Efektívne spôsoby zvyšovania energetickej účinnosti budov

Prijatím Kjótskeho protokolu sme sa zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov, najmä CO₂. Na Slovensku tkvie potenciál úspor energie predovšetkým v budovách. Viac ako polovica bytového fondu, ktorý tvorí okolo 900 000 postavených bytových jednotiek, je postavená technológiou bez zateplenia. Jedinou cestou k splneniu deklarovaných záväzkov je zvýšenie energetickej účinnosti budov.

Kjótsky protokol bol iba prvým krokom. Podnietil vznik mnohých iniciatív a prijatie opatrení aj na legislatívnej úrovni, ktorých prvoradým cieľom je ochrana životného prostredia. Jedno z významných opatrení týkajúcich sa ochrany ovzdušia a úspory energie prijal Európsky parlament v apríli 2009. Dohoda 20/20/20 nariaďuje európskym krajinám do roku 2020 znížiť spotrebu energie o 20 % a zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie o 20 %. Ak sa ciele podarí naplniť, cieľová hodnota zníženia energetickej spotreby a zvýšenia využívania obnoviteľných zdrojov sa upraví na 30 % s víziou dosiahnutia do roku 2030.

Na Slovensku je najvýznamnejším nástrojom zvyšovania energetickej účinnosti budov Smernica energetickej hospodárnosti budov, ktorá je od januára 2008 implementovaná do našej národnej legislatívy. Definuje jednotnú metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov vo všetkých krajinách Európskej únie, stanovuje kritériá pre existujúce budovy pri ich významnej obnove či rekonštrukcii, ako aj kritériá výstavby novostavieb. Vytvára tiež schému procesu energetickej certifikácie a zavádza povinnosť pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných zariadení. Smernica je legislatívne ošetrená v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a vo vyhláške 625/2006, v ktorej sa bližšie definujú požiadavky a postupy pri uplatňovaní toho zákona. Pravidlá inšpekcií kotlov a klimatizačných zariadení sa stanovujú zákonom č. 17/2007.

Tepelná izolácia je kľúčová

Komplexná obnova bytových domov v zmysle zateplenia obvodového plášťa, strechy, podlahy, výmeny okien a hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy umožňuje znížiť náklady na spotrebu energie na vykurovanie až o polovicu.

Správne navrhnutá a zabudovaná tepelná izolácia je najvýznamnejší faktor, ktorý ovplyvňuje energetickú účinnosť budov. Vhodne navrhnutá tepelná izolácia je najefektívnejšou, najrýchlejšou a cenovo prijateľnou cestu zníženiu spotreby energie a emisií skleníkových plynov až o 40 %. Energetická účinnosť závisí nielen od hrúbky tepelnej izolácie, dôležitá je tiež vzduchotesnosť obalovej konštrukcie domu, ktorá sa sleduje najmä pri stavbe pasívnych domov, ale aj od kvality zhotovenia.

Odborníci predpokladajú, že pripravované zmeny v oblasti európskej legislatívy v tejto oblasti budú v horizonte niekoľkých rokov požadovať stavbu domov s minimálnou spotrebou energie. V najbližšom období sa normatívne predpisy týkajúce sa tepelnotechnických vlastností budov budú sprísňovať nielen u nás, ale aj na celom európskom trhu. Toto sprísnenie môže byť natoľko výrazné, že vlastnosti niektorých súčasných zatepľovacích systémov už nemusia novým požiadavkám vyhovovať. 
 
Energetická účinnosť bez kompromisov
Dôvodom popularity používania výrobkov EPS pri zvyšovaní energetickej účinnosti budov je nielen prijateľná cena materiálu, ale aj jeho znamenité vlastnosti, ktoré sú zaručené počas celej životnosti budovy.
Nízka hmotnosť materiálu (EPS tvorí 98 % vzduchu) umožňuje jednoduchú manipuláciu a ľahké opracovanie bežnými nástrojmi, čo znižuje aj cenu práce. Dobré mechanické vlastnosti zaručujú odolnosť materiálu proti vonkajším tlakom a nárazom. EPS odoláva vlhkosti, vode aj vysokým teplotám. Výhodou je aj kompatibilita s väčšinou materiálov, ktoré sa bežne používajú v stavebníctve. EPS je zdravotne neškodný a podporuje príjemnú mikroklímu v interiéri. Stabilizovaním teplotných výkyvov zabezpečí tepelnú pohodu a zaručí tiež akustickú izoláciu.

EPS je vhodným materiálom na zvyšovanie energetickej účinnosti budov aj pre modernú technológiu výroby s nízkou spotrebou vody a veľmi nízkou úrovňou emisií, ktorá výraznejšie nezaťažuje životné prostredie. Energia potrebná na výrobu izolačných výrobkov EPS je vyvážená energetickými úsporami už po prvých 4 mesiacoch využívania. EPS je tiež 100-percentne recyklovateľný.

Doprava materiálov z EPS na miesto stavby bola optimalizovaná tak, aby sa eliminoval jej dosah na životné prostredie. Surovina EPS sa pred procesom expandovania transportuje priamo z výroby k lokálnym spracovateľom polystyrénu, kde nadobudne konečné vlastnosti. Nízka hmotnosť EPS zefektívňuje náklady na dopravu.

Vyberať kvalitné výrobky tepelných izolácií z EPS na Slovensku napomáha projekt Monitoring kvality EPS, ktorého cieľom je zabezpečiť kvalitu výrobkov tepelných izolácií z EPS pre zatepľovanie v súlade s garantovanými vlastnosťami, ktoré sú deklarované vo vyhlásení zhody, a tým zabezpečiť dlhodobú životnosť a kvalitu zateplenia.

Ing. Marta Strapková

Viac informácií nájdete na www.epssr.sk.