asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva
Partneri sekcie

Modernizácia železničného uzla Žilina

20.04.2018

Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.

Účel a dôvody modernizácie železničného uzla Žilina

K modernizácii železničného uzla Žilina vedú dva hlavné dôvody. Prvým je potreba odstrániť morálne zastaranú nevyužívanú železničnú infraštruktúru v ŽST Žilina, v Žilina – zriaďovacia stanica a v ŽST Varín. Druhým je fakt, že trate Žilina – Čadca a Bratislava – Čierna nad Tisou boli zaradené medzi tranzitné medzinárodné koridory na území SR ako súčasť paneurópskeho koridoru, predmetné úseky však nespĺňajú kritériá modernizovaných tratí. Hlavným cieľom stavby je tak modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate s cieľom dosiahnuť parametre stanovené dohodami AGC a AGTC.

Okrem dosiahnutia technických parametrov podľa menovaných dohôd a zásad je samotná modernizácia uzla Žilina nevyhnutným medzníkom pri prechode prevádzky na ekonomicky výhodnejšiu striedavú elektrickú trakciu s jednofázovým systémom 25 kV, 50 Hz. V záväznom pokyne pre investorskú prípravu stavby (ŽSR, január 2010) je tento krok druhým cieľom modernizácie a je definovaný ako „uzlové“ prepojenie stavieb ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160km/h, ŽSR, Žilina-Teplička zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. etapa a ŽSR, Modernizácia trate Žilina – Krásno nad Kysucou.

Projektová príprava stavby

Myšlienka modernizácie uzla Žilina dostala reálne kontúry vydaním záväzného pokynu pre investorskú prípravu stavby z januára 2010. Samotná projektová príprava sa začala v roku 2012 vypracovaním zámeru v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Na základe stanovísk bolo dňa 26. 2. 2013 vydané rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Žilina, odboru štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, kde sa stanovila potreba posúdiť vplyvy predmetnej stavby na životné prostredie podľa uvedeného zákona (tzv. Environmental Impact Assessment, proces EIA).

Na základe doručených stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, verejnosti, ako aj mesta Žilina bol stanovený rozsah posudzovania a tri varianty, ktoré bolo treba vyhodnotiť v správe o hodnotení. Návrhy týchto variantov boli podrobne opísané v časopise Inžinierske stavby č. 1/2014. Správa o hodnotení bola spracovaná v zmysle prílohy č. 11 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. v júli 2013 a zaoberala sa posúdením troch variantov stavby. Na základe jej záverov bol odporučený povrchový variant na rýchlosť 120 km/h. Dňa 4. 10. 2013 bol spracovaný odborný posudok k zámeru. Na základe posudku, doručených stanovísk a správy o hodnotení vydal Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, záverečné stanovisko, v ktorom sa stotožnil s odporúčaným variantom. V záverečnom stanovisku zároveň úrad uložil podmienky, ktoré sú záväzné pri ďalších stupňoch projektu a treba ich zapracovať do projektovej dokumentácie.

V roku 2014 bola vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie (DÚR), na základe ktorej bolo vydané územné rozhodnutie na predmetnú stavbu. To nadobudlo právoplatnosť 22. 6. 2015. Dokumentácia pre stavebné povolenie (DSP) bola odovzdaná objednávateľovi ŽSR v roku 2016.
Súčasťou projektovej prípravy tejto stavby je aj inžinierska činnosť (IČ) a majetkovoprávne vyrovnanie (MPV). To prebieha celý čas – od DÚR až po vydanie a nadobudnutie právoplatnosti všetkých kolaudačných rozhodnutí. Pred samotným začiatkom projektových prác na DSP boli uzavreté zmluvy o budúcich zmluvách o prevzatí vyvolaných investícii s budúcimi správcami stavebných objektov (SO) a prevádzkových súborov (PS).

Touto formou zmlúv sa investor, t. j. ŽSR, vyvaroval problémov z minulosti, pretože vtedy narážal práve na problémy pri odovzdaní vybudovaných SO a PS budúcim správcom a vlastníkom. V rámci MPV sa oslovilo 1 352 vlastníkov v katastrálnych územiach Žilina, Strážov, Budatín, Teplička nad Váhom, Mojš, Gbeľany a Varín, ktorí boli vyzvaní na uzavretie dohody formou kúpnopredajných zmlúv, zmlúv o budúcich zmluvách o zriadení vecného bremena, zmlúv o zriadení vecného bremena a nájomných zmlúv v prospech investora. V MPV stavby sa využil štatút verejnoprospešnej stavby, ktorý umožňuje postupovať v zmysle zákona č. 282/2015 Z. z. (zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Tento proces by veľmi urýchlilo, keby vláda SR v čase prípravy zákona č. 139/2017 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, myslela aj na stavby dráhy.

V našom prípade (ako stavebník) postupujeme už pri podávaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), § 58, ods. 2, kde musíme preukázať, že sme vlastníkom pozemkov alebo že máme k pozemkom iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré nás oprávňuje zriadiť na nich požadované stavby. V súčasnosti patrí medzi hlavné prekážky ukončenia MPV prebiehajúci ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) v k. ú. Teplička nad Váhom a z časového hľadiska najdlhší a najkomplikovanejší proces úpravy práv k nehnuteľnostiam v prospech investora pri spisovaní právnych úkonov vo forme zmluvy o prevode správy majetku štátu.

Momentálne sa v rámci IČ podávajú žiadosti o vydanie stavených povolení a ohlásenia na príslušných špecializovaných stavebných úradoch. Práve pri riešení IČ na vydanie stavebného povolenia mesto Žilina nesúhlasilo s vydaním stavebného povolenia na stavbu ako celok. Svoj nesúhlas argumentovalo aktuálnym stavom dopravy a enormným nárastom cestnej dopravy na komunikáciách, ktoré budú stavbou modernizácie priamo dotknuté. Z tohto dôvodu požiadalo vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 12. 1. 2017 o doplnenie funkčného trvalého mimoúrovňového križovania železničnej trate, ktoré bude v súlade s generelom dopravy mesta Žilina a aktuálne platným Územným plánom (ÚPN) mesta Žilina vrátane jeho schválených zmien a doplnkov, kde sa uvažuje o mimoúrovňovom prepojení ulíc Májová, Uhoľná a Ľavobrežná (cesta I/60).

Dôvodom je úplné uzavretie Kysuckej ulice v časti podjazdu počas realizácie stavby. Na základe oprávnenej požiadavky mesta Žilina sa dodatočne otvorila časť stavby modernizácie uzla Žilina dodatkom, ktorý rieši vybudovanie nového cestného mimoúrovňového prepojenia Májovej ulice s Uhoľnou a následne s cestou I/60, ktoré zabezpečí počas realizácie stavby modernizácie železničnej trate v uzle Žilina mimoúrovňové križovanie počas uzávierky podjazdu na Kysuckej ulici. Toto prepojenie je navrhnuté v súlade s ÚPN, zmenami a doplnkami mesta Žilina. Na základe toho je navrhnuté ako trvalé cestné prepojenie vrátane celej priľahlej cestnej infraštruktúry.

V novembri 2017 vypracoval projektant oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa prílohy 8a k zákonu č. 4/2006 Z. z., kde zapracoval aj zmeny vyvolané návrhom nového cestného nadjazdu a priľahlej cestnej infraštruktúry. Dňa 22. 1. 2018 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní Okresným úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie, podľa ktorého sa objekty stavby modernizácie železničného uzla Žilina nebudú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V súčasnosti je na uvedené zmeny vypracovaná DÚR a prebieha územné konanie.

Projekt modernizácie železničného uzla Žilina

Umiestnenie stavby

Stavba rieši modernizáciu železničného uzla Žilina od sžkm 199,2 trate Púchov – Žilina a od sžkm 251,1 trate Žilina – Čadca po sžkm 326,8 trate Žilina – Vrútky. Celá stavba má dĺžku približne 14 km v smere východ – západ a 2,3 km v smere sever – juh. Obsahuje štyri jestvujúce železničné stanice Žilina-zriaďovacia stanica, Žilina-osobná stanica, Žilina-Teplička a Varín, ktoré sú začlenené do jedného železničného uzla.

V smere západ – východ, medzi Strážovom a lokomotívnym depom, prechádza trasa cez už nevyužívanú zriaďovaciu stanicu Žilina-zriaďovacia stanica. Ďalej v smere na Košice prechádza cez územie jestvujúcej osobnej stanice, pokračuje v pôvodnej trase dvojkoľajnej trate cez ŽST Varín a končí sa pred zastávkou Strečno. Dotýka sa a čiastočne zasahuje do koľajiska novej zriaďovacej stanice Žilina-Teplička. V smere na sever od lokomotívneho depa prechádza trať cez rieku Váh v trase pôvodnej železničnej trate okolo Budatínskeho hradu, kde sa končí a napája sa na zmodernizovaný úsek trate Žilina – Krásno nad Kysucou.

 

Členenie stavby

Stavba je organizačne rozdelená na tzv. ucelené časti (UČS). V stavbe je zahrnutých 180 PS a 504 SO, t. j. 684 základných prvkov.

 

UČS 53 Traťový úsek Žilina, Strážov – Váh

UČS 53 zahŕňa celú pôvodnú zriaďovaciu stanicu Žilina, koľajový triangel pri lokomotívnom depe, úsek trate na Čadcu v severnom smere a celú osobnú stanicu s nástupišťami a podchodmi vo východnom smere. Polohovo je v podstate ohraničená riekami Váh a Rajčanka. Po odstránení už nevyužívaného koľajiska starej zriaďovacej stanice sa v tomto území vybuduje nová zastávka Žilina-predmestie. Zásadnými objektmi ŽSR sú železničné mosty cez rieky Váh a Rajčanka a ponad Kysuckú cestu. Menšie mostné stavby predstavujú podchody pre cestujúcich. V UČS 53 je navrhnutá aj rekonštrukcia ŽST Žilina s prestavbou nástupíšť, vybudovaním nového podchodu pre cestujúcich a budova pracoviska určeného na riadenie dopravy. V neposlednom rade sú to aj objekty železničného zvršku a spodku, trakčného vedenia, energetiky, zabezpečovacích a oznamovacích zariadení. V predmetnej UČS sú navrhnuté aj objekty, ktoré nebudú po realizácii v správe ŽSR. Ide hlavne o podchody pre peších a cyklistov, cestné nadjazdy a cestné komunikácie.

Celková situácia UČS 53

Celková situácia UČS 53

 

UČS 54 Traťový úsek Váh – Odbočka a zastávka Varín

Ide o dvojkoľajný priamy úsek trate od rieky Váh po súčasnú ŽST Varín. Medzistaničný úsek vedie na celej svojej dĺžke pozdĺž novej zriaďovacej stanice Žilina-Teplička. V medzistaničnom úseku sa nachádza výhybňa Váh (odbočka), pomocou ktorej je do hlavnej trate zapojená vchodová, odchodová a tranzitná skupina koľají vrátane vlečky KIA Motors Slovakia, s. r. o. Súčasťou UČS je aj vybudovanie nového cestného nadjazdu, priľahlých komunikácií a podchodu pre verejnosť.

Celková situácia UČS 54

Celková situácia UČS 54

 

UČS 55 Traťový úsek Odbočka a zastávka Varín – Strečno

UČS 55 zahŕňa jestvujúcu ŽST Varín a krátky priľahlý úsek trate v smere do Vrútok. V rámci modernizácie dôjde k rekonštrukcii pôvodnej stanice na zastávku a odbočku, kde sa zriadi odbočka do vchodovej a tranzitnej skupiny koľají zriaďovacej stanice Žilina-Teplička. UČS zahŕňa aj odbočku Potok z východnej strany (od Vrútok) súčasnej ŽST Varín.

Celková situácia UČS 55

Celková situácia UČS 55

 

UČS 56 Dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička

Táto UČS obsahuje doplnenie prevádzok a objektov súvisiacich s prestavbou infraštruktúry v UČS 53, a to presunutie miesta verejnej vykládky a nakládky (VNVK) do zriaďovacej stanice Žilina-Teplička spoločne s úpravou a výstavbou všetkých potrebných technológií a úprav existujúcich zariadení v mieste budúceho strediska VNVK pri tranzitnej skupine koľají.

 

UČS 93 až UČS 99

Ide o:
UČS 96 Úpravy infraštruktúry v úseku Žilina-Teplička súvisiace s výstavbou TNS Žilina,
UČS 97 Zmena trakcie na STTS 25 kV v úseku Púchov – Žilina,
UČS 98 Zmena trakcie na STTS 25 kV v úseku Žilina – Krásno nad Kysucou,
UČS 99 Zmena trakcie na STTS 25 kV v uzle Žilina.

Predmetné UČS riešia zmenu trakčnej sústavy. V záväznom pokyne pre investorskú prípravu stavby uzla Žilina má stavba dva ciele – prvým je modernizácia a vytvorenie podmienok na prevádzkovanie uzla systémom 25 kV, druhým cieľom je prevádzkovanie celého zmodernizovaného uzla systémom 25 kV v zmysle nariadenia GR ŽSR z roku 2005 o zmene trakcie na V. koridore. Návrh postupnej zmeny vychádza zo ŽST Púchov. Úsek trate Púchov – Žilina (mimo) bude po zmodernizovaní celého úseku trate, výstavbe tunelov a ďalších potrebných objektov pripravený na prevádzkovanie striedavou trakciou. Styk jednosmernej a striedavej trakčnej sústavy je v súčasnosti na žilinskom zhlaví ŽST Púchov. K plnohodnotnému napájaniu trate od Púchova po Žilinu je nevyhnuté vybudovať trakčnú napájaciu stanicu (TNS) v Žiline. Výstavba objektu a technológia TNS je zahrnutá v UČS 99, ktorá rieši prechod na STTS v uzle Žilina.

Pri tvorbe objektovej skladby stavby modernizácie trate Púchov – Žilina (mimo) sa vychádzalo z predpokladu, že výstavba TNS Žilina bude neoddeliteľnou súčasťou prechodu na STTS na koridore od Bratislavy po Žilinu. V rámci stavby úseku Púchov – Žilina sa vybudovali objekty, ktoré sú nevyhnutné na prevádzkovanie trate STTS. Ich pripojenie a uvedenie do činnosti rieši UČS 97, avšak až po vybudovaní TNS v Žiline. Uvedenie do prevádzky je možné v dvoch etapách. Prvá etapa umožní prevádzkovanie úseku od Bratislavy po Žilinu (mimo). To bude stav, keď bude Žilina zmodernizovaná, ale samotný uzol bude prevádzkovaný JSTS. Tento stav sa v rámci modernizácie železničného uzla Žilina označuje ako dočasný. Druhá etapa predpokladá, že celý uzol Žilina bude prevádzkovaný STTS. V tomto prípade je potrebné realizovať aj UČS 96, ktorá rieši vplyv striedavej trakcie na netrakčné zariadenia v úseku medzi Váhom a Varínom.

Prechod na trvalý stav je naprojektovaný tak, aby sa z uzla Žilina nevytvoril výbežok so striedavou trakciou (v zmysle cieľov nariadenia GR ŽSR o zmene trakcie na V. koridore), ale aby vznikol dopravne ucelený úsek. Počíta sa s tým, že nadväzujúci úsek Žilina – Čadca – štátna hranica SR/ČR bude pripravený na prechod na striedavú trakciu. To znamená, že sa vybuduje TNS v Čadci a celý úsek medzi Krásnom nad Kysucou a Čadcou bude pripravený (zmodernizovaný) na prevádzku STTS. Keďže už zmodernizovaný úsek Žilina – Krásno nad Kysucou nie je pripravený, aby v jeho blízkosti bola prevádzkovaná STTS, treba urobiť úpravy na zabezpečovacom a oznamovacom zariadení. To riešia objekty UČS 98. Rovnako sú v tejto UČS naprojektované objekty, ktoré súvisia s úpravou trakčného vedenia na tomto úseku pri prechode na STTS od Žiliny po Čadcu a štátnu hranicu SR/ČR. Ak nastane stav, že uzol Žilina sa stane výbežkom so striedavou trakciou a smer na Čadcu a Kraľovany zostane prevádzkovaný JSTS, bude treba vytvoriť objekty na styk dvoch trakčných sústav – neutrálne polia.

 

UČS 00 Systém ERTMS

Obsahom tejto UČS je vybudovanie systému riadenia vlakov (ERTMS), ktorý pozostáva zo systému ETCS 2. úrovne (ETCS L2) a rádiového systému GSM-R.

Významné objekty stavby

Zastávka Žilina-predmestie

Predmetom návrhu bolo vybudovať novú zastávku Žilina-predmestie. V rámci modernizácie sa vybudujú nové nástupištia s dĺžkou 180 m. Zastávka bude vybavená informačným a rozhlasovým zariadením, súčasťou nástupíšť budú prístrešky pre cestujúcich. Na prístup na nástupištia sa vybuduje podchod pre cestujúcich, ktorý bude spĺňať požiadavky na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pri zastávke je navrhnuté parkovisko a prístrešok pre bicykle. Napojenie na cestnú infraštruktúru bude novou komunikáciou cestného nadjazdu z Bratislavskej ulice.

Vizualizácia budovy riadenia dopravy

Vizualizácia budovy riadenia dopravy

 

Most cestného nadjazdu pri zastávke Žilina-predmestie

Premostenie je riešené monolitickým predpätým doskovým mostom s premennou výškou prierezu od 1,5 m v poli po 2,3 m nad podperami. Nosná konštrukcia je navrhnutá ako spojitý trojpoľový nosník s maximálnym rozpätím 39 m s celkovou dĺžkou premostenia 100 m. Nosná konštrukcia bude v priečnom smere dosková s obojstrannými symetrickými konzolami. Tvar nosnej konštrukcie rešpektuje smerové a výškové vedenie prevádzanej komunikácie MO 8/40. Spodnú stavbu budú tvoriť dve krajné členené opory prepojené s opornými múrmi z vystuženej zeminy a dva medziľahlé piliere. Drieky kruhových pilierov s úložnými hlavicami budú votknuté do základových pätiek. Nosná konštrukcia sa uloží na spodnú stavbu pomocou hrncových ložísk. Založenie spodnej stavby bude hlbinné na veľkopriemerových pilótach.

Pohľad na pylón cestného nadjazdu ponad ŽST Žilina

Pohľad na pylón cestného nadjazdu ponad ŽST Žilina

 

Rekonštrukcia železničných mostov cez Váh pri Budatíne

Návrh rieši rekonštrukciu železničných mostov, ktoré slúžia na premostenie železničnej trate ponad rieku Váh. Rekonštrukcia sa zrealizuje výmenou existujúcich mostov za úplné nové mostné konštrukcie osadené na novú spodnú stavbu. Nové premostenie je navrhované pomocou dvoch samostatných nosných konštrukcií pod každou koľajou. Zo statického hľadiska je konštrukcia oboch mostných konštrukcií navrhnutá ako spojitý trojpoľový celozváraný oceľový trámový most s rozpätiami polí 31,5 + 46,2 + 31,5 m. Oceľová konštrukcia je uložená na hrncových ložiskách, dĺžka konštrukcie oboch mostov je 110,8 m. Existujúce mosty sa zdemontujú po častiach v rámci dvoch fáz spolu s vybúraním existujúcej spodnej stavby.

Spodnú stavbu budú tvoriť dve nové opory spojené krídlami, budované v dvoch fázach, a dva medziľahlé piliere vybudované v koryte Váhu. Návrh predpokladá vybudovanie mostov mimo projektovanej polohy na dočasných montážnych plošinách, na finálnu pozíciu budú mosty premiestnené najskôr priečnym a potom pozdĺžnym zásunom v dvoch fázach. S objektom súvisí aj návrh lávky pre chodcov a cyklistov. Lávka bude mať svetlú šírku medzi zábradlím 3,5 m a bude uložená na spoločnej spodnej stavbe s objektom mosta. Má slúžiť verejnosti ako prepojenie cyklistických trás, ktoré vedú popri rieke Váh. Nosnú konštrukciu budú tvoriť oceľové plnostenné nosníky s hornou ortotropnou mostovkou vystuženou pozdĺžnymi výstuhami z plechu a priečnymi výstuhami tvaru obráteného T, cez ktoré prechádzajú pozdĺžne výstuhy. Hlavné nosníky budú priečne stužené prvkami z valcovaných oceľových profilov.

 

Rekonštrukcia železničného mosta ponad ulicu Kysucká

Z dôvodu nového smerového a výškového vedenia železničnej trate bol navrhnutý nový železničný most s priebežným koľajovým lôžkom. Navrhnutá je spojitá štvorpoľová železobetónová rámová konštrukcia s rozpätím jednotlivých polí 6,65 + 9,5 + 9,5 + 6,65 m. Nosná konštrukcia bude založená na mikropilótach. Z dôvodu konštrukčnej hrúbky bolo nevyhnutné navrhnúť úpravu nivelety cestnej komunikácie, preto sa bude rekonštruovať aj Kysucká ulica s priľahlými križovatkami. Súčasne sa upravia jazdné pruhy tejto komunikácie.

 

ŽST Žilina

V ŽST Žilina je navrhnutá komplexná rekonštrukcia koľají s návrhom požadovaných užitočných dĺžok a počtom koľají. Celkovo sa v ŽST vybuduje jedno krajné a päť obojstranných nástupíšť, ku ktorým bude zabezpečený aj prístup osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a to novými výťahmi a úpravami prístupových komunikácií pre cestujúcich. Nástupištia budú zastrešené, vybavené informačným a rozhlasovým zariadením a kamerovým systémom. Prístup na nástupištia zostane aj existujúcim podchodom z Národnej ulice, ktorý sa predĺži popod koľajisko až za Uhoľnú ulicu a bude slúžiť aj verejnosti. V rámci ŽST Žilina je navrhnutá budova riadenia dopravy, ktorá bude slúžiť aj ako vstup pre cestujúcich k novému podchodu s prístupom na nástupištia vrátane výťahov. Na daný účel sa pristavia a čiastočne zrekonštruuje existujúca staničná budova.

Existujúca prístavba k železničnej stanici sa asanuje a na jej mieste sa vybuduje nová moderná trojpodlažná budova. Do objektu sa bude vchádzať cez nový podchod, do ktorého bude možný vstup zo všetkých nástupíšť. Existujúci prechod cez objekt do hlavnej vstupnej haly ŽST Žilina sa bude dať využiť aj z 1. nástupišťa a cez samotnú budovu. V budúcnosti sa počíta s revitalizáciou samotnej budovy ŽST Žilina, v rámci ktorej sa budú riešiť ostatné priestory a prepojenia na podchod. Služobný vstup do budovy riadenia dopravy na 2. a 3. podlaží bude cez samostatný vstup z exteriéru.

Vizualizácia nástupíšť v ŽST Žilina

Vizualizácia nástupíšť v ŽST Žilina

 

Most cestného nadjazdu na Ulici 1. mája

Predmetom riešenia objektu bol návrh nového cestného nadjazdu, ktorý zabezpečí premostenie koľajiska ŽST Žilina a štyroch miestnych komunikácií. Mostný objekt sa vybuduje na predĺžení Ulice 1. mája a zabezpečí prepojenie územia tejto ulice s Uhoľnou ulicou, následne s komunikáciou I/60 (Ľavobrežná ulica). Zakladanie mosta je s výnimkou pylónu navrhnuté hlbinné, na veľkopriemerových pilótach. Pylón mosta je navrhnutý na konci nástupišťa č. 2. a z dôvodu stiesnených základových pomerov bude založený na mikropilótach. Spodnú stavbu mosta budú tvoriť dve krajné železobetónové opory a medziľahlé piliere s obdĺžnikovým prierezom, ktoré sa v svojej hornej časti budú rozširovať na potrebnú šírku na uloženie nosnej konštrukcie pomocou hrncových ložísk.

Nosnú konštrukciu mosta bude tvoriť spojitý dvojtrámový nosník s konštantnou výškou 1,8 m z dodatočne predpätého monolitického betónu s rozpätiami polí 36 + 40 + 75 + 75 +38 + 34 + 32 = 331,5 m. Nosná konštrukcia bude v priestore obslužných chodníkov polí s dĺžkou 75 m obojstranne zavesená pomocou ôsmich párov závesov v poloharfovom usporiadaní. Nad pilierom P4 sa vybuduje pylón v tvare V s výškou 18 m, do ktorého budú kotvené závesy. Drieky pylónu budú mať obdĺžnikový prierez so zaoblenými hranami, v priečnom smere mosta budú sklonené od zvislice v uhle 20°.

Predĺženie Ulice 1. mája novým cestným nadjazdom (DÚR)

Predĺženie Ulice 1. mája novým cestným nadjazdom (DÚR)

 

Úprava budovy meniarne na TNS

Existujúca budova meniarne sa využije na inštalovanie novej technológie pre potreby trakčnej napájacej stanice striedavej trakčnej sústavy 25 kV. Rekonštrukcia objektu umožní súčasnú prevádzku jednosmernej a striedavej napájacej sústavy na pokrytie potrieb uzla Žilina v zmysle uvažovanej koncepcie prechodu na striedavú trakčnú sústavu. Súvisiacou investíciou je aj výstavba rozvodne 110 kV a stanovišťa transformátorov.

 

Most cestného nadjazdu k TIP

Mostný objekt je navrhnutý ako dvojpoľový s rozpätiami polí 30 + 30 m. Na moste je navrhnutá cestná komunikácia kategórie C9,5/40 a chodník pre peších a cyklistov so šírkou 2,5 m. Nosnú konštrukciu mosta budú tvoriť predpäté tyčové prefabrikáty a spriahajúca monolitická doska. Zo statického hľadiska ide o spojitú konštrukciu. Horná stavba mosta bude uložená na troch hrncových ložiskách. V mieste piliera je nosná konštrukcia monoliticky spojená s pilierom, ktorý bude založený hĺbkovo. Spodnú stavbu mosta tvoria dve krajné opory so zavesenými krídlami a jeden medziľahlý pilier. Opory budú umiestnené na násype vystuženom geopásmi s pohľadovými prefabrikovanými panelmi. Skladajú sa z úložného prahu, stĺpov opory, zavesených krídel, základového pásu a hĺbkového zakladania. Na uloženie ložísk a nosnej konštrukcie sa na povrchu úložného prahu vybetónujú úložne bločky.

 

Odbočka a Zastávka Varín

Existujúca ŽST Varín sa prebuduje na zastávku. Pri koľaji č. 2 sa zriadia nové krajné nástupištia a pri koľaji č. 1 nové ostrovné jednostranné nástupište s dĺžkou nástupištnej hrany 180 m. Každé nástupište bude vybavené prístreškom pre cestujúcich, ktorého súčasťou budú lavičky. Zastávka bude vybavená informačným a rozhlasovým zariadením.

Predpokladaná realizácia stavby

V súčasnosti je naprojektovaná dokumentácia na realizáciu stavby. Okrem spomenutej inžinierskej činnosti a majetkovoprávneho vyrovnania prebiehajú projektové práce na dokumentácii pre výber zhotoviteľa a pripravujú sa súťažné podklady. ŽSR plánujú vyhlásiť verejnú súťaž na zhotoviteľa stavby v druhej polovici roka 2018.

Rozhodujúce ukazovatele stavby
Celková dĺžka koľají dotknutých modernizáciou: 50 144 m
Počet výhybiek: 164 ks nových a 8 ks užitých
Počet nových nástupíšť: 5 obojstranných a 5 krajných
Dĺžka protihlukových stien: 11 348 m
Objekty v rekonštrukcii/prestavbe: 8 železničných mostov, 4 priepusty, 3 nové cestné nadjazdy, 9 podchodov pre cestujúcich, resp. verejnosť
Zemné práce: výkopy 638 415 m3, násypy 330 642 m3, podkladové vrstvy 151 590 m3, koľajové lôžko 149 325 m3

Harmonogram inžinierskej činnosti a majetkovoprávneho vyrovnania
Zámer: 2012
Proces EIA: 2012 – 2013
Rozhodnutie EIA: 2013
IČ na účely vydania ÚR: 2014 – 2015
Vydané právoplatné ÚR: 2015
IČ na účely vydania SP: 2016 – 2018
Záporné stanovisko mesta Žilina: 2016
Rozhodnutie zmeny EIA: 2018
IČ na účely vydania zmeny ÚR (UČS 53): 2017 – 2018
Vydané právoplatné ÚR (zmena, UČS 53): 2018
IČ na účely vydania SP na zmenu UČS 53: 2018
MPV: 2016 – 2018
Vydávanie právoplatných SP: 2018
Porealizačné MPV: od 2019

Modernization of Railway Hub Žilina

The railway station Žilina is a part of the important railway transport hub. It is the terminal station of electrified track no. 120 from Bratislava, electrified track no. 180 from Košice, electrified track no. 127 from Čadca and non-electrified track no. 126 from Rajec. From the ŽSR railway network is directly concerns corridors of European importance no. V branch A in section of Bratislava – Žilina -Čierna na Tisou and the no. VI in section Žilina – Čadca – Skalica – border with Poland.

 

TEXT: Ing. Martin Vangel, Ing. Jozef Bobáň a kolektív
FOTO: REMING CONSULT a. s.

Martin Vangel je projektový manažér v spoločnosti REMING CONSULT a. s.
Jozef Bobáň je zodpovedný za IČ a MPV v tejto spoločnosti.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrske stavby 1/2018.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP