Fasádne nátery

Pestrá ponuka náterových látok, ktoré z fyzikálneho hľadiska vytvárajú veľmi rozdielne tenké povlaky, ako aj veľké množstvo podkladov, komplikuje rozhodnutie v prospech použitia určitej náterovej látky. Stále sa skracujúci čas výstavby, ako aj odvážne členenie fasád majú veľký vplyv na to, ako náter reaguje. Skôr ako sa budeme zaoberať poškodeniami fasádnych náterov, mali by sme vedieť, ktoré druhy náterových látok je vhodné aplikovať na rôzne podklady. Treba však upozorniť, že tu nemôžeme vyčerpať všetky varianty podkladov. Náterové látky uvádzame pod ich obchodným názvom. V tab. 1 sú najčastejšie používané náterové systémy a podklady vhodné na ich použitie. Okrem krycích disperzných a silikónových farieb existujú aj lazúry, t. j. náterové látky, ktoré majú po aplikácii ešte určité charakteristické vlastnosti podkladu. V tejto časti neopisujeme náterové látky, ktoré majú schopnosť preklenúť trhliny.

Minerálne spojivá sa získavajú vždy z minerálov chemickou premenou. Proces tuhnutia má aj chemický charakter, t. j. vznikajú nové minerály. Viažu výlučne minerálne prísady, plnivá, piesky a pigmenty. Na zlepšenie stability, spracovania alebo tvorby štruktúry možno pridávať pomocné organické látky (plasty) v malých množstvách.

Pojem disperzia znamená, že látka (napr. pigment) je v inej látke jemne rozptýlená (v spojive). Disperzné farby pozostávajú z disperzných spojív, z pigmentov a pomocných látok. Riedidlá a rozpúšťadlá sa hneď po aplikácii odparia. Potom sa neprchavé časti spoja a vytvoria kompaktný povlak. Vytvorenie povlaku prebieha len fyzikálne.

Disperzný náter sa dá aplikovať na všetky uvedené podklady (tab. 1) okrem omietok z bieleho vápna. Disperzia by sa nemala na omietky z bieleho vápna nanášať z dvoch dôvodov: jednak preto, lebo únosnosť potrebná pri disperzii je rozhodujúca, a jednak preto, lebo disperzný povlak príliš obmedzuje difúziu vodnej pary. Z dlhodobého hľadiska to má nepriaznivý vplyv na omietku a náter.

Spojivom silikónových živičných farieb je silikónová živičná emulzia, ktorá sa spevňuje polymérovými disperziami. Povlak sa tvorí odparovaním vody, pričom nevzniká chemická reakcia medzi spojivom, prísadami a základom. V povlaku sa pri tom vytvára jemná kapilárna štruktúra, ktorá zaručuje veľmi dobrú priepustnosť vodnej pary.

Silikónové farby sa môžu nanášať na všetky minerálne a (alebo) plastmi zušľachtené podklady; podmienkou je, aby bol podklad čistý a nosný. Pred aplikáciou silikónovej farby vytvárajúcej povlak sa podklad hydrofobizuje špeciálnou náterovou látkou, ktorá je súčasťou systému, t. j. podklad sa stane vodotesným.
Minerálna farba

Surovinami spojiva minerálnej farby, draselného vodného skla, sú kremenný piesok a potaš, ktoré sa v procese tavenia pri takmer 1300 °C premieňajú na draselný silikát, ktorý je rozpustný vo vode. Alkáliovzdorné pigmenty sa pridávajú až približne 12 hodín pred spracovaním. Minerálne alebo silikátové farby a (alebo) dvojzložkové minerálne farby, ako sa tiež nazývajú, vyžadujú pri spracovaní veľkú zručnosť a poznatky týkajúce sa posúdenia podkladu. Proces tuhnutia povlaku je chemický a nazýva sa skremenenie. Keď sa na omietku aplikuje minerálna farba, do ktorej sa pridalo minimálne množstvo organických pomocných látok, proces skremenenia sa poruší, t. j. povlak je po vyschnutí fľakatý, tvoria sa na ňom trhliny a odlupuje sa. Preto sa táto farba používa iba na čistú omietku z bieleho vápna.

Majú rovnaké základné zloženie ako spomínané silikátové farby. Spotrebiteľovi sa dodávajú, pripravené na použitie, v plastových nádobách. Aby proces skremenenia (chemická reakcia medzi draselným silikátom a pigmentmi) neprebehol v nádobe, pridáva sa do náterovej látky približne 5 % objemu špeciálnych plastov.

Farby na báze vápna sú zmesi haseného vápna riediteľné vodou. Vápno je pigment aj spojivo súčasne a tvrdne chemicky prijímaním kyseliny uhličitej zo vzduchu. Používa sa na minerálne viazané omietky väčšinou na pamiatkovo chránené objekty.

Spojivá matných farieb tvoria vysokomolekulárne termoplastické syntetické živice, ktoré vznikajú polymerizáciou z nenasýtených monomérov. Pretože viaceré monoméry patria do triedy vinylových zlúčenín, príslušné polymerizáty sa nazývajú aj polyvinylové živice. Tieto náterové látky sú riediteľné len organickými riedidlami (technický benzín). Je to v dôsledku toho, že sa náterovým látkam pri dnešnej úrovni ekologického vedomia nepripisuje veľký význam.

Hĺbkové základné nátery a impregnácie. Niektoré výrobky obsahujú riedidlá alebo sú riediteľné vodou. Hĺbkový základný náter je nízkoviskózna (riedka) náterová látka, ktorá sa používa na vyrovnanie nasiakavých omietok. Podklad sa pri tom aj spevní, čo zlepší priľnavosť ďalšieho disperzného alebo polymerizačného živičného náteru. Hĺbkové základné nátery riediteľné vodou nemajú takú dobrú schopnosť preniknúť do podkladu ako výrobky obsahujúce rozpúšťadlá. Preto ani spevňujúce vlastnosti nie sú vysoké. Vo fasádnej oblasti sa používajú impregnácie na hydrofobizáciu silikátových alebo organických silikátových farieb, t. j. hydrofobizácia sa uskutoční až po skremenení silikátových farieb (skremenenie trvá približne tri týždne). V osobitných prípadoch sa ošetruje aj pohľadový betón alebo škárované neomietané murivo.

Ako sme už v úvode konštatovali, fasádny náter má ochrannú funkciu a okrem toho by mal esteticky pôsobiť. Spomínané nátery vytvárajú sčasti uzavretý, sčasti neuzavretý povlak alebo nevytvárajú nijaký povlak (tab. 2).

Vznik porúch na náteroch nezapríčiňuje len jedna výrazná porucha. Vždy ide o spolupôsobenie viacerých faktorov. Dôležitá je komunikácia medzi zúčastnenými stranami pri definovaní zhotovenia. Súvisí to s tým, že z ich rozhovorov jasne nevyplynie predstava jedného účastníka a možnosti druhého, ako prispieť k jeho predstave. Pri objasňovaní porúch potom často cítiť aj strach, že by vyslovenie návrhov alebo niekedy aj odrádzanie mohlo spôsobiť, že objednávku dostane konkurencia. Ďalším výrazným faktorom je podklad, pri ktorom sa musí pred nanesením náteru posúdiť, či je ako nosič určitého typu náteru funkčný.

Bežná červená pálená tehla je určená na vytvorenie fasádnej steny a slúži ako nosič fasádnej omietky. V exteriéri pálená tehla svojím charakterom nie je vhodná ako nosič náteru. Druh aplikovaného náteru pritom nezohráva nijakú úlohu.