Inžinierske stavby

Partneri sekcie:

Od augusta 2012 do mája 2013 prebiehala výstavba oblúkového mosta cez rieku Visla v poľskom meste Toruň. Z dôvodu úspory času sa oblúky mosta postavili na brehu rieky a na plávajúcich pontónoch sa dopravili na mostné piliere v rieke. Hmotnosť jednej sekcie bola približne 2 700 ton, preto bola predmetom množstva komplexných teoretických a inžinierskych otázok, ako aj zdrojom nezabudnuteľných skúseností pre projektantov, zhotoviteľa, komunitu mesta Toruň a celého Poľska.

V pondelok 2. decembra 2013 o 11. hodine minister dopravy a primátor hlavného mesta za veľkej účasti médií uvoľnili prvé skrutky oceľovej konštrukcie Starého mosta v Bratislave. Bol to symbolický akt začiatku demontáže „starého“ Starého mosta a tým aj začiatku výstavby „nového“ Starého mosta. Scenár tohto aktu bol mizerný. Pod skrutky, ktoré boli uvoľnené už skôr, pridali toľko vazelíny, že pán primátor uvoľnil skrutku hravo iba prstami. Prácu, ktorá čaká realizačné firmy, to však určite nesymbolizovalo. Kým sa stavba týmto slávnostným otvorením mohla začať, prešiel jej projekt kontroverzným vývojom.

Od 14. mája je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby, ktoré vás upúta novou obálkou. O tom, ako vníma svojich obchodných partnerov spoločnosť Váhostav – SK, si prečítate v rozhovore s jej výkonným riaditeľom Ing. Ivanom Kimličkom. Ako financuje ochranu pred povodňami Česká republika či akú úlohu zohrávajú drôtokamenné konštrukcie v čase prebiehajúcich klimatických zmien, nájdete v článkoch venovaných protipovodňovej ochrane.

V novembri 2012 sa v Bratislave uskutočnil XVII. seminár Ivana Poliačka so zameraním na prípravu, projektovanie a realizáciu stavieb diaľnic a rýchlostných ciest v SR. Článok ponúka stručný prehľad prezentovaných príspevkov odborníkov, ako aj poznatky zo zahraničia. Opisuje progresívne riešenia objektov na úsekoch rýchlostnej cesty R1 navrhnuté v projektoch, použitie nových cestných stavebných materiálov aj problémy pri zavádzaní nových technológií.

Spoločnosť TSS GRADE, a. s., prešla za posledný rok komplexnou finančnou a organizačnou reštrukturalizáciou, ako aj zmenou systému riadenia. V súčasnosti sa sústreďuje na stabilizáciu na trhu železničnej infraštruktúry, ako aj na možnosť rozšírenia svojej pôsobnosti do ostatných segmentov. O plánoch na nasledujúce obdobie sme sa rozprávali s jej generálnym riaditeľom Ing. Dušanom Chovancom.

Každodenné správy ohlasujúce poruchy dilatácií, respektíve prechodových konštrukcií, na mostoch apelujú na potrebu zásadného riešenia tohto problému. Poruchy sa objavujú pravidelne a na Slovensku sa doteraz nenašiel účinný liek, ktorý by ich dokázal eliminovať. S pribúdajúcimi mostmi pribúdajú aj dilatácie. Tie sa však so železnou pravidelnosťou kazia, a tak sa začína postupná devastácia takmer všetkých mostov. Pravidelné poruchy a opravy prinášajú do cestnej dopravy aj významné finančné straty.

V rámci výstavby rýchlostnej cesty R1 v úseku od Nitry po Tekovské Nemce sa okrem iných inžinierskych konštrukcií realizovali aj gabionové konštrukcie, ktoré svojím rozsahom a technickým riešením možno považovať za výnimočné a zriedkavé stavebné diela. V tomto článku sústredíme pozornosť najmä na gabionové obklady na úseku Nitra, západ – Selenec a v menšej miere na gabionové oporné múry na tom istom úseku.

Železničná doprava má svoje nezastupiteľné miesto najmä pri prepravách, ktoré je vzhľadom na ich objem, rozmery nákladu, prepravné vzdialenosti a ďalšie charakteristiky výhodnejšie uskutočňovať po železnici ako po ceste. V rámci osobnej prepravy predstavuje železnica dostupný, rýchly, bezpečný, environmentálne a cenovo prijateľný druh dopravy spĺňajúci podmienku zabezpečenia dopravnej obslužnosti daného územia.

Začiatkom predchádzajúceho roka došlo k zmene na vedúcej pozícii v jednej z najvýznamnejších stavebných firiem na Slovensku, v spoločnosti STRABAG, s. r. o. Novým konateľom sa stal Ing. Branislav Lukáč, s ktorým sme sa rozprávali o jeho doterajšom pôsobení a ďalšom smerovaní spoločnosti.

Príspevok v úvodnej časti stručne opisuje najvýznamnejšie problémy v úseku diaľnice D1 Turany – Hubová, ktoré počas prípravy údolného variantu vedeného v morfologicky, geotechnicky, urbanisticky a environmentálne exponovanom území neboli včas detegované. Ďalej informuje o alternatívnych variantoch diaľnice s dôrazom na synergický efekt diaľnično-železničného tunela Veľká Fatra dlhého 9 435 m, ktorý vďaka využitiu súbežného trasovania diaľnice a modernizovaného železničného koridoru ponúka komplexné riešenie dopravy v úseku Turany – Hubová.

Svoje poznatky z experimentálnej fyziky jednoducho preniesol do oblasti betónových konštrukcií a mostov. Obľúbený medzi stavbármi, typický svojou skromnosťou a zmyslom pre humor. Významný slovenský vedec, ktorý vo februári tohto roka oslávil 70 rokov svojho plodného života. Doc. RNDr. Andrej Jaroševič, PhD.

Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby. Môžete si v ňom prečítať rozhovor s významným slovenským vedcom, doc. Andrejom Jaroševičom, ako aj konateľom spoločnosti STRABAG, Ing. Branislavom Lukáčom. Hlavnou témou časopisu je železničná doprava, v rámci ktorej je predstavená stratégia ŽSR na nasledujúce obdobie, modernizácia železničného uzla Žilina či optimalizácia medzistaničného úseku Devínska Nová Ves – Zohor. Informácie o najvýznamnejších problémoch na úseku diaľnice D1 Turany – Hubová nájdete v článku o komplexnom riešení dopravy v tomto úseku prostredníctvom tunela Veľká Fatra.

Mostný objekt sa nachádza na rýchlostnej ceste R1 Trnava – Banská Bystrica na úseku Selenec – Beladice, ktorý bol uvedený do prevádzky v októbri 2011. Je tvorený jednokomorovou nosnou konštrukciou s obojstrannými konzolami z predpätého betónu. Most s dĺžkou nosnej konštrukcie 762,4 m bol ako jediný na celom úseku rýchlostnej cesty R1 budovanej v rámci PPP projektu realizovaný technológiou letmej betonáže. Mostná konštrukcia sa nachádza nad údolím s potokom Kadaň a cestou III. triedy v maximálnej výške 32 m nad terénom.

Dopravný systém ovplyvňuje ekonomický, sociálny, výchovný a kultúrny vývoj každej krajiny. Rozvoj cestnej siete by mal preto zodpovedať týmto potrebám a zameriavať sa na budúci dopyt po doprave. Základom rozhodovania o ďalšom rozvoji sú finančné možnosti a technické podklady z dopravného inžinierstva, koncepcie rozvoja či bezpečnosti cestnej premávky. Ak sa pozrieme na Holandsko, vďaka cestnej sieti, ktorá predstavuje vyše 2 000 km diaľnic a približne 120-tisíc km ciest, a transparentnému podnikateľskému prostrediu sa tejto krajine darí nielen v doprave, ale aj v obchode viac ako kdekoľvek inde v Európe.

Voda predstavuje fenomén, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje návrh stavebnej konštrukcie. Jej podcenenie vedie k poruchám konštrukcií, ktorých sanácia si vyžaduje nemalé finančné náklady. Príčiny negatívneho pôsobenia vody na stavebné konštrukcie môžu byť rôzne – nevhodné zásahy do režimu prúdenia povrchových a podzemných vôd, nerešpektovanie interakčných vzťahov medzi konštrukciou a horninovým prostredím, neadekvátny návrh stavebnej konštrukcie a podobne. Vplyvy negatívneho pôsobenia vody sú prezentované na príkladoch porúch vybraných inžinierskych konštrukcií.