asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Analýza: Zvodidlá aktuálne

16.11.2017

Stretávame sa s nimi dennodenne. Majú navodzovať pocit istoty, že v prípade nečakanej dopravnej kolízie zmiernia jej následky – či už v podobe škôd na našom zdraví, zdraví iných účastníkov kolízie, našom majetku, alebo škôd v okolí ciest. Robíme všetko pre to, aby to tak bolo?

Problematiku zvodidiel môžeme z tohto pohľadu rozdeliť do dvoch skupín. V prvej sú jestvujúce zvodidlá, ktoré boli osadené v určitom čase (v dávnejšom období, keď sme mali k dispozícii jedno zvodidlo – budeme ich nazývať staré zvodidlá), v druhej skupine sú zvodidlá osadené na našich cestách v súčasnosti (v období, keď sa osadenie zvodidiel riadi komplexom európskych noriem a nadväzujúcich technických predpisov – budeme ich nazývať nové zvodidlá).

Staré zvodidlá

Staré zvodidlá nazývame z pohľadu dnešných požiadaviek aj ako zvodidlá, ktoré nemajú stanovenú úroveň zachytenia. Úroveň zachytenia je jednou zo základných charakteristík, ktorá vyjadruje schopnosť zvodidla zachytiť vozidlo pri náraze. Ak zvodidlám chýba stanovenie úrovne zachytenia, znamená to, že nevieme predvídať ich správanie počas nárazu vozidla. Ak by sme hľadali analógiu s požiadavkami na nové zvodidlá, mohli by sme s troškou fantázie konštatovať, že staré zvodidlá by mohli mať úroveň zachytenia N1 až N2. Platí to pre všetky staré zvodidlá bez ohľadu na to, či sú osadené pozdĺž diaľnic, rýchlostných ciest, alebo akýchkoľvek iných ciest, ale aj pre zvodidlá osadené v stredných deliacich pásoch smerovo rozdelených komunikácií.

Bez komentára (zdroj: https://www.google.sk/maps)

Bez komentára (zdroj: https://www.google.sk/maps)

Treba si pritom uvedomiť, že ak by takéto zvodidlá aj zadržali vozidlo pri náraze, mali by neprimerane veľké deformácie. Možno sa domnievať, že pri jazdných rýchlostiach 90 km/h a vyšších by sa ich schopnosť zadržať vozidlo končila pri stredne ťažkom osobnom vozidle. Ostatné vozidlá by staré zvodidlá s najväčšou pravdepodobnosťou prerazili. Toto všetko by sa však udialo za predpokladu, že staré zvodidlá by boli v takej technickej kondícii, ktorá by neoslabovala ich oceľové prvky vplyvom korózie. Ak sa pozrieme na realitu, je zrejmé, že popri našich cestách je obrovské množstvo starých zvodidiel, ktorých korózia pokročila natoľko, že už nie je garantovaná ani tvarová stálosť takéhoto zvodidla bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. O zvodidle tak vlastne už ani nemôžeme hovoriť.

Spájanie starého s novým

Spájanie starého s novým

Ako sa má správca cesty o takéto zvodidlá starať tak, aby sa vyhol plnej zodpovednosti za škody, ktoré si môže uplatňovať účastník kolízie v mieste, kde si takéto zvodidlá neplnili svoju funkciu? Pravdepodobne iba tak, že ich bude udržiavať v „dobrej technickej kondícii“. V takom prípade by sa správca pravdepodobne vyhol znášaniu všetkých škôd, ktoré by pri kolízii mohli vzniknúť nefunkčnosťou zvodidiel. Ak bude v mieste nehody staré skorodované zvodidlo, celú zodpovednosť za takéto škody bude znášať správca cesty.

Nové zvodidlá

Dnes ku zvodidlám pristupujeme s vedomím, že máme plne funkčné prostredie zabezpečené sústavou európskych noriem radu STN EN 1317 a súvisiacich technických predpisov. Tento legislatívny rámec má za úlohu zabezpečiť, že zvodidlá osadzované na našich cestách – bez ohľadu na to, či je to na bežnom úseku cesty, nad opornými múrmi, na mostoch a pod. – sa budú správať tak, ako to predpokladáme na základe nárazových skúšok, ktorým musia byť podrobené všetky zvodidlá. Sú to zvodidlá, ktoré získali všetky „certifikáty“ a iné dokumenty, ktoré ich oprávňujú na osadenie na cestách na Slovensku.

Na zjednodušenie orientácie v tomto procese môžeme uviesť, že posledným dokumentom, ktorý sa v ňom vypracováva, sú technické podmienky výrobcu alebo dovozcu označované ako TPV. Tie vypracováva v poslednej fáze uvedenia na trh kvalifikovaná osoba, ktorá ich aj prerokováva s odbornou verejnosťou. Na záver vydáva Ministerstvo dopravy a výstavby SR súhlas s ich použitím na cestách na Slovensku. Zdá sa, že správnemu návrhu osadenia zvodidiel, ich samotnému osadeniu a starostlivosti o zvodidlá nič nebráni. Je to skutočne tak?

Novotvar zvodidla na rýchlostnej ceste

Novotvar zvodidla na rýchlostnej ceste

Projektová dokumentácia

V zmysle platných noriem a predpisov na projektovanie sú zvodidlá v projektovej dokumentácii často dokumentované jednou čiarou s krátkymi šikmými čiarkami (v situácii cestného objektu) a opisom v pozdĺžnom profile a v technickej správe. Takéto dokumentovanie možno dnes považovať za značne zjednodušené a pre potreby praxe nedostatočné. Podrobnejšie sa projektovej dokumentácii spracovávanej pre zvodidlá venuje kapitola v TPV jednotlivých výrobcov. Vzhľadom na to, že takéto ustanovenia nám chýbajú vo všeobecne platných technických predpisoch, je zhotovenie projektovej dokumentácie pre zvodidlá, uvádzané v TPV, skôr výnimkou než pravidlom.

Rozsah a obsah projektovej dokumentácie, ktorá má riešiť osadzovanie zvodidiel, sa musí prispôsobiť požiadavkám zákona o verejnom obstarávaní. Treba rešpektovať, že uchádzači majú mať možnosť ponúknuť konkrétny výrobok, zvodidlo, s ohľadom na potrebné parametre zadefinované v návrhu zvodidiel. Znamená to, že až do času vyhodnotenia verejného obstarávania na zhotovovateľa stavby nemôže projektant pracovať s konkrétnym typom zvodidla, ale uvádza v projektovej dokumentácii iba požadované vlastnosti. Takouto dokumentáciou je v zmysle TP 019 (Dokumentácia stavieb ciest) dokumentácia na realizáciu stavby (DRS), ktorá sa vypracováva ako súčasť dokumentácie na ponuku (DP).

Uvedené požiadavky na rozsah a obsah sa týkajú aj nižších stupňov projektovej dokumentácie, ktorými sú dokumentácia na územné rozhodnutie (DÚR) a dokumentácia na stavebné povolenie (DSP). Základnou vlastnosťou zvodidla, ktorá sa definuje práve v uvedených stupňoch projektovej dokumentácie, je úroveň zachytenia. Za správne určenie požadovanej úrovne zachytenia v súlade s platnými predpismi plne zodpovedá projektant, autorizovaný stavebný inžinier. Pri návrhu úrovne zachytenia vychádza z ustanovení technických podmienok TP 010 (Zvodidlá na pozemných komunikáciách. Zaťaženie, stanovenie úrovne zachytenia na PK, projektovanie individuálnych zvodidiel).

Tu treba poznamenať, že tieto technické podmienky sú v súčasnosti v revízii, pretože ich platné znenie bolo prijaté už v roku 2005. Odvtedy sa problematika zvodidiel vyvíjala veľmi dynamicky a ustanovenia platných TP 010 za týmto trendom v mnohom zaostávajú. V technických podmienkach sú uvedené požadované minimálne úrovne zachytenia pri rôznych návrhových situáciách a rôznych miestach návrhu. Ak projektant navrhne v projektovej dokumentácii úrovne zachytenia v minimálnej požadovanej úrovni zachytenia, neznamená to ešte, že urobil správny návrh. Rozhodnutie, či a v ktorých miestach na pozemnej komunikácii projektant navrhne umiestnenie zvodidla, vykoná na základe ustanovení STN, odôvodnených požiadaviek príslušných štátnych orgánov, prípadne iných (napr. bezpečnostných) odôvodnených požiadaviek. Okrem toho sú prípady, keď o osadení rozhoduje projektant s objednávateľom v rámci projektovej dokumentácie identifikáciou nebezpečných miest, ktoré nie sú v STN uvedené.

Detail osadenia zvodidla vypracovaný ako súčasť DVP

Detail osadenia zvodidla vypracovaný ako súčasť DVP

Po takomto návrhu osadenia zvodidiel nasleduje fáza projektovej prípravy, podľa ktorej sa budú zvodidlá (konkrétny typ vybraný zhotovovateľom a odsúhlasený investorom) osadzovať na konkrétnej stavbe. Návrh osadenia zvodidiel sa má vykonať v spracovanej dokumentácii na vykonanie prác (DVP). Alternatívou k tejto dokumentácii je spracovanie dokumentácie na realizáciu stavby (DRS), v podrobnosti dokumentácie na vykonanie prác (DVP). Takáto spojená projektová dokumentácia sa vypracováva v rámci dokumentácie zhotovovateľa, ktorá je súčasťou požiadaviek na stavby obstarávané podľa tzv. žltej knihy FIDIC. A práve v tejto fáze je proces zhotovovania takejto dokumentácie chaotický a nekontrolovateľný.

Skúsenosti z praxe napovedajú, že zhotovovatelia nezabezpečujú dokumentáciu v podrobnosti dokumentácie na vykonanie prác. Pri vykonávaní auditu bezpečnosti diaľničných úsekov a úsekov rýchlostných ciest sme zatiaľ ani raz nemali k dispozícii takú projektovú dokumentáciu, ktorá by vyhovovala uvedeným požiadavkám. Projektové dokumentácie dosahujú zväčša úroveň všeobecného návrhu so stanovením úrovní zachytenia. Sem-tam sa uvedú aj typy zvodidiel, avšak bez dokumentovania detailov potrebných na ich osadenie. Zhotovovatelia „tendrujú“ do poslednej možnej chvíle svojich podzhotovovateľov pre zvodidlá, takže vlastne ani nevzniká priestor na zhotovenie dokumentácie na vykonanie prác.

Ako sa potom zvodidlá osadzujú? Zhotovovatelia sa spoliehajú na podzhotovovateľov, že si nejako poradia – veď oni vedia, ako majú „svoje“ zvodidlá osadiť. Spoliehajú sa na ich znalosť TPV, podľa ktorých zvodidlá osadia. To je však veľký omyl. V takom prípade sa audit bezpečnosti „zvrtne“ na odhaľovanie nesprávne namontovaných zvodidiel v rozpore s pravidlami osadzovania. Často sa preceňuje význam TPV – zo strany zhotovovateľa, ale aj zo strany investora sa považujú za dokument, ktorý rieši všetko, od konštrukcie až po montáž.

V skutočnosti to tak ale nie je. Technické podmienky výrobcu majú byť v prvom rade návodom na použitie v zmysle priestorového usporiadania ním vyrábaných alebo dovážaných zvodidiel. Výrobca alebo dovozca je povinný spracovať TPV podľa požiadaviek TP tak, aby klient (projektant, investor, údržba) mal možnosť podľa týchto TPV vybrať zvodidlo do projektu, rozhodnúť o jeho priestorovom osadení v súlade s platnými normami STN 73 6101, STN 73 6110 a STN 73 6201, o riešení začiatkov a koncov zvodidiel, rôznych prechodov medzi obojstrannými a jednostrannými zvodidlami a pod. Z uvedeného vyplýva, že TPV majú byť v prvom rade návodom pre projektanta, aby správne navrhol detaily súvisiace s osadením zvodidla.

Všetky detaily majú byť v DVP vyriešené a zdokumentované tak, aby zhotovovateľ zvodidlo správne namontoval a investor mal možnosť skontrolovať jeho správne osadenie a montáž. Pomôckou zhotovovateľa pri montáži má byť montážny návod, ktorý musí mať spracovaný každý výrobca alebo dovozca. Tento montážny návod musí poskytnúť investorovi pred začiatkom prác tak, aby mohol investor montáž priebežne kontrolovať. Pri samotnom osadzovaní a montáži sa TPV už neuplatňujú. Svoju funkciu splnili vypracovaním a schválením DVP.

V súvislosti so spracovaním projektovej dokumentácie treba zdôrazniť, že v nej majú byť jednoznačne definované začiatky a konce zvodidiel. Sú to miesta, kde má mať zvodidlo plnú účinnosť, teda má byť osadené v plnej výške. Mimo týchto miest sa osadzujú začiatočné a koncové časti. Preto pri návrhu zvodidiel v tých stupňoch dokumentácie, kde sa neuvádzajú konkrétne typy zvodidiel, nie je dôležité poznať dĺžky začiatočných a koncových častí zvodidiel, ale dôležitý je správny návrh začiatkov a koncov zvodidiel v miestach potrebnej účinnosti. Možno by niekto mohol mať námietky v súvislosti s výkazom výmer pre zvodidlá. V tomto prípade sa má vykázať dĺžka zvodidiel využívajúca ich plnú účinnosť a počet začiatočných alebo koncových častí. Dĺžka týchto častí nie je pri výbere zvodidla potrebná, dôležitý je ich počet.

Závažným sprievodným javom pri osadzovaní nových zvodidiel je však skutočnosť, že pri tejto činnosti často absentuje akákoľvek projektová dokumentácia. Jediná definícia zvodidiel, hlavne pri snahe obnoviť funkciu starých zvodidiel, je výkaz výmer zadefinovaný priamo investorom. Tam je proces posudzovania správnosti osadenia zvodidiel nemožný, pretože výsledkom býva zvyčajne skutočnosť, že sa nové zvodidlá osadili presne v tých miestach, kde boli osadené staré zvodidlá. Nové zvodidlá na týchto miestach vynikajú len svojou novou striebornou farbou. To, či sa osadili tak, aby spĺňali funkciu záchytných systémov a aby sa správali tak, ako sa predpokladá podľa výsledkov nárazových skúšok, sa v skutočnosti neskúma.

V takýchto prípadoch berú na seba zodpovednosť samotní správcovia alebo investori, ktorí takýmto spôsobom „zariadili“ osadenie nového zvodidla. Zodpovednosť za správnosť návrhu osadenia zvodidla na cestách na Slovensku má mať projektant, autorizovaný stavebný inžinier v príslušnej špecializácii tak, ako mu to vyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb. (zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku/stavebný zákon) a zákona č. 138/1992 Zb. (zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch). Autorizovaný stavebný inžinier zodpovedá za správnosť návrhu osadenia zvodidiel počas celej životnosti zvodidla. Takýto návrh má byť v súlade s platnými normami a predpismi platnými v čase návrhu.

Zvodidlá ako výrobky

Zvodidlá sa v zmysle platných predpisov a zákonov delia na zvodidlá ako výrobky, ktoré sa nazývajú schválené, a na zvodidlá ako kusová výroba, ktoré sa nazývajú individuálne.

Schválené zvodidlá sú výrobky cestných záchytných systémov, ktoré sa vyrábajú na opakované používanie na pozemnej komunikácii. Pri takýchto zvodidlách platia normy STN EN 1317-1, STN EN 1317-2 a harmonizovaná STN EN 1317-5+A2. Schválené zvodidlá podliehajú povinnému posudzovaniu parametrov a výrobca alebo dovozca je pri nich povinný vydať TPV a montážny návod v slovenskom jazyku.

Individuálne zvodidlá patria medzi kusovú výrobu. Znamená to, že ide o „výrobok“, ktorý sa však na rozdiel od schválených zvodidiel nemôže ponúkať na trhu. Vyrába sa individuálne, podľa projektu na konkrétnu stavbu. Na individuálne zvodidlá sa nevzťahujú normy STN EN 1317-2 a STN EN 1317-5+A2.

Individuálne zvodidlo možno použiť iba vo výnimočných prípadoch na mostoch, pričom projektant alebo investor to musí zdôvodniť v projektovej dokumentácii.
Z uvedeného vyplýva, že na cestách na Slovensku sa stretávame takmer výlučne so schválenými zvodidlami.

Pri schválených zvodidlách platí, že všetku zodpovednosť za parametre a kvalitu výrobku nesie výrobca. Kontrolu výroby výrobku vykonáva notifikovaná osoba v zmysle platnej legislatívy. Nejasnosti, sťažnosti a spory by mala riešiť Slovenská obchodná inšpekcia.
Samotnému osadeniu zvodidla na konkrétnej stavbe má predchádzať kontrola dodaných komponentov na stavbu.

Chybná konfigurácia nového zvodidla

Chybná konfigurácia nového zvodidla

V zmysle platných predpisov nie je investor povinný kontrolovať podrobne každý komponent, značenie, spojovací materiál atď., pretože za dodávku výrobku nesie plnú zodpovednosť ten, kto výrobok expeduje (jeho výrobca alebo dovozca), a kontrolu vykoná ten, kto výrobok nakupuje, tzn. zhotovovateľ stavby. Za funkčnosť výrobku nesie zodpovednosť počas celej jeho životnosti výrobca výrobku. Zhotovovateľ stavby, u ktorého si investor stavbu objednal, nesie zodpovednosť za eventuálne nedostatky pri zabudovaní výrobku do stavby. Je preto v záujme zhotovovateľa, aby dôkladne kontroloval zabudovanie výrobku do stavby, a to podľa montážneho návodu, ktorý mu dá výrobca alebo dovozca (v slovenskom jazyku).

Na účel kontroly a prípadného vyhľadania vlastností jednotlivých komponentov zvodidla si každý výrobca určuje spôsob označovania jednotlivých komponentov. Tento spôsob je uvedený v TPV konkrétneho typu zvodidla s tým, že ide o čitateľné označenie na viditeľnom mieste. Znamená to, že prvotná kontrola komponentov by mala byť veľmi jednoduchá. Napriek tomu sa stretávame na stavbách s tým, že sa osadzujú zvodidlá s použitím komponentov bez akýchkoľvek označení. Vzniká tak situácia, že v prípade kolízie nevieme predpokladať správanie sa zvodidla zostaveného z takýchto komponentov. Ide pravdepodobne o jav, ktorý nie je v súlade s požiadavkami kladenými na schválené zvodidlo v zmysle platných zákonov.

Koncovky zvodidiel

Na cestách sa stretávame vo väčšine prípadov s koncovkami zvodidiel vo forme tzv. výškových nábehov. Koncovka môže byť vyhotovená aj ako energeticky absorpčná koncovka (EA koncovka). Prosté ukončenie zvodidla (zvodnice) pôdorysne zahnutou koncovkou nie je povolené.
Problematika koncoviek je vo všeobecnosti poznačená tým, že dodnes nie je v platnosti európska norma, ktorá by riešila problém skúšania koncoviek zvodidla.

Na cestách sa v určitom období začali objavovať EA koncovky, ktoré sa osadzovali na stavbách v prevažnej väčšine pod hlavičkou „zvyšovania bezpečnosti na cestách“ alebo „eliminácie bezpečnostných rizík“. S cieľom legalizovať používanie EA koncoviek a stanoviť podmienky ich použitia bolo vypracované usmernenie MDaV SR (vtedy MDVaRR SR) USM 1/2013 (Podmienky použitia energeticky absorpčných koncoviek). Toto usmernenie však predstavuje nekonzistentný technický predpis, ktorý bol vypracovaný a prijatý pomerne netradičným spôsobom – inak, ako sa prijímajú štandardné technické podmienky.

Povrchné riešenie ochrany prekážok

Povrchné riešenie ochrany prekážok

Ustanovenia usmernenia neprešli ani pripomienkovaním alebo prerokovaním s odbornou verejnosťou. Zaviedli obmedzenia a pravidlá, ktoré sú značne rozporné a technicky spochybniteľné. Navyše si dovolím tvrdiť, že aj napriek tomuto usmerneniu nie je ani jedna EA koncovka na cestách osadená v súlade s daným usmernením. Pri osadených koncovkách napr. nie sú spracované TPV, ktoré by prešli procesom podľa platných predpisov. Problematika koncoviek zvodidiel bude komplexne upravená v revízii základných TP pre zvodidlá, a to pre koncovky vo forme výškových nábehov alebo vo forme EA koncoviek.

Záver

Aj z tohto príspevku je zrejmé, že v oblasti zvodidiel existuje veľké množstvo problémov, ktoré čakajú na riešenie. Treba objektívne povedať, že hlavne pri veľkých investičných akciách sa zvodidlám v súčasnosti venuje zvýšená pozornosť. Napriek tomu k nim treba pristupovať s najvyššou zodpovednosťou. Je potrebné, aby sa všetky procesy v priebehu stavby – počnúc uvedením zvodidiel na trh až po audit bezpečnosti, ktorým sa končí proces osadzovania a kontroly – usporiadali a dodržiavali v záujme zabezpečenia minimálnej bezpečnosti garantovanej súborom platných zákonov, noriem a predpisov. V každom štádiu tohto procesu tak treba pristupovať ku zvodidlám s vedomím, že majú za úlohu ochrániť aj ľudské životy.

Crash barriers currently

We see them every day. They give the feeling of certainty that in the event of an unexpected traffic collision, it will diminish its consequences - whether in the form of damage to our health, the health of other participants in the collision, our property or damage in the vicinity of the roads. Are we doing everything to make it so?

 

TEXT: Ing. František Brliť
FOTO A OBRÁZKY: CEMOS, s. r. o.

František Brliť je riaditeľ spoločnosti CEMOS, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinerske stavby 5/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP