Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Protherm
  • HELLA

Čo vieme o penetrácii?

Čo vieme o penetrácii?

Penetrácia všeobecne patrí medzi často používané termíny. V podaní niektorých predajcov má dokonca povesť zázračného materiálu (technologického postupu), ktorý dokáže upraviť aj nevhodný podklad a pripraviť ho na aplikáciu požadovanej povrchovej úpravy. Takýto pohľad je pomerne skreslený a zavádzajúci. Ako každá technológia, aj penetrácia prinesie pri splnení istých požiadaviek uspokojivý výsledok. V niektorých prípadoch je však podklad natoľko nevyhovujúci, že ho žiadny penetračný náter nedokáže dostatočne upraviť. Na základe praktických skúseností sa preto pokúsim trocha objasniť, čo si pod termínom penetrácia treba predstaviť, ako aj to, aký má význam z hľadiska úpravy podkladov.

Termín penetračný náter sa zrejme najväčšmi rozšíril v 60. a 70. rokoch minulého storočia v súvislosti s realizáciou izolácií, keď sa hovorilo o „asfaltovej penetrácii pod asfaltové pásy“. Zvyčajne sa používal materiál AS 04, prípadne vodná asfaltová emulzia známa pod značkou Gumoasfalt.

Slovo penetrácia (angl. penetration – prenikanie) presne vystihuje podstatu procesu. Ide skutočne o prenikanie nosného média so špecifickými vlastnosťami do podkladu. Toto médium má účinnú zložku, ktorá zabezpečuje požadované vlastnosti podkladu. Z uvedeného vyplýva, že nosným médiom nemusí byť vždy voda, ako sa niekedy chybne prezentuje, ale riadi sa vlastnosťami účinnej zložky. Okrem vody to teda môžu byť prakticky všetky rozpúšťadlá a ďalšie chemické prípravky používané v náterových a iných technológiách.

Podklady, na ktoré sa penetračný náter nanáša, možno rozdeliť do štyroch základných kategórií:

  • pevné, hutné, nenasiakavé,
  • porézne, nasiakavé, zľahka kriedujúce,
  • porézne, piesčité, zvetrané,
  • porézne, zvetrané, znečistené.

Funkcie penetrácie

Funkcie penetrácie možno všeobecne charakterizovať takto:

  • spevnenie nesúdržných podkladov,
  • zjednotenie nasiakavosti podkladov,
  • zvýšenie priľnavosti ďalšej povrchovej úpravy.

Ďalej sa pokúsime podrobnejšie opísať uvedené funkcie. 

Spevnenie nesúdržných podkladov

V tomto prípade sa od penetračných náterov najčastejšie očakáva nemožné. Aj penetračný náter s veľkou schopnosťou preniknutia (nosné médium na báze lakového benzínu) prenikne na bežne zvetranom povrchu iba do hĺbky 1 mm. Ak je povrch zvetraný hlbšie, nedá sa spevniť výlučne penetračným náterom. Dôvodom sú nesúdržné spodné vrstvy, kam penetrácia neprenikne. V týchto prípadoch síce penetrácia vytvorí pevnú povrchovú vrstvu (napokon, pri povrchu je aj jej najväčšia koncentrácia), ale nie je možné spevniť veľké hrúbky materiálov (s výnimkou tlakových penetrácií, čo je však iná technológia). Najrozšírenejšia je penetrácia povrchu pod vnútorné farby po zoškrabaní pôvodných náterov alebo odstránení tapiet.

Zjednotenie nasiakavosti podkladov

Zjednotenie nasiakavosti podkladov je veľmi dôležité najmä pri silikátových náterových hmotách, ktoré pri vytvrdzovaní reagujú v závislosti od vlhkosti podkladu, pričom nejednotná vlhkosť môže spôsobiť rôznofarebné škvrny.

Zvýšenie priľnavosti ďalšej povrchovej úpravy

V tomto prípade penetrácia plní funkciu spojovacieho mostíka medzi podkladom a požadovanou povrchovou úpravou. Zvýšenie priľnavosti ďalšej povrchovej úpravy je vhodné všade tam, kde je podklad hutný, tvrdý alebo nenasiakavý.

Zásady správneho penetrovania

Pri návrhu penetrácie odporúčam rešpektovať tieto zásady:

  • vždy voliť penetráciu, ktorá chemicky zodpovedá povrchovej úprave (t. j. pod disperzné farby patrí disperzná penetrácia, pod silikátové silikátová a pod.). Výrobcovia náterových látok zvyčajne ponúkajú priamo konkrétny penetračný náter pre konkrétny výrobok);
  • penetračný náter nanášať rovnomerne, odporúčaným spôsobom, ale vždy iba také množstvo, aké nasiakne podklad. Ak sa totiž nanesie väčšie množstvo, na podklade z penetrácie, čo nevsiakne, sa vytvoria lesklé plochy (tzv. zrkadlá), ktoré pôsobia ako separačná vrstva a môžu zhoršiť priľnavosť. Pri technológiách citlivých na vlhkosť podkladu (napr. silikáty) môžu nastať problémy s farebnosťou;
  • preferovať mechanické nanášanie penetrácia pred striekaním – materiál sa lepšie zapracuje do podkladu;
  • neodkladať ďalšie pretieranie priveľmi dlho. Ak penetračný prostriedok celkom zaschne (vytvrdne), napojenie ďalšieho náteru je problematické. Ideálny odstup medzi penetráciou a ďalším náterom je 1 až 3 dni;
  • pri penetrovaní (ide vlastne o náter transparentným materiálom) zakryť priľahlé konštrukcie a chrániť ich pred znečistením. Napríklad sklá okien, znečistené silikátovou penetráciou, sa najlepšie umývajú kladivom;
  • dodržiavať pomery riedenia, ktoré udáva výrobca;
  • vždy je vhodné si vyžiadať posúdenie podkladu odborným pracovníkom dodávateľa náterového systému.

Filtračná penetrácia

Špecifickou skupinu penetrácií tvoria tzv. filtračné penetračné nátery, ktorých úlohou je fixovať znečisťujúce látky v podklade (nikotín, sadze atď.), a tak zabezpečiť čistý povrch. Ak sú to materiály riediteľné vodou, treba zabezpečiť minimálnu teplotu podkladu, povrchu aj ovzdušia +15 °C. Dôvodom je, že tieto špeciálne izolačné nátery musia rýchlo zaschnúť a uzavrieť nečistoty pod sebou. Ak zasychajú príliš dlho, je pravdepodobnosť prieniku nečistôt vo vlhkom prostredí oveľa väčšia.

Na záver upozorním na skutočnosť, že penetrácie nemožno preceňovať, ale ani podceňovať. Majú svoje miesto v náterových technológiách a ich správne a odborné použitie zjednoduší a skvalitní väčšinu povrchových úprav.

Ing. Jan Loukotka
FOTO: autor
   
Autor je konateľom spoločnosti Caparol Slovakia, s. r. o.