Návrat k mestskému životu

Návrat k mestskému životu

Väčšie európske mestá sa viac či menej úspešne pasujú s nárastom automobilovej dopravy a jeho negatívnymi dôsledkami. Prioritami býva väčšinou posilnenie MHD, bicyklovej a pešej dopravy, obmedzené využitie osobného automobilu podporené zriaďovaním hromadných parkovísk pri vstupoch do mesta a organizáciou prestupov medzi rôznymi druhmi dopravných prostriedkov. Realizácia 3. linky električky v aglomerácii mesta Grenoble v juhovýchodnom Francúzsku, ktorá je počtom obyvateľov porovnateľná s Bratislavou a odvaha, s akou sa samospráva postavila k riešeniu dopravnej problematiky na mestských bulvároch, môže byť zaujímavým príkladom pre hlavné mesto a väčšie mestá na Slovensku.

Veľké bulváre pre ľudí…

Moderná doba priniesla do života mesta veľa užitočných zmien ako aj nástrah. Jednou z nich je nepochybne zhusťovanie premávky, spôsobené rastúcou individuálnou dopravou a fyziognómiou európskych miest. Od roku 1996 samosprávy väčších francúzskych miest zodpovednejšie pristupujú k riešeniu zhoršujúcej sa dopravnej situácie.

Aglomeráciu mesta Grenoble spolu tvorí 23 obcí. Projekt novej linky električky prechádza piatimi z nich: Seyssins, Seyssinet-Pariset, Grenoble, Saint-Martin-d´Hères a Gières a vychádza z princípov Plánu mestského pohybu z roku 1999. Návrat k autentickému mestskému životu sa v Grenobli zakladá na princípe znižovania záťaže centrálnych mestských komunikácií a srdca aglomerácie. Odbremenenie mestských tepien sa dosahuje odklonením premávky na rýchle komunikácie a na mestský diaľničný okruh, ktorý v budúcnosti doplní tunel pod Bastillou. Individuálna automobilová doprava tak nezaťažuje centrum mesta. Mesto nepodporuje celodenné parkovanie ľudí prichádzajúcich za prácou z vidieka. Úlohou je odradiť automobilistov od celodenného parkovania a ponúknuť im alternatívu. Výnimku majú obyvatelia a zákazníci centra, ktorí môžu v cieli bezproblémovo parkovať.

Trať novej linky kolaudovanej v máji tohto roku meria 4 kilometre. Začína na Veľkých bulvároch, kde pôvodne stáli mestské hradby a popri mestskom parku prechádza do univerzitného mestečka v susednom Saint-Martin d´Hères. Projekt je globálnou investíciou mesta spolu so Združením pre hromadnú dopravu (SMTC). Počíta aj s výsadbou stromov a kríkov, dotvorením verejného priestoru mestským mobiliárom, priestormi pre peších, novými miestami pre relax, rozšírenými chodníkmi a tiež cyklistickými chodníkmi po oboch stranách cesty. Mestská diaľnica, ktorá tu dominovala viac ako 40 rokov, uvoľnila miesto rôznym užívateľom skrášlenej a bezpečnej tepny mesta.

…a mravčia práca

Dnes je to už videť menej, ale prvá etapa výstavby pozostávala z prekládky existujúcich sietí vody, kanalizácie, plynu a elektrického vedenia a trvala celých dvanásť mesiacov. Až po nich mohla nasledovať realizácia betónovej platformy, chodníkov a obrubníkov. „V záujme udržania automobilovej premávky počas realizácie prekládky a prác na infraštruktúre bolo niekedy nevyhnutné aj po šiestich alebo siedmich opakovaniach zriaďovať ďalšie provizórne cesty. Po každom zásahu sa vozovka znova musela zarovnať asfaltovou zmesou, pričom treba pripomenúť, že základy električkovej platformy vyžadovali zemné práce až do hĺbky jedného metra,“ dodáva Thierry Picard zo skupiny Groupement de maîtrise d´oeuvre.

Celkovo si realizácia trate vyžiadala 55 kilometrov koľajníc položených na 450-tisícoch betónových podložkách. Pre každý z 3-tisíc zvarov koľajníc sa použilo 7 rôznych kovov zohrievaných na viac ako 1200° Cº. „Najcitlivejšou fázou bolo uloženie koľajníc dlhých 18 metrov: zvar sa robí s milimetrovou presnosťou. Špecifickým miestom staveniska, ktoré trvalo 14 mesiacov, bolo pripojenie na existujúcu trať linky A v lete 2005. Zasahovali sme v limitovaných termínoch bez zastavenia prevádzky, udržujúc stálu premávku vozidiel a peších,“ vysvetľuje Jean-François Joubert zo skupiny Secorail – Alstom Transports.

Nový povrch komunikácie sa vyberal s ohľadom na jeho akustické vlastnosti. Špeciálny asfalt vozovky značne zmierňuje hluk prechádzajúcich áut. Trávnik na električkovej trati, okrem svojich estetických vlastností, prispieva k zníženiu hlučnosti prechádzajúcich električkových vozňov. „Zasahovali sme v sektore mesta Grenoble, kde sme medzi koľajnice električky položili približne jeden hektár trávnika. Tento už niekoľkocentimetrový trávnik bol vypestovaný počas jedného roka predtým, ako bol zrolovaný a naložený do chladiaceho kamióna. Naša práca ďalej pozostávala v inštalácii automatického zavlažovania na trati, ktoré bude naprogramované najmä počas horúcich letných dní. A nakoniec, túto trávu, ktorá sa rýchlo zakorení v 12. centimetrovej hĺbke zeminy pokrývajúcej platformu, treba kosiť. Kosenie sa musí programovať mimo dopravnej špičky električkovej dopravy,“ hovorí autor riešenia Bruno Murienne zo spločnosti ISS Espaces verts.

Projekt novej električky si vyžiadal odstránenie mimoúrovňovej križovatky v mieste kríženia Veľkých bulvárov s významným mestským cours Jean Jaurés. Povestný nadjazd, odstránený v júli 2004, symbolizoval uplynulú dobu, kedy automobil vládol verejnému priestranstvu (podobne, ako to zažívame v súčasnosti u nás). Dnes je na jeho mieste dlhý pás trávnika lemovaný stromoradím, ktoré spolu dotvárajú zhodnotenú štvrť.

Riešenie mestskej individuálnej i hromadnej dopravy je nevyhnutným krokom návratu k mestskému životu. A ten sa nemusí dotýkať iba obyvateľov historického centra. Je len na nás zadefinovať hranicu svojho mesta.

Názov stavby: 3. linka električky v aglomerácii mesta Grenoble
Miesto: Seyssins, Seyssinet-Pariset, Grenoble, Saint-Martin-d´Hères a Gières, Francúzsko
Autori návrhu: AREP Architects, Paríž
Investor: SMTC (príjmy SMTC : 60% – odvody zamestnávateľov na MHD – verejné inštitúcie a súkromné spoločnosti s viac ako 9 zamestnancami na území aglomerácie,
40% – príspevky od samospráv)

Celková dĺžka trate:
11 km
Počet zastávok: 22
Počet obyvateľov priamo dotknutých 3. linkou: 50 000
Počet vozňov: 35
Počet vysadených stromov: 2 531
Plocha položeného trávnikového koberca: 36 000
Celková plocha prác na infraštruktúrach: 400 000 m2  
Začiatok realizácie: marec 2003
Dokončenie a kolaudácia: máj 2006
Celkové náklady na projekt: 450 miliónov eur

Lucia Hakelová
Foto: mesto Grenoble