Inžinierske stavby

V roku 2002 sa začala projektová príprava ďalšieho úseku železničného koridoru Bratislava – Žilina – Košice z Nového mesta nad Váhom do Púchova. Prvý stupeň projektu, dokumentácia na územné rozhodnutie (DUR), sa týkal ešte celku, teda celých 60 km. DUR mala vychádzať z pôvodnej technickej štúdie z roku 1995, ale hneď v úvode projektovania sa ukázalo, že napríklad trasa a lokalizácia cestných mimoúrovňových krížení sa nedajú dodržať. Navyše, nikto nezabezpečil, aby sa budúca modernizovaná trať preniesla do územných plánov miest a obcí.

Množstvo stavieb sa v ostatnom období realizuje v menej vhodných podmienkach na ich zakladanie. Bez ohľadu na to sa však musia dodržať všetky kvalitatívne nároky vyplývajúce z budúceho využitia stavby.

Prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty R1 zabezpečuje spoločnosť Granvia Operation, a. s., ktorá je subdodávateľom týchto činností pre koncesionára prvého infraštruktúrneho PPP projektu na Slovensku – spoločnosť GRANVIA, a. s. O prevádzke a zaistení bez­pečnosti a plynulosti premávky na rýchlostnej ceste R1 nám porozprával Eric Genêtre, generálny riaditeľ spoločnosti GRANVIA, a. s.

Dopravná politika Európskej únie definuje železničnú dopravu ako takzvanú zelenú dopravu, teda najekologickejší spôsob prepravy. Tieto definície sú upravené napríklad v Bielej knihe z roku 2011, kde sú stanovené ambiciózne priority železničnej dopravy. Ich napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor a efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby železničná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.

Kontroverzný most pre peších cez Canal Grande v Benátkach vyvolal veľa diskusií. Pre schodnice nevhodný pre vozičkárov a vo všeobecnosti nehodiaci sa do dekoratívnej stredovekej architektúry mesta...

Bombaj, najväčšia metropola indického subkontinentu, disponuje efektívnou, ale chronicky preplnenou sieťou vnútromestských ťahov. Hoci mesto masívne investuje do výstavby dopravnej infraštruktúry, jej budovanie nemôže držať krok s rýchlym rastom zaľudnenia a hospodárstva. Aby sa vo verejnej a osobnej predmestskej doprave zlepšili spojenia na krátke vzdialenosti a prepojili nové mestské časti, začalo sa s výstavbou siete metra.

Základným cieľom pri riadení Vodnej elektrárne Gabčíkovo je optimálne využitie hydroenergetického potenciálu rieky Dunaj na pokrytie požiadaviek diagramu hodinového nasadenia výkonov. Súčasne sa musia zabezpečiť všetky ostatné funkcie Vodného diela Gabčíkovo a rešpektované obmedzenia, ktoré vyplývajú z jeho viacúčelovosti a hierarchie dôležitosti plnenia jednotlivých funkcií tak, ako sú stanovené v manipulačnom poriadku. Medzi tieto funkcie patria napríklad bezpečné prepúšťanie veľkých vôd, zaistenie odberov do starého koryta a zabezpečenie medzinárodnej plavby.

Náročné hydrogeologické, morfologické a územné podmienky v polohe severnej tangenty centrálnej časti Banskej Bystrice kládli zvýšené nároky na projektovú prípravu, ako aj realizáciu stavby rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – severný obchvat. Výstavba v daných podmienkach formou PPP projektu umožnila uplatnenie nových prístupov a priniesla nové skúsenosti pri projektovaní a realizácii stavieb týmto spôsobom u nás. Príspevok sa venuje vybraným zaujímavým geotechnickým konštrukciám, určeným na zabezpečenie stability, sanácie a ochrany územia, svahov aj podložia cestných telies, s ilustráciou geotechnického návrhu a vlastnej realizácie stavby pri použití geosyntetických materiálov.

V rámci návrhu modernizácie trate traťového úseku Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo) ako súčasti európskeho koridoru č. V sa na prekonanie pahorkovitej vyvýšeniny Za hájom navrhol nový železničný tunel Štrba ako dvojkoľajový jednorúrový tunel na osobnú aj nákladnú železničnú dopravu. Najvyššia traťová rýchlosť v prípade konvenčných vlakových súprav bude 160 km/h, v prípade vlakových súprav s výkyvnými skriňami 200 km/h.

Úsek rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť dlhý 14,175 km je situovaný južne od mesta Košice v smere k hranici s Maďarskou republikou. Na tomto úseku v súčasnosti prebieha výstavba 14 mostných objektov. Na výstavbu ich nosných konštrukcií sa použili rôzne technológie ako montáž z predpätých tyčových prefabrikátov, betonáž monolitických nosných konštrukcií na pevných podperných skružiach a letmá betonáž. Zakladanie mostných objektov v horninovom prostredí Košickej kotliny tvorenom najmä fluviálnymi sedimentmi je prevažne hlbinné na veľkopriemerových vŕtaných pilótach. V článku sa opisujú mostné objekty podľa typov nosných konštrukcií s dôrazom na najvýznamnejšie z nich.

Dlhodobá trvácnosť ciest s cementobetónovým krytom je dobre známa. Podobne ako skutočnosť, že betónové cesty nepotrebujú takmer nijaké opravy a údržbu, čo prispieva k plynulosti dopravy a znižuje množstvo dopravných zápch. Málo sa však vie o tom, že betónové cesty dokážu prispieť k zníženiu emisií CO2, zvyčajne sa však tvrdí práve opak.

Cestná doprava prechádza v súčasnosti dynamickým vývojom. Dlhodobejším trendom je neúmerný nárast počtov vozidiel a následne zvyšovanie zaťaženia dopravnej infraštruktúry. Rýchlo pribúdajú dopravné kongescie a predžuje sa ich trvanie. Je to realita už aj v stredných a menších mestách. Historicky bola logickou odpoveďou na narastajúci dopyt zvýšená ponuka prostredníctvom výstavby nových komunikácií. Jednoduchá výstavba dopravnej infraštruktúry však nie je dlhodobo udržateľná.

Systémy vystužovania zemín geosyntetickou výstužou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov, svahov a násypov. Geosyntetické výstužové prvky zvyšujú stabilitu konštrukcie a pri správnom návrhu obmedzujú jej deformáciu. Prvé vystužené konštrukcie na báze geosyntetiky boli postavené začiatkom 70. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavili polymérové výstuže, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu výstužných geosyntetických materiálov. Polymérové materiály si vyžadujú podrobný výskum na stanovenie vhodných dlhodobých charakteristík. Tento príspevok opisuje systém vystužovania zemín geopásmi ParaWeb.

Príspevok predstavuje globálnu informáciu o stave a súčasne malého sprievodcu po objektoch budovaného úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia z pohľadu dodávateľov podieľajúcich sa na jeho realizácii.

Územie, kde leží stanica Filiálka, patrí mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Zaujímal nás názor jej starostu Rudolfa Kusého na súčasný stav tejto lokality, a aké má samospráva plány na jej ďalšie využitie.