Inžinierske stavby

Letisko je často prvým styčným bodom medzi cestovateľom a krajinou. Dojem, aký v nás zanechá, môže mať zásadný vplyv na vnímanie celej krajiny. Norman Foster so svojím tímom je výnimočný vo svojej schopnosti zaujať originálnym riešením. Miestna flóra im tentoraz bola vzorom pri tvarovaní klenieb. Nápady z jeho ateliéru nie sú prvoplánové, charakteristický prvok zastrešenia terminálu a priľahlých priestorov na medzinárodnom letisku Queen Alia v Ammáne v Jordánsku má svoje opodstatnenie v technickom riešení prevádzky a presvetlenia budovy.

Pražský okruh je svojim významom najväčšou a najdôležitejšou dopravnou stavbou v Českej republike. Po jeho dokončení budú prepojené všetky cestné a diaľničné ťahy smerujúce radiálne do hlavného mesta Prahy. Pražský okruh je rozdelený na 11 úsekov, označených SOKP 510 – 520. Z toho sedem úsekov je už v prevádzke a štyri sú v štádiu prípravy.

Projekt verejno-súkromného partnerstva uzatvorený medzi verejným obstarávateľom, ktorým je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a koncesionárom, spoločnosťou Granvia, a. s., Bratislava, týkajúci sa  koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat zahŕňa štyri samostatné stavby (úseky).

Mesto Hanušovce nad Topľou ako investor realizuje projekt regenerácie verejných priestranstiev. Jeho súčasťou je obnova pešej zóny, vybudovanie lávky cez potok a výstavba novej autobusovej stanice. Na mieste schátraného objektu sa cestujúci čoskoro dočkajú krytého čakacieho priestoru s hygienickým zázemím.

Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť je jedným z úsekov nadradenej cestnej infraštruktúry, ktorý je v súčasnosti vo výstavbe s časom výstavby 30 mesiacov a plánovaným uvedením do používania na jar 2013. Úsek rýchlostnej cesty dlhý 14,175 km, situovaný južne od mesta Košice, bude súčasťou základnej komunikačnej siete SR, siete medzinárodných ciest a multimodálnych koridorov.

Jeho profesionálna dráha sa pohybovala vždy – aj keď necielene – v cestárskej oblasti. Je hrdý na to, že je cestárom. Cestári podľa neho hýbu ekonomikou, ale aj spájajú. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre mechatroniky a elektroniky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. V októbri 2010 bol vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD.

Súčasný útlm výstavby infraštruktúry na Slovensku núti stavebné spoločnosti zapojiť sa do výstavby infraštruktúrnych projektov aj v okolitých štátoch. Jednou z krajín, ktorá prezentuje ambiciózny program výstavby diaľničnej a cestnej siete, je Poľská republika. Spracovaný príspevok si kladie za cieľ stručne informovať odbornú verejnosť o tomto programe a postavení stmelených a nestmelených vrstiev vozovky v používaných konštrukciách vozoviek.

V súčasnosti tvorí CO2 najväčší podiel ľuďmi spôsobenej produkcie skleníkových plynov. Prispieť k zníženiu jeho únikov do ovzdušia môže aj asfaltový priemysel. Jednou z možností je ponúknuť vysokohodnotný asfalt, ktorý sa môže miešať a ukladať pri nižších teplotách. Keďže sa dnes okolo 50 percent výrobnej energie spotrebuje na zohriatie komponentov asfaltovej zmesi, prináša zníženie teploty aj citeľné úspory v spotrebe paliva. Napríklad na jednej ceste vo Švajčiarsku s veľkou intenzitou dopravy sa výborne osvedčilo položenie 1 500 ton nízkoteplotnej asfaltovej zmesi vyrobenej s použitím penovej asfaltovej živice.

V záverečnej časti príspevku prinášame informácie o troch železničných tuneloch, na ktoré je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie a je spracovávaný stupeň dokumentácie na stavebné povolenie. Tunely Zámčisko, Červený Kút a Palúdza tak doplnia sieť nových projektov v oblasti tunelovej výstavby na Slovensku.

V predchádzajúcom čísle časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby sme vás informovali o nových projektoch v oblasti tunelovej výstavby. Nasledujúci príspevok opisuje navrhnuté riešenia troch z piatich tunelov v projektových stupňoch, v akých sa v súčasnosti nachádzajú. Všetky tri sú razené pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM).

Budúce ekonomické možnosti spoločnosti závisia od efektivity jej dopravného systému. V súčasnosti sa problémy cestných komunikácií prejavujú vo forme chýb rovinatosti povrchu, drsnosti vozovky, odolnosti proti deformácii a priľnavosti vrstiev. Tenšie vrchné vrstvy sú odolnejšie proti deformácii, ale zároveň sa ťažšie kladú a zhutňujú. Pomocou technológie Compactasphalt, pri ktorej sa súčasne ukladá spojovacia a obrusná vrstva, možno zredukovať hrúbku obrusnej vrstvy o polovicu. Vďaka využitiu tepelného potenciálu spojovacej vrstvy sa čas na proces zhutňovania niekoľkonásobne predlžuje.

V nadväznosti na prvú časť článku, uverejnenú v predchádzajúcom čísle Inžinierskych stavieb 2/2011, vám v tejto časti príspevku chceme predstaviť niektoré mostné objekty na II. úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice. Okrem spojitých, prefabrikovaných nosných konštrukcií z tyčových predpätých nosníkov, respektíve prefabrikovaných železobetónových klenbových konštrukcií, sú na tomto úseku realizované nosné monolitické predpäté konštrukcie budované na pevnej podpornej skruži, výsuvných skružiach, ako aj technológiou letmej montáže.

Most s dĺžkou 41,58 km vo východnej Číne spája prístav Jiaozhou v oblasti Huangdao s mestom Qingdao a ostrovom Hongdao. Na stavbu mosta bolo použitých 450 000 ton ocele a 2,3 milióna m3 betónu. Stavba mosta bola dokončená začiatkom tohto roku a podielalo sa na nej minimalne 10 000 ľudí.

Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, ale aj Nemecko, Belgicko a Francúzsko využívajú pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest výhody cementobetónových vozoviek. Na Slovensku sa tieto vozovky uplatňujú zatiaľ len v tuneloch z dôvodu požiarnej bezpečnosti, na niektorých väčších križovatkách a zastávkach autobusov. V prípade vysoko frekventovaných a zaťažovaných cestných komunikáciách sú však cementobetónové povrchy najlepším riešením.

Predmetom stavby križovatky Stupava – juh na diaľnici D2 je vybudovanie dopravného prepojenia medzi cestou I/2 a cestou II/505 (ľavého dopravného pásu výhľadovej diaľnice D4) s prepojením na existujúcu diaľnicu D2. Vo výhľade bude táto časť cesty súčasťou nultého obchvatu Bratislavy.