Výstavba Trojského mosta prebieha ako súčasť budovaného mestského okruhu Špejchar – Pelc Tyrolka. Nový pražský most cez Vltavu spojí Holešovice a Troju a bude určený nielen pre električkovú a automobilovú dopravu, ale aj pre cyklistov a peších. Most bude prostredníctvom tunelového komplexu Blanka napojený až na Strahovský tunel a Južnú spojku, na severe povedie cez križovatku Troja na severnú výpadovku. Prispeje tak k odľahčeniu dopravy v centre mesta.
Most pre peších a cyklistov v austrálskom Brisbane je dlhý 470 m a široký 6,5 m. Princíp tensegrity (synergia medzi ťahom a tlakom v uzavretej sieti káblov a pevných tyčí) umožnil vytvoriť ľahkú, ale veľmi silnú konštrukciu a použiť tenkú mostovku. LED osvetlenie mosta je zabezpečené solárnou energiou. (Spolupráca Cox Rayner Architects + Arup)
Irwell Park je víziou o rieke a priestore, v ktorom plynie. Samotná rieka sa mení z bariéry na miesto stretnutí, z periférie záujmu prichádza do centra diania v meste a pomáha vytvárať jeho identitu. Londýnske štúdio FoRM Associates v úlohe hlavného projektanta vypracovalo pre svojho klienta, Mestskú radu Manchestru, projekt obnovy a revitalizácie riečneho koridoru ako jednotiaceho prvku, ktorý pospája do logického celku už existujúce a nesúrodé objekty na oboch brehoch.
Súčasný trend v stavebníctve poukazuje na väčšie využitie geosyntetických výrobkov. Oporné konštrukcie vystužené geosyntetikou sa používajú ako ekonomickejšia alternatíva ku gravitačným monolitickým konštrukciám. Drenážne geokompozity sa používajú na redukciu mocnosti konsolidačných a drenážnych vrstiev. Na trhu je široká ponuka rôznych modifikácií týchto výrobkov, pričom pre každý typ sú charakteristické a zároveň potrebné iné vlastnosti na jeho správne použitie.
Dvojrúrový úpätný tunel Gotthard vo Švajčiarsku s dĺžkou 57 km je nielen najdlhším železničným tunelom na svete, ale vzhľadom na zložité geologické podmienky aj priekopníckym dielom v oblasti baníctva.
Gotthardský úpätný tunel je železničný tunel, ktorý prechádza alpským Gotthardským masívom a po dokončení sa so svojimi 57 kilometrami stane najdlhším železničným tunelom sveta a najrýchlejším prepojením cez Alpy. Práce na veľkolepom projekte sa začali v 90. rokoch 20. storočia, a to súčasným budovaním z oboch smerov. Od roku 2017 by sa tunelom mali preháňať vlaky rýchlosťou až 250 km/h.
Smernica Európskeho parlamentu o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry dáva správcovi komunikácií tieto nástroje: riadenie kritických nehodových lokalít (Black Spot management) a bezpečnostné inšpekcie ako preventívny prístup riadenia bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Dlho očakávané bezpečnostné audity budú vykonávať osoby nezávislé od projektantov a správcov predmetnej komunikácie.
Rolling Bridge v Londýne od britskej architektonickej kancelárie Heatherwick Studio sa otvára pre občasnú vodnú dopravu veľmi atypickým spôsobom.
Mesto Košice sa už dlhodobo usiluje riešiť na svojom území potreby verejnej hromadnej osobnej dopravy (VHOD) prostredníctvom integrovaného dopravného systému. Jeho základ má tvoriť nosná koľajová doprava. Vychádza sa pritom z minulosti, keď boli mestské koľaje súčasťou celoštátnej železničnej siete (od roku 1913 do roku 1965). V súčasnosti, keď je už vstup na železničnú dopravnú sieť liberalizovaný a Európska únia sa usiluje posilniť konkurencieschopnosť VHOD podporou budovania systémov kombinujúcich električkovú a železničnú dopravu (tram-train) s cieľom priviesť železničnú dopravu bližšie k zdrojom a cieľom ciest, je logické, že mesto chce využiť svoje technické podmienky z minulosti aj pre súčasné potreby moderného dopravného systému.
Investície do kvalitnej dopravnej infraštruktúry v Bratislave boli dlhé roky veľmi nízke a zriedkavé. Výsledkom sú každodenné kolóny a nepripravenosť mesta na stúpajúci počet áut. Nádeje momentálne smerujú k novému územnému plánu, ktorého súčasťou je aj vypracovanie podkladov na zavedenie a prevádzku integrovaného koľajového systému. O ňom a o ďalších riešeniach súčasnej neudržateľnej situácie sme sa porozprávali s hlavným dopravným inžinierom Bratislavy Ing. Tiborom Schlosserom, CSc.
V priebehu najbližších desiatich rokov majú investície v Poľsku predstavovať 500 miliárd zlotých. Na XXI. ekonomickom fóre v poľskej Krynici experti diskutovali o tom, aké krokú sú potrebné na úspešnú realizáciu tohto investičného programu. Jednou z firiem, ktoré aktívne investujú v oblasti výstavby a modernizácie cestnej infraštruktúry, je spoločnosť LOTOS Asfalt.
Dvojkoľajný železničný tunel Turecký vrch sa nachádza na železničnom koridore č. V Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou. Stavba tunela je súčasťou modernizácie železničnej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v dĺžke 17,5 kilometra. Modernizácia spomínaného úseku začala v septembri 2009. Práce budú ukončené do konca mája 2013. Stavba je financovaná z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Doprava.
Hoci sa úvahy o použití metódy Naprojektuj a postav (Design – Build) podľa zmluvných podmienok Žltej knihy FIDIC na výstavbu cestnej infraštruktúry sporadicky objavovali aj v predchádzajúcich obdobiach, až rok 2011 priniesol rozhodnutie Národnej diaľničnej spoločnosti o jej použití pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov. Hlavným impulzom pre toto rozhodnutie bola neaktuálnosť projektových dokumentácií úsekov, ktoré mali byť pôvodne vybudované prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP).
V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rozhovor s predsedom Slovenskej tunelárskej asociácie a riaditeľom úseku zahraničného podnikania spoločnosti Doprastav, a. s., Ing. Róbertom Turanským.
Slovinská diaľnica A1 Šentilj – Srmin je pre milovníkov severného Jadranu, cestujúcich do Chorvátska cez Slovinsko, určite známy úsek diaľnice. Tí, ktorí ju využívajú, vedia, že pohodlne pocestujú od rakúsko-slovinskej hranice cez Ljubljanu až do prístavného mesta Koper. Tu sa však ich pohodlná jazda končí a v letných mesiacoch narazia na niekoľko kilometrové zápchy vedúce až po chorvátsku hranicu.
