Tlapa: Pandémia mala na NDS malý vplyv, na veľkých projektoch sa neškrtá

Takéto plánovanie nemôže byť zároveň na jeden rok, ale na obdobie niekoľkých desaťročí. Vtedy sa stavebný trh upokojí, bude vedieť investovať a bude si vedieť nastaviť aj technologické a ľudské kapacity. To tvrdí v rozhovore pre Inžinierske stavby Ing. Juraj Tlapa, predseda predstavenstva vykonávajúci aj kompetencie generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti.

Vedenia NDS ste sa ujali vo vrcholnom období pandémie koronavírusu na Slovensku, čo je viac než neštandardný začiatok. Ovplyvnilo to vaše prvé kroky vo funkcii? Čo dostalo absolútnu prioritu?

S ostatnými členmi predstavenstva sme sa sústredili hlavne na to, aby sme plynule prebrali vedenie firmy. Samozrejme, čo sa týka výstavby, to bolo rôzne, niektorí dodávatelia pochádzajú z ČR, ale za pár týždňov sme to vyriešili, takže môžem hneď takto v úvode potvrdiť, že pandémia mala na NDS veľmi malý vplyv.

Posledné mesiace trpeli stavby aj v nadväznosti na zavreté hranice, ako to fungovalo s návratom zahraničných firiem, resp. zahraničných pracovníkov na stavby?

V tomto nám ministerstvo dopravy výrazne pomohlo a podalo pomocnú ruku. Pri kľúčových pracovníkoch udelil hlavný hygienik výnimky, takže mohli prísť bez toho, aby boli nútení podstúpiť karanténu. Avšak aj vďaka tomu, že mnoho pracovníkov zo Slovenska robí v ČR a naopak, českí pracovníci na Slovensku, firmy si to veľmi operatívne preorganizovali a žiadne extrémne výpadky sme nemali.

Aké sú, resp. budú teraz vaše ďalšie kroky a priority? Mali ste už dostatok času dôkladne to zanalyzovať? Prekvapilo vás niečo po nástupe?

Prvoradou agendou bolo vypracovať priority pre Ministerstvo dopravy a výstavby SR a vládu SR, aby sme mali čo najskôr schválené prioritné infraštruktúrne projekty, ich financovanie a aby to zhodnotil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). A, samozrejme, analyzujeme a auditujeme všetky procesy.

Budúcnosť Višnového

Medzi kľúčové a ostro sledované projekty, ktoré ste našli takpovediac na stole, patrí nepochybne tunel Višňové. V čase vzniku tohto rozhovoru už prebieha hodnotenie žiadostí o účasť v súťaži na dokončenie úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s týmto tunelom. Aká je situácia?

Aktuálne prebieha kvalifikácia uchádzačov, ktorá bude v dohľadnom čase ukončená, následne bude prebiehať súťažný dialóg. Sme teda vo verejnej súťaži.

A platí stále, že plánom je ukončiť súťaž, podpísať zmluvu o dielo do konca roka 2020 a motoristom odovzdať dielo do užívania najneskôr do konca roka 2023?

Áno, je veľkou ambíciou – nielen zo strany NDS, ale aj ministerstva – ukončiť celý proces do konca roka. Tým pádom by sme chceli mať do roku 2023 preinvestované gro prác, aj technologických. Čo sa týka kolaudácie, určite niektoré kroky prejdú aj do roku 2024. Ale zopakujem, naším cieľom je splniť termín roka 2023.

Problematický obchvat

Ďalšou komplikovanou stavbou je obchvat Bratislavy. Ako vnímate problémy s násypom na D4 pri Jarovciach? Skončí sa to podľa vás tým, že časť novej diaľnice D4 sa bude musieť rozobrať a postaviť nanovo na účet stavebnej firmy? Nehrozí potom žaloba na súde zo strany koncesionára?

Ťažko sa vyjadrovať k tejto téme, keďže som predstaviteľ NDS, nie koncesionára. Rovnako sa k tejto téme nechcem vyjadrovať aj z toho dôvodu, že tu prebiehajú vyšetrovacie konania. O všetkom musia rozhodnúť kompetentné orgány. NDS tu zabezpečuje len výkup pozemkov.

Čo sa týka ostatných väčších rozbehnutých stavieb (odhliadnuc pritom od možno nekončiacej situácie ohľadom koronavírusu), nečrtajú sa pri nich nejaké iné výraznejšie problémy?

Samozrejme, na väčších stavbách sa problémy môžu vyskytnúť, ale všetko operatívne riešime. Skôr na rovinu poviem, že sme zdedili niektoré menšie stavby v nelichotivom stave, konkrétne ide o križovatku Triblavina a privádzač Lietavská Lúčka. Našťastie, všetko smeruje k tomu, aby sme to do konca roka aspoň čiastočne sprejazdnili. Tento rok odovzdáme do užívania aj úsek D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec. Máme potvrdené aj od zhotoviteľa, že zmluvný termín december 2020 sa dodrží, čo ma veľmi teší.

Nedávno sme sa pýtali firiem z oblasti inžinierskych stavieb, ako zvládajú súčasnú situáciu, a pomerne jasnou odpoveďou bolo, že nepotrebujú peniaze na vykrývanie prípadných strát, chcú hlavne pokračovať v práci. Či už projektanti, alebo realizátori, všetci veria, že práce v stavebníctve budú pokračovať. Budú? Čo môžu čakať?

Celé stavebníctvo je dnes o veľkých štátnych zákazkách, keďže súkromní developeri nie sú motorom stavebníctva a nikdy ani nebudú. Vždy je to na pleciach štátu, ktorý by mal dať stavebným firmám prácu. Spolu so železničnými spoločnosťami a Slovenskou správou ciest musíme byť veľkými investormi.

Vo veľkých projektoch sa neškrtá

A čo nové zákazky? Projektanti by radi pripravili novej vláde projekty, ktoré bude môcť využiť na rozbehnutie ďalších úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, bez čoho sa naštartovanie ekonomiky v blízkej budúcnosti asi nezaobíde.

Momentálne riešime prioritu jednotlivých úsekov diaľnic. Zo 108 pôvodne pripravovaných sme pripravili 38 projektov, ktoré pôjdu aj reálne do súťaže. V spolupráci s ÚHP a ministerstvami dopravy a financií to v dohľadnom čase zverejníme.

Na to všetko budú potrebné financie, máte jasno v rozpočte a predovšetkým v zdrojoch? Ako bude zabezpečené financovanie? Pripravujú sa nejaké nové formy na posilnenie NDS?

Určitú časť projektov máme vykrytú z eurofondov. Niektoré projekty pripravujeme do fázovania, teda financovanie by bolo zabezpečené aj z nasledujúceho obdobia. Zdroje zo štátneho rozpočtu máme takisto zabezpečené. Na veľké projekty nám teda nebudú škrtnuté peniaze.

Na úseku financií by boli potrebné aj opatrenia na podporu cashflow stavebných spoločností – hovorí sa o skrátení splatnosti faktúr alebo uvoľneniach týkajúcich sa bankových záruk. Bude sa niečo také realizovať?

To, čo je nastavené v zmluvách, rešpektujeme s plnou vážnosťou. Ak bola teda napríklad vysúťažená 60-dňová splatnosť faktúr, musíme ju dodržať.

Vláda prijíma postupne v jednotlivých krokoch opatrenia na pomoc zdevastovanej ekonomike. Čo by bolo podľa vás ešte potrebné urobiť, aby sa pomohlo stavebníctvu, konkrétne teda najmä infraštruktúrnym projektom?

Myslím si, že tu musí byť zodpovedné, zmysluplné a cieľavedomé plánovanie, nie na jeden rok, ale na obdobie niekoľkých desaťročí. Vtedy sa stavebný trh upokojí, bude vedieť investovať a bude si vedieť nastaviť aj technologické a ľudské kapacity.

Čo môže urobiť v tomto smere priamo NDS a vy osobne? Je niečo pre vás v tomto smere absolútne kľúčové?

Snažíme sa aj my v tomto pomôcť. Všetky predošlé vlády veľmi zasahovali do činností NDS. Dnes tento pocit nemám.