Veľkokapacitná, spoľahlivá, rýchla, komfortná, bezpečná a ekologická. Také sú výhody modernej železničnej dopravy. Súčasná vláda SR však určila iné priority – výstavbu ciest. Inými slovami, železnice na Slovensku sú odkázané na súboj s nedostatkom financií. A to je naplánovaná ich komplexná modernizácia, aby boli kompatibilné so železničnými traťami krajín Európskej únie.
Inžinierske stavby
Istanbul s vyše 10 miliónmi obyvateľov je najväčším mestom v Turecku. V európskej časti mesta sa sústredila priemyselná a v ázijskej časti obytná zóna mesta. Narastajúci počet obyvateľov však zvyšuje dopravné zaťaženie v oblasti Bosporského prielivu. Na prepravu cez prieliv môžu obyvatelia mesta použiť prejazd cez jeden z dvoch závesných cestných mostov alebo prevoz trajektom. Dopravné zápchy, tvoriace sa na oboch stranách mostov, sa stali jedným z vážnych spoločenských problémov a majú negatívny vplyv nielen na rozvoj ekonomiky, ale aj na zdravý vývoj mesta. Vzhľadom na túto situáciu sa v Istanbule v roku 2004 začala výstavba jedného z najväčších podzemných infraštruktúrnych projektov na svete (obr. 1). Názov projektu je Bosporské železničné spojenie a projekt realizuje združenie japonskej firmy Taisei Corporation a dvoch tureckých stavebných spoločností Gama a Nurol.
Mesto Šaľa a okolie má po takmer troch rokoch prác hotovú novú kanalizáciu, ktorá vyriešila nevyhovujúci stav odvádzania a čistenia odpadových vôd v regióne. Projekt za takmer 14 mil. EUR financovaný z fondov EÚ a Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou (ZVS), zhotovilo Združenie Šaľa J.V. na čele so spoločnosťou Skanska BS. Stavba, realizovaná podľa zmluvných podmienok FIDIC – Červená kniha, aktívne prispeje k zvýšeniu kvality života občanov a k ochrane životného prostredia v blízkosti vôd Váhu.
Krásavica na Seine si od čias výstavby mestského diaľničného okruhu nepamätá taký významný počin, akým je návrat električiek do ulíc Paríža. Práce na tomto projekte v znamení veľkolepých zmien verejného priestoru od reorganizácie dopravy až po početné úpravy komunikácií, križovatiek, zelených plôch a mestského mobiliáru sa začali v lete roku 2003. Investor sa obyvateľom a podnikateľom v dotknutých okrskoch navyše zaviazal, že práce sa skončia v avizovanom termíne a po troch rokoch života na stavenisku sa dočkajú vyššej kvality spoločného priestoru. Či parížska električka dokázala presvedčiť o tom, že nie je iba dopravným prostriedkom, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Projekčné práce pripravovaného Dunajského mosta medzi Komárnom na slovenskej a Komáromom na maďarskej strane sú ukončené. V nasledujúcich mesiacoch budú mestá vybavovať stavebné povolenie.
Doprava 11-miliónovej metropoly São Paulo si zaslúži obdiv nielen jej gigantickými rozmermi a hustotou, ale aj detailmi – napr. dizajnom autobusových zastávok. Projekt zastávok od ateliéru Barbosa & Corbucci Arquitetos Associados, špecializujúceho sa na dopravné stavby a najmä na letiská, je súčasťou reformy systému hromadnej dopravy prebiehajúcej od roku 2001. Vedeli by sme sa s reformou hromadnej dopravy v našich, v porovnaní so São Paulom nepatrných mestách popasovať s rovnakou vervou aj my? Ostal by priestor aj na dizajn malej mestskej architektúry?
Jeden z nepriateľov nielen stavebných konštrukcií, ale i bezpečnosti dopravy na komunikáciách a na mostných objektoch je atmosférická zrážková voda, ktorá často býva dodatočne znečistená automobilovou prevádzkou aj chemickými prípravkami používanými pri zimnej údržbe komunikácií. Výsledkom je roztok zmesi rozličných chemických látok preukázateľne škodiaci nielen vlastnej konštrukcii mosta.
Dôkazom toho, že na Slovensku máme odborníkov na prekonávanie ťažkého terénu pri výstavbe ciest či železničných tratí, sú ich početné zákazky v zahraničí. Takouto spoločnosťou je napríklad Skanska BS. Napriek jej početným zákazkám v zahraničí zostáva prianím do budúcnosti, aby aj na domácom, prevažne hornatom teréne uplatnila svoje know-how pri výstavbe ciest v oblasti razenia tunelov.
Jednou z možností pri výstavbe mosta je využitie metódy spriahnutia oceľovej konštrukcie so železobetónovou. Kombinácia oboch materiálov (oceľ aj betón) poskytuje z technického hľadiska dostatočnú variabilitu nielen pri návrhu projektanta, ale aj pri samotnej realizácii. Tento princíp sa využil aj pri realizácii mosta D-203 pri obci Skalité.
Na vozovky, na ktorých sa očakáva veľké dopravné zaťaženie alebo treba zabezpečiť ich dlhšiu životnosť, je vhodný cementobetónový kryt. Okrem vozoviek na rýchlostných cestách a diaľniciach možno tento kryt použiť aj na konštrukcie pohybových plôch letísk, terminálov, parkovísk pre ťažké vozidlá a iných spevnených dopravných plôch. Pre svoju vysokú požiarnu odolnosť sú vhodné aj na vozovky v tuneloch.
Pri príležitosti 30. výročia podpísania zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, 15. výročia uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a 10. výročia vynesenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora sa v priestoroch galérie moderného umenia Danubiana v Čunove konala 20. septembra 2007 slávnostná konferencia.
Výstavba vodovodu a novej kanalizácie v lokalite Chorvátskeho Grobu je prvým krokom k novému priemyselnému parku pri Čiernej Vode. Stavbu s rozpočtom 33,5 mil. Sk plánuje spoločnosť Skanska ukončiť už v decembri tohto roku.
Trasa tunela v smere železničná stanica (ŽS) Bratislava-Predmestie do mestskej časti Petržalka za riekou Dunaj má dva varianty. Je súčasťou zámeru - štúdie prepojenia železničného koridoru TEN-T s Letiskom M.R.Štefánika a železničnou sieťou v Bratislave. Realizácia železničného prepojenia ovplyvní mestskú hromadnú dopravu v Bratislave, pretože prevezme na seba časť jej úloh. Železničný tunel je súčasťou projektu celej trasy, do ktorého patrí aj technicko-ekonomické riešenie podzemných zastávok a staníc.
Za necelých päť mesiacov prerazili prievidzskí tunelári slovinské tunely Tabor a Barnica, ktoré sa nachádzajú približne 70 km od Ljubljany a sú súčasťou diaľnice Razdrto – Vipava, Rebrnice na trase do Talianska. Práce na tuneloch plánuje spoločnosť Skanska stavebne dokončiť na prelome mesiacov február - marec 2008.
Bratislavský most Apollo už dva roky využíva široká verejnosť. Novú cestnú komunikáciu slávnostne otvorili v nedeľu 4. septembra 2005 a do prevádzky ju v plnom režime sprístupnili o deň neskôr. Ide už o piaty most cez Dunaj a pred jeho otvorením prešlo po štyroch mostoch denne asi 175 000 vozidiel.