Od 6. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2015. Jeho hlavnou témou je železničná doprava, v rámci ktorej hovoríme o stratégiách, plánoch, prebiehajúcich stavbách, rekonštrukciách aj hotových riešeniach na území Slovenskej republiky.
Technický rozvoj a jeho produkty permanentne ovplyvňujú efektívnosť prostriedkov vynakladaných v cestnom staviteľstve, pôsobia na produktivitu prác aj kvalitu diela a na úžitkové vlastnosti i životnosť stavebných objektov. V článku sú opísané zámery úloh technického rozvoja a niektoré inovatívne technológie v cestnom staviteľstve, ktoré možno označiť za riešenia trvalo udržateľného rozvoja odvetvia. Zámerom je stavba energeticky úsporných cestných komunikácií s minimálnymi emisiami počas stavby aj ich užívania.
Súčasnosť je charakterizovaná dynamickým rozvojom infraštruktúry, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj budovanie diaľničných úsekov vrátane cestných tunelov. Spoločnosť PPA CONTROLL, a. s., sa aktívne zúčastňuje na budovaní technológií tunelov a diaľnic od roku 2002. Nadviazala na bohaté odborné znalosti a skúsenosti, ktoré má z oblasti automatizácie, elektrosystémov či iných odvetví, a úspešne ich aplikovala aj v riadení a monitorovaní cestnej dopravy.
Systémy vystužovania hornín sa často používajú pri konštrukciách násypov, oporných múrov a mostných opôr. Príspevok opisuje systém vystužovania hornín s vertikálnym lícovým opevnením tvoreným drôtokamenným košom a bližšie sa venuje použitiu tohto systému vystužovania hornín na vybraných realizovaných úsekoch diaľnice D1 na Slovensku.
Zvyšovanie počtu nových stavieb prináša aj ich návrh v nevhodných základových pomeroch. Tento problém sa objavuje čím ďalej tým častejšie, a to vo všetkých odvetviach stavebníctva na celom svete. Od dopravných stavieb cez pozemné staviteľstvo až po vodohospodárske stavby. Ako ho však vyriešiť tak, aby boli stavby bezpečné a plnili všetky štandardy, ktoré sa od nich vyžadujú? A ako zabezpečiť ekonomickú nenáročnosť týchto stavieb?
Minulý roku sa rozbehla výstavba diaľnice D3 na úseku Svrčinovec – Skalité, ktorý sa nachádza na Kysuciach, priamo na hraniciach Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľska. Diaľnica povedie kopcovitým terénom, takže výstavba bude pomerne náročná. Úsek má dĺžku 12,28 km a zahŕňa 24 mostov a 2 tunely – Svrčinovec a Poľana. Trasa úseku sa začína nad obcou Svrčinovec, kde je navrhnutá diaľničná križovatka na napojenie na Českú republiku, a končí sa za obcou Skalité napojením na už zrealizovaný diaľničný úsek D3 Skalité – hranica SR/PR.
V súčasnosti je veľmi častou požiadavkou zhotoviteľov stavieb čo najnižšia cena technického riešenia, na druhej strane stoja požiadavky investorov na bezpečnosť, návrhovú životnosť a trvalú funkčnosť konštrukcií pri zachovaní čo možno najnižších nákladov na ich prevádzku a údržbu. Spoločnosť MACCAFERRI umožňuje investorom, projektantom a aj zhotoviteľom stavieb efektívne optimalizovať náklady spojené s návrhom, výstavbou a prevádzkou týchto konštrukcií.
Podzemná výstavba predstavuje jeden z najzložitejších a najkomplexnejších odborov stavebníctva, ktorý má enormné nároky na bezpečnosť a ekonomiku realizácie. Od začiatku prípravy projektu až po odovzdanie podzemného diela do prevádzky sa projektanti aj stavbári stretávajú s technologickými výzvami a zároveň s komplikovanosťou prírodného geologického prostredia.
Článok sa venuje progresívnym technológiám výstavby mostov, ktoré sa prezentovali na kongrese FIB v Bombaji (India) v tomto roku [1] alebo ktoré boli uverejnené v národných správach zúčastnených krajín [2]. Vybrané technológie sú inovatívne z hľadiska rýchlosti výstavby, úspory materiálu, prípadne predĺženia životnosti konštrukcie.
Bulharskom prechádza niekoľko koridorov transeurópskej cestnej siete. Jedným z nich je koridor č. IV, ktorý v úseku Sofia – Kulata – Thessaloniki zabezpečuje severojužné spojenie Bulharska až po Egejské more. Koridor má v časti Sofia – Kulata názov Diaľnica Struma podľa rieky, pozdĺž ktorej diaľnica prechádza.
Vodné dielo Gabčíkovo vyrobí až desatinu z celkovej spotreby energie Slovenska. Za dve dekády svojej prevádzky sa stalo zároveň vyhľadávaným miestom výletníkov, najmä tých na bicykli. Tí, čo sa plavia po Dunaji, majú zas možnosť okúsiť tiesnivý pocit z hĺbky medzi vysokými betónovými stenami plavebných komôr. Tie však po rokoch fungovania potrebovali chytiť druhý dych, čo sa podarilo vďaka sanácii železobetónových konštrukcií.
Realizácia Vodného diela Kolárovo (VDKo) na dolnom Váhu je nevyhnutnou podmienkou splavnenia Váhu v úseku Komárno (sútok s Dunajom) – Hlohovec (rkm 80). Svojím účinkom nahradí vzdutie, ktoré malo zabezpečiť Vodné dielo Nagymaros, pôvodne plánovaná súčasť sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.
Tunelom Šibenik prechádza diaľnica D1 pod úpätím vrchu Šibenik, juhovýchodne od mesta Levoča. Tunel kategórie 2T-8,0 je navrhnutý ako diaľničný dvojrúrový tunel v extraviláne s celkovou dĺžkou 588 m s jednosmernou premávkou a maximálnou dovolenou rýchlosťou 100 km/h.
V súčasnosti platný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je jedným z najstarších zákonov, ktoré sú u nás v platnosti.
Výstavba dlhoočakávaného liptovského úseku na diaľnici D1 medzi Hubovou a Ivachnovou by mala trvať 3,5 roka. Investor NDS ju bude financovať z európskych fondov. Súčasťou liptovskej diaľnice bude aj tunel vedúci popod vrch Čebrať s výškou 1 054 m n. m. a s dĺžkou 2 km, ktorý sa bude od začiatku budovať ako dvojrúrový. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 7. novembra 2013, samotná výstavba sa oficiálne začala 11. februára tohto roka s termínom dokončenia v máji 2017.
