Anketa: Použitie metódy Naprojektuj a postav 3.

Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem. Postupne budeme na portáli zverejňovať vyjadrenia všetkých oslovených odborníkov.  Ak sme niekoho zabudli osloviť a chce sa k danej problematike vyjadriť, môže nám napísať na inzinierske-stavby@jaga.sk.

1. Aké sú podľa vás výhody a nevýhody použitia metódy Naprojektuj a postav podľa žltého FIDIC-u pri výstavbe mostných objektov?

2. Čo si myslíte o kritériu „najnižšej ceny“, ktoré sa uplatňuje vo všetkých typoch verejného obstarávania ako jediné a rozhodujúce kritérium?

Ing. Miroslav Maťaščík
predseda predstavenstva projektovej kancelárie Alfa 04, a. s.

1. Mosty sú veľmi náročné inžinierske diela, sú vizitkou stavebnej kultúry našej doby a mali by dobre slúžiť minimálne 100 rokov. Preto si zaslúžia maximálnu pozornosť a kompetentnosť obstarávateľa, projektanta a zhotoviteľa.

Najlepšou metódou pri výbere zhotoviteľa a realizácii dopravných stavieb je použitie zmluvných podmienok definovaných v tzv. červenej knihe FIDIC. Táto metóda sa donedávna na Slovensku temer výlučne používala. Avšak ani táto osvedčená metodika nezabránila tomu, aby sa na Slovensku nepostavilo zopár zlých a zbytočne drahých mostov. A keď vidím tendrovú dokumentáciu práve pripravovaných stavieb, obávam sa, že zlé mosty sa budú stavať aj naďalej. Príčiny tejto zlej prognózy sú, podľa môjho názoru, nasledujúce:

• Investorské organizácie nedokázali byť garantmi kvalitnej tendrovej dokumentácie. Nedokázali zabezpečiť, aby koncepcia mostných objektov bola konzistentná, ale aby na druhej strane dávala priestor progresívnym trendom v tejto profesii.
• Nelogické a mnohokrát účelové požiadavky v súťažných podkladoch spôsobili, že mostné objekty v tendrovej dokumentácii sú často zbierkou toho, „čo kto má v šuplíku“, ba niekedy – v rozpore s princípom tendrovej dokumentácie – boli už prispôsobené technológiám konkrétnych firiem.
• Najmä pri diaľničných mostoch je most obyčajne iba jedným z mnohých objektov stavby, a tak sa v projektovej príprave aj v tendrovej ponuke jeho kvalitný alebo nekvalitný návrh „rozplynie“ v rámci ocenenia celej stavby. Kvalite projektu, oceneniu aj realizácii významnejších mostov by určite pomohla verejná súťaž iba na takýto most. Problém je však v tom, že to je pre obstarávateľa práca navyše oproti doterajšej praxi, keď sa aj veľký most „zvezie“ v rámci celej diaľničnej stavby.
• Ani najlepší projektant nedokáže pripraviť dokonalý projekt v rámci tendrovej dokumentácie, pretože projektuje pre anonymného zhotoviteľa. Až keď je známy konkrétny zhotoviteľ stavebného diela, môže sa uplatniť jeho know-how, jeho nápady, jeho technológie. Napriek tomu sa temer vo všetkých súťažných podkladoch našich obstarávateľov stavieb objavuje klauzula „Alternatívne riešenia nie sú povolené“. Čo v preklade do zrozumiteľnej reči znamená: „Projektanti, stavbári nevymýšľajte, neoptimalizujte, nezlacňujte. Ja, obstarávateľ, by som s tým mal iba problémy. A tých pár miliónov úspor za to nestojí“.

Východiskom, ako sa vyhnúť horeuvedeným nedostatkom by mohol byť „žltý“ FIDIC. Hoci prvotným impulzom na jeho použitie na stavbách diaľnice D1 bola nedostatočne pripravená dokumentácia (podľa už neplatných STN), doterajšie skúsenosti s prípravou a čiastočne už aj s realizáciou troch stavieb na diaľnici D1 ukazujú, že táto metóda by mohla byť pri správnej aplikácii receptom na progres v mostnom staviteľstve.

Hlavnou výhodou metódy Naprojektuj a postav je, že dáva veľký priestor iniciatíve a nápadom uchádzača o stavbu. Umožňuje mu to lepšie využiť svoje skúsenosti, svoje technológie, svoju výrobnú základňu. Prvé merateľné výsledky tejto metodiky už možno sledovať v cenách mostných objektov, ktoré sa objavili v tendroch podľa žltého FIDIC-u na diaľnici D1. A na stavbách, ktoré sú už v realizácii, sa potvrdil môj kritický názor o kvalite projektovej dokumentácie. Snáď žiaden most sa nerealizuje podľa dokumentácie na stavebné povolenie, respektíve podľa pôvodnej realizačnej dokumentácie.

Samozrejme, súčasné ceny mostov v tendroch, ktoré budú realizované podľa žltého FIDIC-u, neboli dosiahnuté iba zásluhou tejto metodiky, ale sú aj produktom „vyhladovaného“ stavebného trhu, keď sú firmy ochotné stavať na hranici svojich výrobných nákladov, ba niektoré navrhli aj ceny pod touto hranicou.
Táto atmosféra na trhu dopravných stavieb a veľká voľnosť v tvorbe koncepcie mostov, ktorú umožňuje žltý FIDIC, môžu však spôsobiť uniformitu a možno aj nižšiu kvalitu stavebného diela. Aby sa tak nestalo, je však už plne v rukách obstarávateľa a stavebného dozoru.

2. Kritérium „najnižšej ceny“ je u obstarávateľov obľúbené preto, lebo je najľahšie vyhodnotiteľné. Ďalšie potenciálne kritériá, napríklad referencie a čas výstavby, je možné rozumne podmieniť už v súťažných podkladoch. Ak sa aplikujú rozumne, t. j. tak, aby zabezpečili potrebnú kvalitu stavby a rozumný čas výstavby, zohľadňujúc napríklad aj klimatické podmienky územia, môže byť kritérium „najnižšej ceny“ objektívnym spôsobom výberu zhotoviteľa.

Ilustračné foto: Dano Veselský

–>–>