Inžinierske stavby

Partneri sekcie:

Článok informuje čitateľov o prebiehajúcej výstavbe diaľnice D1 Jánovce – Jablonov, II. úsek, a o významných objektoch, ktoré sa nachádzajú na danej trase. Generálnym projektantom na tomto úseku diaľnice bola firma Valbek, s. r. o. Diaľnica D1 patrí medzi hlavné vnútroštátne cestné ťahy prepájajúce hlavné mesto Bratislavu s najvýznamnejšími mestami východoslovenského regiónu – Prešovom a Košicami.

Dôležitou súčasťou prípravy líniových stavieb je zabezpečenie právneho vzťahu stavebníka k pozemkom potrebným na ich realizáciu. Bez zabezpečenia majetkovoprávneho usporiadania stavby nemôže príslušný stavebný úrad vydať na stavbu stavebné povolenie. V druhej časti článku sa venujeme bližšie téme zmluvných vzťahov, vyvlastnenia, príslušnej legislatívy a spolupráci jednotlivých účastníkov stavebného konania.

Jeho hlavnou témou je mostné staviteľstvo. Vzhľadom na pokračujúcu výstavbu diaľnic D1 a D3 a rýchlostnej cesty R2 napreduje úspešne aj  výstavba súvisiacich mostných objektov, ktoré dostávajú hlavný priestor v tomto čísle.  Samozrejme, k slovu sa dostávajú aj mostné technológie či téma sanácie mostov.

Keďže trasa diaľnice D4 prechádza územím so zložitou geomorfologickou skladbou a členitosť terénu neumožňuje viesť trasu iba po povrchu, bolo potrebné riešiť jej vedenie pod Malými Karpatmi tunelom.

Dôležitou súčasťou prípravy líniových stavieb je zabezpečenie právneho vzťahu stavebníka k pozemkom potrebným na ich realizáciu. Platí, že bez zabezpečenia majetkovoprávneho usporiadania nemôže príslušný stavebný úrad vydať stavebné povolenie na príslušnú stavbu. V prvej časti článku sa venujeme evidencii vlastníctva, súvisiacej histórii a jej dôsledkom v súčasnosti.

Dlhoočakávaná výstavba najdlhšieho tunela na úseku slovenskej diaľnice D1, tunela Višňové, sa začala prípravnými prácami v septembri 2014. Samotné razenie tunela bolo zahájené 6. apríla tohto roku na západnom portáli a 18. apríla na východnom portáli tunela.

Žilinský kraj predstavuje v rámci Slovenskej republiky významný dopravný uzol. Cez jeho územie prechádza diaľnica D1, ktorá spája západ našej krajiny s východom, a diaľnica D3, ktorá po dokončení spojí Žilinu s hraničným priechodom Skalité do Poľska. Žilinský kraj križujú aj významné železničné koridory V a VI. Do tohto regiónu smeruje významná časť financií z fondov EÚ vyčlenených na dopravné projekty, čo pre tento severoslovenský kraj predstavuje unikátnu šancu na naštartovanie hospodárskeho rastu a prosperity.

Z myšlienky a možnosti čerpať z know-how zahraničných firiem vznikol po roku 1990 dovtedy neznámy trh výrobkov, ktoré dnes možno nazvať ako drôtokoše, ekomatrace alebo gabiony. Hoci technológia drôtokamenných stavieb nebola neznáma ani predtým, hospodársky systém a prezamestnanosť v období pred rokom 1990 neumožňovali zásadnejší rozvoj technológie gabionov a ich efektívne využitie.

Diaľničný ťah D1 je v Slovenskej republike základným ťahom v smere západ – východ. Po dobudovaní bude zároveň súčasťou európskej cesty E50, ktorá prechádza v trase Brest – Paríž – Saarbrücken – Nürnberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko smerom na juh (na Bukurešť) a ďalej cez krajiny bývalého Sovietskeho zväzu smerom na východ. Zároveň je súčasťou európskeho ťahu E75 v trase Žilina – Bratislava a súčasťou transeurópskej magistrály (TEM) sever – juh.

Cestu I/62 v Trnavskom kraji medzi Sencom a Sládkovičovom v km 9,344 až 22,146 a cestu I/75 medzi Sládkovičovom a Galantou v km 0,00 až km 5,95 pozná snáď každý motorista. Svojím smerovým vedením vytvára tento úsek výborné predpoklady na plynulú a bezproblémovú jazdu, problémom je však kvalita povrchu vytvoreného z cementobetónových dosiek.

Od 9. septembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 4/2015. Jeho hlavnou témou je geotechnika a zakladanie stavieb. Svoj priestor v nej dostali témy, ako sú zakladanie v zložitých hydrogeologických podmienkach, výstavba železničného zárezu v komplikovaných inžinierskogeologických pomeroch,  sanácie zosuvov a svahových porúch či vylepšovanie podzákladia.

Explózia dopravných prostriedkov spojená s potrebou maximálnej dostupnosti všetkých regiónov generuje na budovaných komunikáciách aj veľkú výstavbu mostov. Desiatky a stovky mostov však tvoria na komunikačnej sieti citlivé ohnivká, pri ktorých platí známa poučka – celá reťaz je taká spoľahlivá, aké sú spoľahlivé jej jednotlivé ohnivká.

V rámci stavby D2 Bratislava – protihluková stena Lamač sa navrhuje zníženie hlukovej záťaže z diaľnice D2 pomocou mobilnej protihlukovej steny s výškou 4,0 m. Z časového hľadiska ide o dočasnú stavbu, a to najmä z dôvodu výhľadového rozšírenia diaľnice na 6-pruh. Celú stavbu protihlukovej steny vrátane portálov dopravného značenia rieši inžinierske združenie vedené spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., tak, aby nebola do budúcna obmedzujúcim faktorom pri rozšírení diaľnice D2 a nezvyšovala tak investičné náklady pripravovanej stavby.

Rozvoj integrovaného dopravného systému (IDS) je zameraný najmä na ľahšie a pohodlnejšie cestovanie v regiónoch a medzi regiónmi navzájom. To znamená, že cestujúci môžu cestovať v rámci integrovaného územia viacerými nadväznými druhmi dopravy vrátane individuálnej automobilovej dopravy, a to s jedným cestovným dokladom a pri rovnakých prepravných podmienkach.