Anketa: Fasády

Na budovách sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi fasád. Spýtali sme sa na ich limity, vývoj a efektívne spôsoby montáže.

Ing. Miroslav Vacula
CIDEM Hranice, a. s., divízia CETRIS

1. Osobne vidím budúcnosť pri fasádnych obkladoch z prírodných materiálov bez akejkoľvek povrchovej úpravy.

2. Montáž fasády je suchý proces, pri mechanickom kotvení nie je ani žiadne obmedzenie v súvislosti s teplotou. Na realizáciu v podstate postačí podkladová obvodová konštrukcia. Možnosťou urýchlenia je systém prefabrikácie – ten je ale vhodný iba pri systéme montovaných stavieb, ak by sa priamo vo výrobni na obvodový panel kotvil fasádny obklad.

3. V prípade cementotrieskovej dosky vyplýva obmedzenie z maximálneho formátu dosky (1 250 × 3 350 mm) – väčší formát nemožno dodať. Z pohľadu tvarov obmedzenia nemáme, lebo disponujeme obrábacím strojom CNC a pre zákazníkov vyrábame lichobežníkové, kruhové aj trojuholníkové dosky. Treba ale počítať s vyššou prácnosťou pri realizácii a zložitejšou podkladovou konštrukciou.

Ing. David Hahn
EBM Co., s. r. o.

1. Fasádna obvodová konštrukcia má plniť niekoľko funkcií. Obvodová konštrukcia spolu s obvodovým plášťom by mali byť predovšetkým mechanicky odolné a stabilné, musia spĺňať tepelnotechnické požiadavky –(úspora energie a tepelná ochrana), zvukovoizolačnú funkciu (ochrana proti hluku), požiarnobezpečnostnú funkciu, mali by byť šetrné k životnému prostrediu a spĺňať požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a užívaní. Takisto od nej očakávame, že bude odolávať poveternostným a klimatickým vplyvom, čo vyplýva z už spomínaných podmienok bezpečného používania, mechanickej odolnosti a stability. Všetky tieto funkcie a požiadavky, ktoré má obvodová konštrukcia spolu s obvodovým plášťom spĺňať, sú definované v príslušných stavebných predpisoch. Navyše očakávame aj farebnú a tvarovú stálosť.

Budúcnosť fasádnych obvodových konštrukcií z hľadiska použitých materiálov vidím stále v sendvičových konštrukciách s odvetrávanou vzduchovou vrstvou medzi tepelnou izoláciou a predsadeným obvodovým plášťom, ktorý potom samostatne odoláva poveternostným a klimatickým vplyvom. Sendvičová konštrukcia má výhodu v tom, že umožňuje použiť materiály s odlišnými stavebno-fyzikálnymi vlastnosťami, keď jednotlivé vrstvy skladby volíme tak, aby konštrukcia mala čo najlepšiu hodnotu tepelného odporu, respektíve čo najnižší súčiniteľ prechodu tepla. V skladbe preto volíme materiály s dostatočnou tepelnou akumuláciou na strane interiéru na získanie čo najväčšej tepelnej pohody v interiéri, snažíme sa docieliť takú skladbu fasády, aby dosahovala čo najlepšie zvukovoizolačné vlastnosti, ďalej sa snažíme dosiahnuť čo najlepšie fungovanie z hľadiska zbavovania sa konštrukcia prípadných skondenzovaných pár smerom do exteriéru a s tým súvisí nevyhnutnosť použiť ako tepelnú izoláciu materiály s nízkym difúznym odporom. V neposlednom rade od obvodového plášťa očakávame tvarovú a farebnú stálosť a takisto dlhú životnosť. To musia zabezpečiť obkladové materiály zavesené na nosnom predsadenom rošte. V budúcnosti by materiály tepelných izolácií mali mať menšie hrúbky pri zachovaní rovnakých hodnôt súčiniteľa prechodu tepla U ako pri súčasných väčších hrúbkach. V súčasnosti majú nízke hodnoty súčiniteľa prechodu tepla pri menších hrúbkach len tepelné izolácie s vysokým difúznym odporom, ako sú polystyrény alebo polyuretánové dosky. Na dobré fungovanie z hľadiska ročnej bilancie difúznych pár však takéto vlastnosti potrebujeme pri tepelných izoláciách s nízkym difúznym odporom ,ako je napríklad kamenná vlna.

Pri odvetrávaných fasádach je potom pri menšej hrúbke tepelnej izolácie nosný rošt či už z hliníkových, alebo pozinkovaných profilov menej vykonzolovaný z nosnej obvodovej konštrukcie, a tým sa skracuje dĺžka L-výložníkov, ich hrúbka aj frekvencia. Vďaka tomu sa zníži aj cena nosného roštu.

Ďalším faktorom na zlepšenie hodnôt celkového súčiniteľa prechodu tepla pri obvodovej konštrukcii odvetrávaných fasád bude zmena materiálu termopodložiek vkladaných medzi kotvy nosného roštu a hlavnú obvodovú konštrukciu.

Podstatným kritériom týchto nových materiálov a konštrukcií bude cenová dostupnosť pre investorov, ktorí sa rozhodnú zvoliť pre svoj objekt odvetrávanú fasádu.

2. Fasády možno rozdeliť podľa technológie aplikácie, a to na kontaktné systémy s použitím omietok pripravovaných na stavbe a na najrôznejšie montované fasádne systémy, ktoré sa na stavbe už len montujú z prefabrikovaných dielcov vyrobených mimo stavby.

Klasické fasády z vápenno-cementových omietok a najrôznejších stierkových omietok nanášaných priamo na tepelnú izoláciu, ako sú napríklad minerálne, akrylátové, silikátové alebo silikónové omietky, možno zhotovovať pri teplotách vonkajšieho vzduchu zväčša od 5 do 35 °C.

Pri väčšine montovaných fasád je tento problém eliminovaný a môžu sa aplikovať v každom ročnom období. Ani pri jednom druhu fasád by montáž nemala prebiehať za dažďa, silných hmiel a vetra.

Limitujúcimi faktormi pri montovaných fasádach sú technická prepracovanosť fasádneho systému, modulová predpripravenosť jednotlivých fasádnych dielcov tvoriacich fasádny plášť, počet kvalifikovaných pracovných čiat, úroveň a sofistikovanosť pracovných strojov, náradia a pomocných dočasných konštrukcií, napríklad lešenia. S tým súvisí konečná obstarávacia cena jednotlivých druhov fasád, ktorá je takisto jedným z podstatných limitujúcich faktorov rýchlosti montáže.

Fasáda, ktorá uzavrie obalovú konštrukciu budovy, takže možno vykonávať ďalšie práce v interiéri, tvorí väčšinou viac stavebných prvkov, ako sú silné steny napríklad z tehál alebo betónu a dverné aj okenné výplne. Oveľa rýchlejšia je, samozrejme, montáž z modulových prvkov. To sa využíva napríklad pri administratívnych a výškových budovách, kde fasádu objektu tvoria veľké zasklené okenné dielce spojené len úzkymi hliníkovými profilmi. Takú fasádu ale nemožno použiť vždy a všade, odhliadnuc od toho, že pri takýchto fasádnych systémoch sa v objekte dá len ťažko dosiahnuť tepelná pohoda za ekonomicky únosných prevádzkových nákladov.

Ing. Juraj Palamarčuk
EBM Co., s. r. o.

3. Myslím, že je to skôr otázka pre stavebných profesistov a architekta samotného. Samozrejme, základným limitným faktorom je statika obvodového plášťa, čiže treba brať do úvahy typ materiálu, z ktorého je obvodový plášť zhotovený, jeho únosnosť, či už je to tehla, porobetón, železobetón, alebo je to zložený obvodový plášť (drevostavba, sendvičový panel). Ďalej je to požiarna bezpečnosť stavby, teda požiarna odolnosť materiálov a ich kategorizácia podľa triedy reakcie na oheň. Sčasti možno hovoriť aj o tvarových limitoch, aj keď dnes už sú v podstate aj v tomto smere možnosti takmer neobmedzené. Budovy môžu mať tvar ihlanovitý, kužeľový, elipsovitý a rôzne iné nepravidelné tvary. V neposlednom rade možno hovoriť o limitoch finančných, keď aj ten najlepší architektonický návrh môže stroskotať na finančných možnostiach investora.

(red)
Ilustračné foto: CIDEM Hranice, a. s.

–>–>