Dokončenie diaľničného úseku D3 Skalité - Čadca je podľa ministerstva výstavby pre Slovensko prioritné. Výstavbu úseku financuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS). V prevádzke má byť v roku 2010.

Po 50-tich mesiacoch od začiatku výstavby v apríli 2003 je tunel Sitina oficiálne spustený do prevádzky. Stavebne i technologicky atraktívny objekt je kľúčovou súčasťou 3,3 km dlhého úseku diaľnice D2 Lamačská cesta – Staré Grunty, ktorý dotvára súvislé diaľničné prepojenie Českej republiky cez Bratislavu do Maďarska. Predpokladá sa, že tunelom Sitina vybudovaným spoločnosťami Taisei - Skanska, denne prejde 20 tisíc vozidiel, čím sa do značnej miery odľahčí doprava na frekventovanej križovatke Patrónka. Sprejazdnenie tunela tak prinesie veľkú úľavu ako miestnym obyvateľom, prechádzajúcim motoristom, tak i životnému prostrediu, ktoré doplácalo najmä na hromadenie výfukových plynov v ovzduší z áut čakajúcich v kolónach.

Bratislavský tunel Sitina slávnostne otvoria 23. júna a bude celý deň výnimočne sprístupnený aj pre verejnosť. Diaľničný tunel budovali 3,5 roka a stál 4,5 miliardy Sk. Meria 1 440 metrov a je súčasťou úseku Lamačská cesta – Staré grunty. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, v čase spustenia do prevádzky sa očakáva vyťaženosť 20 000 vozidiel za 24 hodín v oboch smeroch. Oficiálna kolaudácia je plánovaná od 11. do 16. júna.

Projekt výstavby kanalizačného systému, ktorý rieši kritickú situáciu v likvidácii odpadových vôd v regióne Považskej Bystrice je po dva a pol roku ukončený. Stavbu, rozdelenú na 3 časti s celkovým rozpočtom takmer pol miliardy slovenských korún, zhotovilo Združenie Považská Bystrica J.V., ktorého vedúcim členom je spoločnosť Skanska BS. Do projektu investovala Považská vodárenská spoločnosť, využili sa i financie z fondov Európskej únie (50%) a štátneho rozpočtu (25%).

Takmer 13-kilometrový úsek diaľnice Vrtižer-Hričovské Podhradie v plnom profile bude odovzdaný do užívania motoristom koncom júla. "Potvrdil to nedávny kontrolný deň na stavbe. Úsek je súčasťou diaľničného ťahu D1 Bratislava-Poprad-Košice-hranica Slovenska s Ukrajinou," povedal generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Igor Choma.

Bratislavský tunel Sitina slávnostne otvoria 23. júna a bude celý deň výnimočne sprístupnený aj pre verejnosť. "Dokončenie tohto veľkého diela je dobrou správou pre Bratislavu," konštatoval na tlačovej konferencii primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský.

V centre Bratislavy, na námestí SNP priamo pred Manderlom a Starou tržnicou sa ukončila rekonštrukcia kanalizácie. Vzhľadom k historickej lokalite sa práce vykonávali banským spôsobom, aby sa v čo najmenšej miere narušila plynulosť dopravy a život v meste. Na rekonštrukcii kanalizácie, ktorá  Bratislavskú vodárenskú spoločnosť stála 14 mil. Sk, tri mesiace pracovala firma Skanska BS.

Základy sa musia renovovať veľmi dôsledne a kvalitne, pretože v opačnom prípade sa môže následným sadaním poškodiť až ohroziť celá budova. Pri návrhu realizácie podchytávania základov treba zohľadniť nielen priestor na podchytávajúce konštrukcie a pracovný, resp. manipulačný priestor na realizáciu, ale aj miesto na vrúbenie či zosvahovanie výkopu pracovnej jamy. Pri odkopávaní základovej konštrukcie sa treba uistiť, či je jej stav natoľko dobrý, že sa odkopaním nespôsobí jej deštrukcia. Tento problém je aktuálny najmä pri historických budovách, ktorých základy nemuseli byť vždy dostatočne kvalitné (napokon s jednostranným alebo obojstranným odkrytím sa nikdy nepočítalo), prípadne ich stavebný materiál poškodila korózia, stlačenie alebo je rozrušený koreňmi stromov či kríkov.

Väčšie európske mestá sa viac či menej úspešne pasujú s nárastom automobilovej dopravy a jeho negatívnymi dôsledkami. Prioritami býva väčšinou posilnenie MHD, bicyklovej a pešej dopravy, obmedzené využitie osobného automobilu podporené zriaďovaním hromadných parkovísk pri vstupoch do mesta a organizáciou prestupov medzi rôznymi druhmi dopravných prostriedkov. Realizácia 3. linky električky v aglomerácii mesta Grenoble v juhovýchodnom Francúzsku, ktorá je počtom obyvateľov porovnateľná s Bratislavou a odvaha, s akou sa samospráva postavila k riešeniu dopravnej problematiky na mestských bulvároch, môže byť zaujímavým príkladom pre hlavné mesto a väčšie mestá na Slovensku.

Podchytávanie základov ako preventívny alebo sanačný zásah do jestvujúcich stavieb spadá do oblasti geotechniky a môže sa vykonať rôznymi technológiami. Účelom článku nie je dať vyčerpávajúci prehľad o jednotlivých technológiách, ale predstaviť jednu z nich v jej rôznych podobách a taktiež poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré autori tohto článku považujú za dôležité v procese, na začiatku ktorého je zámer investora a na konci stabilizovaná stavba.

Mlynské Nivy v Bratislave prejdú v najbližšom období výraznou zmenou. Ich zastaraný „look“ zmení megaprojekt s názvom Twin City. „Celkové investičné náklady predstavujú približne 17 miliárd korún, čo z Twin City robí najvýraznejší developerský počin nielen na Slovensku, ale aj v celom regióne strednej a východnej Európy,“ hovorí Miro Sedlák zo spoločnosti HB Reavis Group, ktorá je developerom tohto polyfunkčného komplexu.

Sadanie budov, trhliny na fasádach objektov alebo zasypaná či zatopená stavebná jama, to sú len príklady porúch, ktoré môže spôsobiť zanedbanie alebo neuskutočnenie inžiniersko-geologického prieskumu. Nejeden projektant alebo realizátor sa stretol s prístupom nezmyselného šetrenia nákladov práve tam, kde cena za odstránenie porúch často prekračuje cenu za vykonanie prieskumu. Čo je vlastne úlohou inžiniersko-geologického prieskumu?

Stokové siete sídelných útvarov sa zriaďovali ako jednotné sústavy. Ich stavba postupovala od najnižšieho miesta sídla pri vodočte. Kmeňové stoky väčšiny sídelných útvarov sú preťažené. Nová zástavba preniká do väčšej vzdialenosti od historických centier. Rekonštrukcia kmeňových stôk v historickej časti sídel je investične nákladná. Preto vzniká silný tlak na obmedzenie alebo zamedzenie odtoku dažďovej vody z novo budovaných objektov.