Dlhoočakávaná výstavba najdlhšieho tunela na úseku slovenskej diaľnice D1, tunela Višňové, sa začala prípravnými prácami v septembri 2014. Samotné razenie tunela bolo zahájené 6. apríla tohto roku na západnom portáli a 18. apríla na východnom portáli tunela.
Žilinský kraj predstavuje v rámci Slovenskej republiky významný dopravný uzol. Cez jeho územie prechádza diaľnica D1, ktorá spája západ našej krajiny s východom, a diaľnica D3, ktorá po dokončení spojí Žilinu s hraničným priechodom Skalité do Poľska. Žilinský kraj križujú aj významné železničné koridory V a VI. Do tohto regiónu smeruje významná časť financií z fondov EÚ vyčlenených na dopravné projekty, čo pre tento severoslovenský kraj predstavuje unikátnu šancu na naštartovanie hospodárskeho rastu a prosperity.
Z myšlienky a možnosti čerpať z know-how zahraničných firiem vznikol po roku 1990 dovtedy neznámy trh výrobkov, ktoré dnes možno nazvať ako drôtokoše, ekomatrace alebo gabiony. Hoci technológia drôtokamenných stavieb nebola neznáma ani predtým, hospodársky systém a prezamestnanosť v období pred rokom 1990 neumožňovali zásadnejší rozvoj technológie gabionov a ich efektívne využitie.
Diaľničný ťah D1 je v Slovenskej republike základným ťahom v smere západ – východ. Po dobudovaní bude zároveň súčasťou európskej cesty E50, ktorá prechádza v trase Brest – Paríž – Saarbrücken – Nürnberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko smerom na juh (na Bukurešť) a ďalej cez krajiny bývalého Sovietskeho zväzu smerom na východ. Zároveň je súčasťou európskeho ťahu E75 v trase Žilina – Bratislava a súčasťou transeurópskej magistrály (TEM) sever – juh.
Prvá etapa realizácie polyfunkčného komplexu Twin City Bratislava predstavuje samostatné stavebné objekty A2, A3 a A4, ako aj podzemnú kruhovú križovatku (Rondel) v rámci prepojenia týchto objektov s novo plánovanou autobusovou stanicou na Mlynských Nivách.
Cestu I/62 v Trnavskom kraji medzi Sencom a Sládkovičovom v km 9,344 až 22,146 a cestu I/75 medzi Sládkovičovom a Galantou v km 0,00 až km 5,95 pozná snáď každý motorista. Svojím smerovým vedením vytvára tento úsek výborné predpoklady na plynulú a bezproblémovú jazdu, problémom je však kvalita povrchu vytvoreného z cementobetónových dosiek.
Od 9. septembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 4/2015. Jeho hlavnou témou je geotechnika a zakladanie stavieb. Svoj priestor v nej dostali témy, ako sú zakladanie v zložitých hydrogeologických podmienkach, výstavba železničného zárezu v komplikovaných inžinierskogeologických pomeroch, sanácie zosuvov a svahových porúch či vylepšovanie podzákladia.
Explózia dopravných prostriedkov spojená s potrebou maximálnej dostupnosti všetkých regiónov generuje na budovaných komunikáciách aj veľkú výstavbu mostov. Desiatky a stovky mostov však tvoria na komunikačnej sieti citlivé ohnivká, pri ktorých platí známa poučka – celá reťaz je taká spoľahlivá, aké sú spoľahlivé jej jednotlivé ohnivká.
V rámci stavby D2 Bratislava – protihluková stena Lamač sa navrhuje zníženie hlukovej záťaže z diaľnice D2 pomocou mobilnej protihlukovej steny s výškou 4,0 m. Z časového hľadiska ide o dočasnú stavbu, a to najmä z dôvodu výhľadového rozšírenia diaľnice na 6-pruh. Celú stavbu protihlukovej steny vrátane portálov dopravného značenia rieši inžinierske združenie vedené spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., tak, aby nebola do budúcna obmedzujúcim faktorom pri rozšírení diaľnice D2 a nezvyšovala tak investičné náklady pripravovanej stavby.
Rozvoj integrovaného dopravného systému (IDS) je zameraný najmä na ľahšie a pohodlnejšie cestovanie v regiónoch a medzi regiónmi navzájom. To znamená, že cestujúci môžu cestovať v rámci integrovaného územia viacerými nadväznými druhmi dopravy vrátane individuálnej automobilovej dopravy, a to s jedným cestovným dokladom a pri rovnakých prepravných podmienkach.
Na Slovensku je množstvo regionálnych a lokálnych tratí, ktorým sa prestala venovať potrebná pozornosť a došlo k výraznému obmedzeniu ich údržby, opráv a rekonštrukcií. Pritom mnohé tieto trate sú veľmi dôležité z hľadiska obslužnosti územia, ekológie dopravy a v konečnom dôsledku dopĺňajú celý systém fungovania osobnej i nákladnej dopravy v rámci ŽSR.
Úprava Drienického potoka sa realizovala s cieľom zabezpečiť ochranu územia a majetku. Pravidelné povodne pri prívalových zrážkach si tu vyžadovali vysoké náklady na záchranárske práce a odstraňovanie následkov po povodniach.
Štandardom na korozívnu ochranu je v súčasnosti v EÚ zmes zinku a hliníka (Zn + Al), ktorej sme sa v spojení s gabionovými konštrukciami venovali aj v prvej časti článku a teraz pokračujeme s hlavným dôrazom na praktické aspekty ich využitia v cestnom a železničnom stavebníctve.
Tunel Ovčiarsko je súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Na základe dĺžkovej kategórie sa radí medzi stredne dlhé tunely. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, každá pre jeden smer jazdy. Navrhovaná rýchlosť je 100 km/h.
Nadjazd nad stanicou v Soule bol postavený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ako dopravné prepojenie medzi východnou a západnou stranou mesta. Kontrola bezpečnosti v roku 2006 ukázala, že táto 17 metrov vysoká konštrukcia už nezodpovedá bezpečnostným predpisom. Najprv na nadjazde obmedzili ťažkú dopravu a neskôr bol odsúdený na demoláciu.
